SME
Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Českí vedci získali kmeňové bunky zo štvordňových ľudských zárodkov

Českí vedci získali kmeňové bunky zo štvordňových ľudských zárodkov. Dosiahli tak úspech v odbore, ktorý sa považuje za jednu z najsľubnejších, ale aj najkontroverznejších oblastí súčasnej medicíny. V najbližších rokoch by embryonálne kmeňové bunky mohli

byť schopné pomôcť zatiaľ nevyliečiteľne chorým ľuďom. Na to však treba vyjasniť niektoré technické, ale najmä etické problémy.

Vedúca výskumného projektu Eva Syková, riaditeľka Ústavu experimentálnej medicíny Akadémie vied v Prahe, povedala: „Pri pokusoch na zvieratách sme si overili, že ich kmeňové bunky umelo vnesené napríklad do mozgu sa samy presunú do poškodenej oblasti a začnú preberať prácu v nefunkčných tkanivách.“ Zdôraznila tiež, že použité ľudské embryá z brnianskej kliniky pre umelé oplodňovanie boli mierne poškodené a nedali sa už využiť na oplodnenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Zázrační opravári

Kmeňové bunky teda majú zázračnú schopnosť – vedia sa premieňať v ktorúkoľvek inú bunku tela. Lekári predpokladajú, že v najbližších rokoch sa s ich použitím naučia „opravovať“ trebárs poškodenú miechu, nefunkčné oblasti mozgu pacientov s Parkinsonovou nebo Alzheimerovou chorobou, srdce poškodené infarktom alebo nefunkčnú pečeň, pankreas či ďalšie orgány. Tieto nádeje majú reálny základ, čo dokazujú úspešné pokusy na zvieratách. Nedávno zverejnili americkí vedci z Kalifornskej univerzity v Irvine, že preniesli kmeňové bunky z ľudského zárodku do potkanov s poškodenou miechou. Predtým ich v laboratóriu upravili na bunky tvoriace myelín, teda vrstvu, ktorá obaľuje nervové vlákna a je kľúčová pri prenose nervových signálov. Takto liečené zvieratá začali po deviatich týždňoch opäť chodiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Technický aj etický hlavolam

Získať a v skúmavke udržať kmeňové bunky z ľudského zárodku je zložitá úloha, ktorú zatiaľ zvládli iba v niekoľkých krajinách.

„Všetci svoj postup starostlivo utajujú, preto sme vyvinuli vlastnú metódu,“ vysvetlil Petr Dvořák, pracovník brnianskeho pracoviska Ústavu experimentálnej medicíny. Na to, aby potkaní organizmus prijal ľudské bunky, bolo nevyhnutné potlačiť aj jeho odmietavú reakciu liekmi znižujúcimi imunitu.

„Funkcia kmeňových buniek je u všetkých cicavcov podobná, preto sa tento prenos mohol uskutočniť,“ vysvetlil docent Dvořák. „Imunitnú reakciu však bude nevyhnutné potláčať aj pri transplantácii upravených ľudských kmeňových buniek iným ľuďom,“ dodal. Ako povedal, dnes už je jasné, že ľudské kmeňové bunky sa delia na línie, podobne ako krv na krvné skupiny. Ďalšie výskumy by mali ukázať, aké kmeňové bunky sa ktorým ľuďom budú hodiť najviac.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj preto vedci potrebujú na výskumy čo najviac ľudských zárodkov. V tom však spočíva háklivý etický problém: Napriek tomu, že ide o zmrazené embryá, o ktoré už nik nemá záujem, ich lekárske využitie časť verejnosti jednoznačne odmieta. Preto sa odborníci z Brna obávajú, či ľudia pochopia význam skúmania embryonálnych kmeňových buniek.

Veď nejde o žiadne pokusy na ľuďoch, ako odporcovia niekedy namietajú. Ide výhradne o embryá, ktoré už nik nechce a ktoré by sa aj tak museli zničiť. Prečo by teda nemohli poslúžiť dobrej veci?

Predpovedať vývoj v medicíne je, pochopiteľne, veľmi nevďačná úloha. Sami výskumníci veria, že by sa nové postupy mohli dostať do nemocníc niekedy v budúcom desaťročí, ak všetko pôjde dobre. Bude to však chcieť ešte veľa úsila. O jednej prekážke hovoril v časopise New Scientist Hans Keirstead z Kalifornskej univerzity: „Kmeňové bunky majú veľkú schopnosť premeniť sa tiež na bunky nádorové,“ varoval.

Skryť Vypnúť reklamu

Česká šanca

Niet sa preto čo čudovať, že aj krajiny, ktoré sú si inak veľmi blízke, majú v tejto oblasti odlišné „pravidlá hry“. Napríklad Nórsko výskum ľudských zárodkov zakazuje, Švédsko ho povolilo. Nemecko, Írsko, Portugalsko alebo Taliansko výskum ľudských embryí nepodporujú, Veľká Británia je v tomto smere naopak liberálnou krajinou. V Spojených štátoch nie je možné prácu s embryonálnymi bunkami financovať zo štátnej kasy, ale výskum na embryách, odobraných v minulosti, keď toto pravidlo ešte neplatilo, štát financuje. Európska komisia v minulých dňoch rozhodla, že bude skúmanie buniek ľudských embryí financovať zo svojich fondov (30–50 miliónov eur ročne). Týka sa to však iba tých štátov únie, kde je tento výskum legálny.

„Získané kmeňové bunky budeme v laboratóriu ďalej množiť,“ vysvetľuje ďalší postup Petr Dvořák. „Chceme sa naučiť, ako riadiť ich delenie a premeny. Čo najskôr ich budeme implantovať do pokusných zvierat, aby sme sa naučili ovládať ich vývoj v reálnych podmienkach.“

Skryť Vypnúť reklamu

Jeho kolega z Ústavu experimentálnej medicíny v Brne Aleš Hampl je optimista: „Verím, že liečenie ľudí pomocou kmeňových buniek by sa mohlo do praxe dostať naozaj skoro, teoreticky možno už o rok, najskôr to však bude za menej ako desať rokov,“ odhaduje. Podľa profesorky Evy Sykovej českí vedci svoj postup získavania a ďalšieho množenia kmeňových buniek budú patentovať. Táto metóda sľubuje prielom v doterajších liečebných postupoch. Česko dostáva šancu podieľať sa na ňom spoločne so svetovou špičkou.

JOSEF TUČEK

(autor je redaktorom českých Hospodárskych novín)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Záchranár Peter Vizvary z galantskej nemocnice, ktorého na ARO doviezli na Silvestra po tom, ako sa pri práci sám nakazil koronavírusom.

Pocit dusenia mám stále v sebe, vraví pacient pripojený na kyslík.

14 h
Monika Jankovská odchádza z výsluchu na NAKA v Nitre.

S vyšetrovateľmi začala spolupracovať koncom októbra.

12 h
Mobilné odberové miesto v budove ružinovskej Polikliniky.

V pondelok sa začalo na Slovensku celoplošné skríningové testovanie, ktoré potrvá do 27. januára.

21. jan

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik.

Komentovaný prehľad technologických správ.

5 h

O biobezpečnosti a spôsoboch, akými bioinžinieri geneticky upravené bunky robia bezpečnými.

15 h

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 817
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 525
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 792
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 487
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 993
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 365
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 002
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 656
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 571
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 6 554