SME
Streda, 22. september, 2021 | Meniny má MóricKrížovkyKrížovky

Českí vedci získali kmeňové bunky zo štvordňových ľudských zárodkov

Českí vedci získali kmeňové bunky zo štvordňových ľudských zárodkov. Dosiahli tak úspech v odbore, ktorý sa považuje za jednu z najsľubnejších, ale aj najkontroverznejších oblastí súčasnej medicíny. V najbližších rokoch by embryonálne kmeňové bunky mohli

byť schopné pomôcť zatiaľ nevyliečiteľne chorým ľuďom. Na to však treba vyjasniť niektoré technické, ale najmä etické problémy.

Vedúca výskumného projektu Eva Syková, riaditeľka Ústavu experimentálnej medicíny Akadémie vied v Prahe, povedala: „Pri pokusoch na zvieratách sme si overili, že ich kmeňové bunky umelo vnesené napríklad do mozgu sa samy presunú do poškodenej oblasti a začnú preberať prácu v nefunkčných tkanivách.“ Zdôraznila tiež, že použité ľudské embryá z brnianskej kliniky pre umelé oplodňovanie boli mierne poškodené a nedali sa už využiť na oplodnenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Zázrační opravári

Kmeňové bunky teda majú zázračnú schopnosť – vedia sa premieňať v ktorúkoľvek inú bunku tela. Lekári predpokladajú, že v najbližších rokoch sa s ich použitím naučia „opravovať“ trebárs poškodenú miechu, nefunkčné oblasti mozgu pacientov s Parkinsonovou nebo Alzheimerovou chorobou, srdce poškodené infarktom alebo nefunkčnú pečeň, pankreas či ďalšie orgány. Tieto nádeje majú reálny základ, čo dokazujú úspešné pokusy na zvieratách. Nedávno zverejnili americkí vedci z Kalifornskej univerzity v Irvine, že preniesli kmeňové bunky z ľudského zárodku do potkanov s poškodenou miechou. Predtým ich v laboratóriu upravili na bunky tvoriace myelín, teda vrstvu, ktorá obaľuje nervové vlákna a je kľúčová pri prenose nervových signálov. Takto liečené zvieratá začali po deviatich týždňoch opäť chodiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Technický aj etický hlavolam

Získať a v skúmavke udržať kmeňové bunky z ľudského zárodku je zložitá úloha, ktorú zatiaľ zvládli iba v niekoľkých krajinách.

„Všetci svoj postup starostlivo utajujú, preto sme vyvinuli vlastnú metódu,“ vysvetlil Petr Dvořák, pracovník brnianskeho pracoviska Ústavu experimentálnej medicíny. Na to, aby potkaní organizmus prijal ľudské bunky, bolo nevyhnutné potlačiť aj jeho odmietavú reakciu liekmi znižujúcimi imunitu.

„Funkcia kmeňových buniek je u všetkých cicavcov podobná, preto sa tento prenos mohol uskutočniť,“ vysvetlil docent Dvořák. „Imunitnú reakciu však bude nevyhnutné potláčať aj pri transplantácii upravených ľudských kmeňových buniek iným ľuďom,“ dodal. Ako povedal, dnes už je jasné, že ľudské kmeňové bunky sa delia na línie, podobne ako krv na krvné skupiny. Ďalšie výskumy by mali ukázať, aké kmeňové bunky sa ktorým ľuďom budú hodiť najviac.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj preto vedci potrebujú na výskumy čo najviac ľudských zárodkov. V tom však spočíva háklivý etický problém: Napriek tomu, že ide o zmrazené embryá, o ktoré už nik nemá záujem, ich lekárske využitie časť verejnosti jednoznačne odmieta. Preto sa odborníci z Brna obávajú, či ľudia pochopia význam skúmania embryonálnych kmeňových buniek.

Veď nejde o žiadne pokusy na ľuďoch, ako odporcovia niekedy namietajú. Ide výhradne o embryá, ktoré už nik nechce a ktoré by sa aj tak museli zničiť. Prečo by teda nemohli poslúžiť dobrej veci?

