byť schopné pomôcť zatiaľ nevyliečiteľne chorým ľuďom. Na to však treba vyjasniť niektoré technické, ale najmä etické problémy.
Vedúca výskumného projektu Eva Syková, riaditeľka Ústavu experimentálnej medicíny Akadémie vied v Prahe, povedala: „Pri pokusoch na zvieratách sme si overili, že ich kmeňové bunky umelo vnesené napríklad do mozgu sa samy presunú do poškodenej oblasti a začnú preberať prácu v nefunkčných tkanivách.“ Zdôraznila tiež, že použité ľudské embryá z brnianskej kliniky pre umelé oplodňovanie boli mierne poškodené a nedali sa už využiť na oplodnenie.
Zázrační opravári
Kmeňové bunky teda majú zázračnú schopnosť – vedia sa premieňať v ktorúkoľvek inú bunku tela. Lekári predpokladajú, že v najbližších rokoch sa s ich použitím naučia „opravovať“ trebárs poškodenú miechu, nefunkčné oblasti mozgu pacientov s Parkinsonovou nebo Alzheimerovou chorobou, srdce poškodené infarktom alebo nefunkčnú pečeň, pankreas či ďalšie orgány. Tieto nádeje majú reálny základ, čo dokazujú úspešné pokusy na zvieratách. Nedávno zverejnili americkí vedci z Kalifornskej univerzity v Irvine, že preniesli kmeňové bunky z ľudského zárodku do potkanov s poškodenou miechou. Predtým ich v laboratóriu upravili na bunky tvoriace myelín, teda vrstvu, ktorá obaľuje nervové vlákna a je kľúčová pri prenose nervových signálov. Takto liečené zvieratá začali po deviatich týždňoch opäť chodiť.
Technický aj etický hlavolam
Získať a v skúmavke udržať kmeňové bunky z ľudského zárodku je zložitá úloha, ktorú zatiaľ zvládli iba v niekoľkých krajinách.
„Všetci svoj postup starostlivo utajujú, preto sme vyvinuli vlastnú metódu,“ vysvetlil Petr Dvořák, pracovník brnianskeho pracoviska Ústavu experimentálnej medicíny. Na to, aby potkaní organizmus prijal ľudské bunky, bolo nevyhnutné potlačiť aj jeho odmietavú reakciu liekmi znižujúcimi imunitu.
„Funkcia kmeňových buniek je u všetkých cicavcov podobná, preto sa tento prenos mohol uskutočniť,“ vysvetlil docent Dvořák. „Imunitnú reakciu však bude nevyhnutné potláčať aj pri transplantácii upravených ľudských kmeňových buniek iným ľuďom,“ dodal. Ako povedal, dnes už je jasné, že ľudské kmeňové bunky sa delia na línie, podobne ako krv na krvné skupiny. Ďalšie výskumy by mali ukázať, aké kmeňové bunky sa ktorým ľuďom budú hodiť najviac.
Aj preto vedci potrebujú na výskumy čo najviac ľudských zárodkov. V tom však spočíva háklivý etický problém: Napriek tomu, že ide o zmrazené embryá, o ktoré už nik nemá záujem, ich lekárske využitie časť verejnosti jednoznačne odmieta. Preto sa odborníci z Brna obávajú, či ľudia pochopia význam skúmania embryonálnych kmeňových buniek.
Veď nejde o žiadne pokusy na ľuďoch, ako odporcovia niekedy namietajú. Ide výhradne o embryá, ktoré už nik nechce a ktoré by sa aj tak museli zničiť. Prečo by teda nemohli poslúžiť dobrej veci?
Predpovedať vývoj v medicíne je, pochopiteľne, veľmi nevďačná úloha. Sami výskumníci veria, že by sa nové postupy mohli dostať do nemocníc niekedy v budúcom desaťročí, ak všetko pôjde dobre. Bude to však chcieť ešte veľa úsila. O jednej prekážke hovoril v časopise New Scientist Hans Keirstead z Kalifornskej univerzity: „Kmeňové bunky majú veľkú schopnosť premeniť sa tiež na bunky nádorové,“ varoval.
Česká šanca
Niet sa preto čo čudovať, že aj krajiny, ktoré sú si inak veľmi blízke, majú v tejto oblasti odlišné „pravidlá hry“. Napríklad Nórsko výskum ľudských zárodkov zakazuje, Švédsko ho povolilo. Nemecko, Írsko, Portugalsko alebo Taliansko výskum ľudských embryí nepodporujú, Veľká Británia je v tomto smere naopak liberálnou krajinou. V Spojených štátoch nie je možné prácu s embryonálnymi bunkami financovať zo štátnej kasy, ale výskum na embryách, odobraných v minulosti, keď toto pravidlo ešte neplatilo, štát financuje. Európska komisia v minulých dňoch rozhodla, že bude skúmanie buniek ľudských embryí financovať zo svojich fondov (30–50 miliónov eur ročne). Týka sa to však iba tých štátov únie, kde je tento výskum legálny.
„Získané kmeňové bunky budeme v laboratóriu ďalej množiť,“ vysvetľuje ďalší postup Petr Dvořák. „Chceme sa naučiť, ako riadiť ich delenie a premeny. Čo najskôr ich budeme implantovať do pokusných zvierat, aby sme sa naučili ovládať ich vývoj v reálnych podmienkach.“
Jeho kolega z Ústavu experimentálnej medicíny v Brne Aleš Hampl je optimista: „Verím, že liečenie ľudí pomocou kmeňových buniek by sa mohlo do praxe dostať naozaj skoro, teoreticky možno už o rok, najskôr to však bude za menej ako desať rokov,“ odhaduje. Podľa profesorky Evy Sykovej českí vedci svoj postup získavania a ďalšieho množenia kmeňových buniek budú patentovať. Táto metóda sľubuje prielom v doterajších liečebných postupoch. Česko dostáva šancu podieľať sa na ňom spoločne so svetovou špičkou.
JOSEF TUČEK
(autor je redaktorom českých Hospodárskych novín)
