(10. – 16. 7. 2003)
Fudžio Abe s kolegami z National Institute of Materials Science v Cukube vyvinul oceľ, v ktorej sú rozptýlené nanometrové čiastočky karbonitridu. Vďaka tomu je až tisícnásobne tuhšia, neláme sa a odoláva vysokým teplotám. Možno ju vyrábať lacno a vo veľkom.
Supercitilivý detektor Roberta Knobela a Andrewa Clelanda z University of California v Santa Barbare zachytí pohyby až o tisícinu nanometra (stotina priemeru atómu vodíka).
Podľa Philipa Blanda z Imperial College v Londýne sa po vstupe malých planétok do ovzdušia Zeme rozpadnú všetky s priemerom pod 220 metrov, kamenné skôr ako kovové. Väčšie narážajú na povrch iba raz za 170 000 rokov, nie raz za 3500 rokov, ako sa myslelo.
Kim Cobbová z University of California v San Diegu s kolegami zistila analýzou fosílnych koralov z tropického tichomorského ostrova Palmyra, že medzi rokmi 928 až 1998 sa klimatický jav El Niňo najsilnejšie prejavoval v období 1635–1670, ktoré nebolo zvlášť teplé.
John Hamilton z Queens University v Belfaste s kolegami zistil, že reakcie chloridovej skupiny s pektínom (známym z varenia želé a džemov) v bunkových stenách listov rastlín bežne uvoľňujú chlorometán, ničiaci v ovzduší ozónovú vrstvu. Pri spaľovaní lístia ešte viac.
Morským vtákom mníšikom na ostrove Triangle pri Britskej Kolumbii škodí globálne otepľovanie. Carina Gjerdrumová z University of Connectitut s kolegami zistila, že sa za posledných 20 rokov znížila ich reprodukcia. V teplejšej vode totiž nájdu menej koristi.
Sýkorky veľké, ktoré obývajú hlukom zamorené mestá, spievajú vo vyššej tónine ako sýkorky v oblastiach, kde je tichšie. Týmto taktickým manévrom zabezpečujú počuteľnosť svojich piesní lásky. Zistili to Hans Slabbekoorn a Margriet Peetová z Universiteit van Leiden.
Bali Punendran z Emory Vaccine Research Center v Atlante s kolegami zistil, že letálny toxín baktérie antraxu narúša molekulárnu signalizáciu v dendritických bunkách (predná stráž imunitného systému). Dá sa to využiť pri autoimunitných chorobách a transplantáciách.
Luc Jasmin z University of California v San Francisku s kolegami dosiahol obmieňaním hladiny neuroprenášača GABA (kyseliny aminomaslovej) v mozgoch potkanov zvýšenie alebo zníženie prahu, pri akom vnímali bolestivé podnety.
Podľa pokusov tímu Matthiasa Müllera z Universität Leipzig sa ľudské oko dokáže súčasne sústrediť na viac ako jeden objekt. Minimálne sú to dve oblasti zorného poľa.
ZDENĚK URBAN