Predpovedať vývoj v medicíne je, pochopiteľne, veľmi nevďačná úloha. Sami výskumníci veria, že by sa nové postupy mohli dostať do nemocníc niekedy v budúcom desaťročí, ak všetko pôjde dobre. Bude to však chcieť ešte veľa úsila. O jednej prekážke hovoril v časopise New Scientist Hans Keirstead z Kalifornskej univerzity: „Kmeňové bunky majú veľkú schopnosť premeniť sa tiež na bunky nádorové,“ varoval.

Skryť Vypnúť reklamu

Česká šanca

Niet sa preto čo čudovať, že aj krajiny, ktoré sú si inak veľmi blízke, majú v tejto oblasti odlišné „pravidlá hry“. Napríklad Nórsko výskum ľudských zárodkov zakazuje, Švédsko ho povolilo. Nemecko, Írsko, Portugalsko alebo Taliansko výskum ľudských embryí nepodporujú, Veľká Británia je v tomto smere naopak liberálnou krajinou. V Spojených štátoch nie je možné prácu s embryonálnymi bunkami financovať zo štátnej kasy, ale výskum na embryách, odobraných v minulosti, keď toto pravidlo ešte neplatilo, štát financuje. Európska komisia v minulých dňoch rozhodla, že bude skúmanie buniek ľudských embryí financovať zo svojich fondov (30–50 miliónov eur ročne). Týka sa to však iba tých štátov únie, kde je tento výskum legálny.

„Získané kmeňové bunky budeme v laboratóriu ďalej množiť,“ vysvetľuje ďalší postup Petr Dvořák. „Chceme sa naučiť, ako riadiť ich delenie a premeny. Čo najskôr ich budeme implantovať do pokusných zvierat, aby sme sa naučili ovládať ich vývoj v reálnych podmienkach.“

Skryť Vypnúť reklamu

Jeho kolega z Ústavu experimentálnej medicíny v Brne Aleš Hampl je optimista: „Verím, že liečenie ľudí pomocou kmeňových buniek by sa mohlo do praxe dostať naozaj skoro, teoreticky možno už o rok, najskôr to však bude za menej ako desať rokov,“ odhaduje. Podľa profesorky Evy Sykovej českí vedci svoj postup získavania a ďalšieho množenia kmeňových buniek budú patentovať. Táto metóda sľubuje prielom v doterajších liečebných postupoch. Česko dostáva šancu podieľať sa na ňom spoločne so svetovou špičkou.

JOSEF TUČEK

(autor je redaktorom českých Hospodárskych novín)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Po kedysi dominantnej záchranke Falck získala v tendri z roku 2019 najviac pozemných staníc záchranka LSE - Life Star Emergency.

Inšpektorát práce jej udelil pokutu 23-tisíc eur.


2 h
Rozhovory ZKH: Milan Krajniak.

Krajniak kritizuje aj ministra Mikulca.


a 1 ďalší 6 h
Čínska developerská spoločnosť Evergrande

Svet straší kolaps gigantickej čínskej firmy.


6 h

Neprehliadnite tiež

Slovenský vedec Pavol Čekan zo spoločnosti MultiplexDX.

Vystúpi na Európskej noci výskumníkov.


3 h

Pádom Dvojičiek sa zaoberala podrobná správa.


a 1 ďalší 5 h
Noc výskumníkov 2021

Sledujte s nami Noc výskumníkov live.


6 h

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou?
  2. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  3. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  4. "Je to dravec!" Priznáva šéfkuchár Michal Konrád
  5. Odpady nad zlato
  6. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  7. Znalec slovenského brandy
  8. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  9. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  1. SodaStream má viac ako 700 predajcov, očakáva ďalší rast
  2. Nová udržateľná značka kávy, ktorá dodá energiu na cesty
  3. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  4. Prvé bezbariérové fitko vo Zvolene otvára ZŤP cestu k športu
  5. Odpady nad zlato
  6. Schneider Electric má podporiť VELUX v uhlíkovej neutralite
  7. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  8. Znalec slovenského brandy
  9. Lekárne sa stanú miestom prevencie a edukácie pacientov
  10. Projekt KRAJa na podporu včelárov priniesol svoju úrodu
  1. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 10 164
  2. Slovenský orloj – svetová atrakcia 6 431
  3. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 4 297
  4. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 591
  5. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 3 555
  6. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 2 981
  7. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 2 855
  8. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí 2 554
  9. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu 2 222
  10. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty 2 203
Skryť Zatvoriť reklamu