Ako napísal New Scientist, štúdia tímu Terrie Moffitovej z King‘s College v Londýne poskytla prvý priamy dôkaz prepojenia zdedenej genetickej výbavy a vplyvu prostredia pri vzniku závažnej duševnej poruchy.
Keď človek príde o zamestnanie, stratí milovaného životného partnera (alebo ho ktosi pripraví o všetky ťažko nadobudnuté úspory), môže sa utopiť v depresii. Vedci však chceli zistiť, prečo nie všetci ľudia, ktorí sa ocitnú pod tlakom silného stresu, mu nakoniec podľahnú. Výsledok ich rozsiahleho výskumu hovorí: Rozdiel je v dĺžke génu, ovplyvňujúceho fungovanie serotonínových dráh v mozgu. Ak jedinec zdedil od matky aj od otca krátke kópie tohto génu, zvyšuje to v kombinácii s traumatizujúcimi situáciami jeho náchylnosť na depresiu viac ako dva razy.
Zo 130 skúmaných obyvateľov Nového Zélandu, ktorí mali za sebou štyri a viac stresových udalostí, podľahlo depresii 43 percent s krátkym variantom kritického génu. V porovnaní s nimi takto dopadlo iba 17 percent dedičov dlhej kópie toho istého génu. Viac ako 80 percent šťastných majiteľov dlhého variantu oboch kópií je teda podľa všetkého dobre chránených pred depresiou. A to dokonca tak dobre, že nezáleží na tom, koľko stresu už majú za sebou.
Viac ako dve tretiny celej ľudskej populácie v sebe nosí minimálne jednu kópiu krátkeho variantu kritického génu. U väčšiny ľudí, ktorí majú depresiu, ale neliečia sa, časom prepuknú iné závažné choroby (najmä choroby srdca alebo zažívacieho traktu). Asi dvadsať percent ľudí, postihnutých ťažkými depresiami, sa pokúsi o samovraždu.
Dosť na to, aby sme držali palce vedcom, ktorí sa snažia zmapovať náš nevyspytateľný organizmus, tú rušnú a neprehľadnú križovatku genetických a sociálnych vplyvov.
(ač)
