SME
Štvrtok, 26. november, 2020 | Meniny má KornelKrížovkyKrížovky

Hviezdy jestvovali už v čase detstva vesmíru

Kvazary sú najjasnejšie objekty v známom vesmíre. Sú aj najvzdialenejšie v priestore i čase, keďže pri konečnej rýchlosti šírenia svetla platí, že čím ďalej je vesmírny objekt, tým hlbšie v čase leží. Tieto supermasívne čierne diery vyžarujú obrovskú ...


História vesmíru. Zhora nadol veľký tresk, doba temna, doba reionizácie a dnešok, keď ho vypĺňajú galaxie tvorené hustou stredovou časťou, obsahujúcou takmer vždy masívne čierne diery, hviezdami a medzihviezdnym plynom a prachom. FOTO – NRAO, ESO

Kvazary sú najjasnejšie objekty v známom vesmíre. Sú aj najvzdialenejšie v priestore i čase, keďže pri konečnej rýchlosti šírenia svetla platí, že čím ďalej je vesmírny objekt, tým hlbšie v čase leží. Tieto supermasívne čierne diery vyžarujú obrovskú energiu, ktorá na rozdiel od termonukleárnej energie hviezd má gravitačný pôvod. Vzniká v rotujúcom disku okolo čiernej diery, na ktorú dopadá hmota.

Kvazary sú akési zárodky galaxií, prinajmenšom ich stredov. Vzdialenostný rekord dnes drží kvazar J1148+5251. Pozorujeme svetlo, ktoré vyžiaril 870 miliónov rokov po vzniku vesmíru! Súčasný vek vesmíru je 13,7 miliardy rokov, takže je od nás vzdialený vyše 12,8 miliardy svetelných rokov (1 svetelný rok = 9,46 bilióna km) a tak je aj starý (v časových rokoch).

Pravda, keď sa na to pozeráme nie z našej perspektívy, ale od začiatku vesmíru, ide o najmladší známy objekt vo vesmíre. Čierna diera v J1148+5251 má hmotnosť najmenej jednej miliardy hmotností Slnka.

Dva tímy astronómov, americký a európsky, teraz v najvzdialenejšom kvazare spoločne objavili plyn s obsahom atómov, ktoré museli byť termonukleárne vyrobené už v stredoch hviezd. Ide o oxid uhoľnatý (zlúčenina uhlíka s kyslíkom). Momentálne je to najstarší dôkaz prítomnosti hviezd vo vesmíre.

Prvý tím viedol Fabian Walter z National Radio Astronomy Observatory v novomexickom Socorre, druhý Frank Bertoldi z Max-Planck-Institut für Radioastronomie v nemeckom Bonne a Pierre Cox z Institut d‘Astrophysique Spatiale vo francúzskom Orsay. Pri pozorovaniach použili obrovský rádioastronomický anténny systém VLA v Novom Mexiku a rádiový interferometer (druh rádioteleskopu) na Plateau de Bure vo Francúzsku. O výsledkoch napísali v časopisoch Nature a Astronomy and Astrophysics.

Kým termonukleárne reakcie vo všeobecnej ohnivej guli veľkého tresku vyrobili predovšetkým vodík a hélium (s drobnými prímesami deutéria, lítia a berýlia), uhlík a kyslík sú produktmi lokalizovaných termonukleárnych kotlov v stredoch hviezd. Množstvo oxidu uhoľnatého v takom mladom objekte dosť prekvapuje. Znamená to, že prvé hviezdy, asi veľmi rozdielne od dnešných, vo vesmíre vznikali už zhruba 650 miliónov rokov po veľkom tresku. V ďalších 200 miliónoch rokov sa vyvíjali, aby nakoniec vybuchli ako supernovy. Ich látka, rozptýlená výbuchom, obsahovala aj uhlík a kyslík. Keď tieto prvky ochladli, zlúčili sa na oxid uhoľnatý, ktorý obohatil materiál J1148+5251.

Prvé hviezdy ukončili vesmírnu „dobu temna“, trvajúcu od okamihu zhruba 300-tisíc rokov po veľkom tresku niekoľko sto miliónov rokov. Po počiatočnej expanzii, ktorá rozptýlila a ochladila horúcu a jasne žiariacu hmotu vyrobenú vo veľkom tresku, vesmír stmavol. Svetlo doň zasa vniesli až prvé generácie hviezd, ktorých žiarenie znovu zohrialo medzihviezdny materiál (odborníci hovoria o vesmírnej dobe reionizácie). V bezprostrednom okolí J1148+5251 je niekoľko desiatok miliárd hmotností Slnka molekulárneho plynu, najmä vodíka, čo už je hmotnosť solídnej galaxie.

ZDENĚK URBAN

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Fanúškovské násilie má pôvod v pocite zasvätenia (píše Michal Havran)

Ako sa vyhnúť vzniku domácich teroristických skupín.

Demonštranti a policajti počas nepovoleného protivládneho protestu pred Úradom vlády.
Stĺpček šéfredaktorky

Jankovská usvedčuje Fica, že vedel o Kočnerovi

Pred Jankovskou navštívil Fica Bödör.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Jankovská priznala vzťah s Kočnerom. Spomína aj Fica

Neskôr chce vypovedať o Bödörovi, aj Zoroslavovi Kollárovi.

Moniku Jankovskú odvážajú z NAKA v Nitre.
Testovanie na nový koronavírus.

Neprehliadnite tiež

Astronautka: Byť prvou ženou na Mesiaci by bolo ohromné

Jeanette Eppsová bude na Noci výskumníkov.

Astronautka Jeanette Epps.
Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.