Washington 24. júla (TASR) - Kvazar SDSS J1148+5251 je najvzdialenejším a zároveň najstarším známym objektom vo vesmíre. Astronómovia v ňom teraz dokázali existenciu molekulárneho vodíka, čo svedčí o tom, že hviezdy vznikali už vo veľmi mladom vesmíre.
Svetlo kvazaru SDSS J1148+5251 (kvazar znamená kvázihviezdny objekt), ktoré teraz dorazilo k Zemi, vyžiaril tento objekt len asi 800 miliónov rokov po tzv. veľkom tresku, považovanom za počiatok vzniku vesmíru. V tomto čase mal vesmír iba šestnástinu svojho súčasného veku.
Ako zistili vedci z National Radio Astronomy Observatory v Socorre, štát Nové Mexiko, kvazar obsahuje množstvo molekulárneho vodíka rovnajúce sa hmotnosti Slnka vynásobenej 20 miliardami. Vedci si doteraz mysleli, že takéto obrovské množstvá vodíka sa tvorili až neskôr splývaním menších galaxií.
V spektre kvazaru sa tiež podarilo identifikovať stopy oxidu uhoľnatého. Chemické prvky uhlík a kyslík mohli vzniknúť iba syntézou jadier vo hviezdach, pretože bezprostredne po veľkom tresku existovali iba vodík a hélium.
Pozorovania amerických astronómov potvrdzujú aj domnienku, že prvé hviezdy vznikli len 650 miliónov rokov po veľkom tresku a v nasledujúcich 200 miliónoch rokov zhasli. Vo vlnovom spektre kvazaru sa totiž podarilo identifikovať kovy a tepelné žiarenie prachových častíc.
Centrum kvazaru SDSS J1148+5251 tvorí supermasívna čierna diera. Tá pohltí aj svetlo, preto zdrojom žiarenia kvazaru nie je syntéza jadier vo hviezdach. Energiu uvoľňuje hmota, ktorá sa zhromažďuje v obrovskom akréčnom disku okolo čiernej diery. Pod vplyvom gravitácie sa hmota zahrieva a vyžaruje svetlo.
