Washington 3. septembra (TASR) - Tyrannosaurus rex nebol obávaným dravcom medzi dinosaurami, ale živil sa zdochlinami. Toto tvrdenie, ktoré môže byť malou senzáciou vo svete vedy, predniesol americký paleontológ Jack Horner v periodiku Dinosaur Magazine.
Povesť krvilačného monštra má T. rex viac ako 100 rokov, keď sa našli jeho prvé fosílie. Podľa Hornera je to však nezmysel: T. rex sa živil zvyškami koristi, ktoré po sebe zanechali naozajstní dravci.
Horner pracuje pre Museum of the Rockies v Bozemane a patrí medzi najrenomovanejších svetových paleontológov. Jeho výskum sa sústreďuje na štát Montana, v ktorého východnej časti sa nachádza formácia Hell Creek, jeden z najrozsiahlejších dinosaurích cintorínov na svete. V predchádzajúcich piatich rokoch sa tu našlo 11 pozostatkov príslušníkov druhu T. rex. Po detailnom skúmaní dobre zachovaných fosílií dospel Horner k presvedčeniu, že T. rex vôbec nemohol loviť.
Proti tomu hovoria v prvom rade jeho krátke predlaktia. Tie boli také malé a slabé, že nedosiahli až k papuli a vôbec sa nehodili na boj. Keby sa T. rex potkol, jeho malé predné končatiny by nemohli pád zmierniť.
Ďalší dôkaz, že T. rex nemohol byť obávaným lovcom, sa podľa Hornera skrýva v jeho zuboch. Tieto dlhé a ostré tesáky mohli na prvý pohľad vytrhnúť z tela koristi naraz 250 kilogramov mäsa a kostí. Najnovší výskum však ukázal, že zuby neboli nástrojom na rezanie, ale slúžili skôr na rozomieľanie. Pre Hornera pochopiteľné, pretože požieračom zdochlín zostanú iba zvyšky prevažne z chrupaviek a kostí.
Pri modelovaní mozgu dinosaura Horner zistil, že tento mal iba malé zrakové centrum, ale čuchové centrum bolo neporovnateľne väčšie. Tu sa samozrejme natíska otázka, či môže byť zle vidiace zviera dobrým lovcom. Horner odpovedal jednoznačne záporne. Vyvinutý čuch slúžil T. rexovi na vyhľadávanie zdochlín, ktoré zacítil možno až zo vzdialenosti viac ako 40 kilometrov.
O zameraní T. rexa na lov nesvedčia ani jeho zadné končatiny. Podľa Hornera neboli stavané na beh, ale skôr na dlhé putovanie. Svedčí o tom stehnová kosť, ktorá bola oveľa dlhšia než holenná kosť. Dobrí šprintéri však musia mať dlhé holenné kosti a krátke stehnové kosti.
To, čo nemal T. rex, mali traja rýchli lovci velociraptor, deinonychus a dromaeosaurus - zuby ostré ako žiletky a silné končatiny, na konci ktorých boli špicaté, kosákovité pazúry. Tieto dinosaury lovili v skupinách a bez problémov mohli zabiť aj šesťtonového triceratopsa.
"Keď si zrátame všetky znaky velociraptora, prídeme k záveru, že bol lovcom," hovorí Horner. "Keď sa však pozrieme na vlastnosti T. rexa, prídeme k záveru, že bol požieračom zdochlín."
Horner si uvedomuje následky svojich revolučných tvrdení. Nielen paleontológia by musela prehodnotiť systém klasifikácie dinosaurov, ale napríklad filmový priemysel by stál pred problémom, čo s filmami ako Jurský park alebo stovkami dokumentov. A verejnosť by prišla o bezkonkurenčne najznámejší symbol pravekého sveta. "Ľuďom sa to nebude páčiť," povedal Horner. "Ale my robíme vedu a nie prieskum verejnej mienky."
