k ďalším zaujímavým experimentom. Ide napríklad o metódu „knock-out“, keď sa produkujú a geneticky upravujú kmene myší zbavené určitého génu. Sleduje sa vplyv tejto úpravy na vzhľad, zdravotný stav a správanie myší. Prirodzeným rozšírením týchto experimentov je vkladanie nových, prípadne nahrádzanie doterajších génov.
Japonskí vedci, ktorých vedie Jujči Oike z Keio University, identifikovali bielkovinu označenú ako rastový faktor súvisiaci s angiopoietínom (AGF). Angiopoietín sa výrazne podieľa na molekulárnych signáloch pri budovaní ciev, z ktorých sa skladá krvné riečisko. Preto sa Japonci rozhodli preskúmať úlohu AGF v utváraní ciev. Vyprodukovali transgenické myši, ktoré uvoľňovali AGF v zrohovatených bunkách pokožky. V porovnaní s bežnými zvieratami mali zväčšené červenkasté uši, nosy aj očné viečka, ako aj zvýšený počet ciev v pokožke. Naznačovalo to, že AGF naozaj podporuje tvorbu ciev. Neočakávané však bolo, že transgenické myši mali výrazne hrubšiu pokožku a rýchlejšie sa v nich množili kožné aj cievne bunky.
Keď bádatelia urobili obom skupinám myší malé ranky na ušiach a chvostoch, transgenickým sa zahojili oveľa rýchlejšie. Dokonca otvory v ušiach s priemerom dva milimetre sa im úplne uzatvorili už do 28 dní.
AGF sa uvoľňuje predovšetkým v krvných doštičkách a mastocytoch (čiže žírnych bunkách; je to druh spojivových buniek s veľkými zrnami vo vnútri, z ktorých sa rýchlo uvoľňujú špecifické látky, napríklad histamín pri alergickej reakcii). Pokožka je hlavnou bariérou organizmu proti vonkajším infekciám. Preto je zvlášť dôležité, aby sa pri zraneniach čo najskôr zahojila. Výsledky japonských vedcov môžu viesť v tomto smere k novým liečebným metódam.
ZDENĚK URBAN
