Českí vedci získali kmeňové bunky zo štvordňových ľudských zárodkov

Českí vedci získali kmeňové bunky zo štvordňových ľudských zárodkov. Dosiahli tak úspech v odbore, ktorý sa považuje za jednu z najsľubnejších, ale aj najkontroverznejších oblastí súčasnej medicíny. V najbližších rokoch by embryonálne kmeňové bunky mohli

byť schopné pomôcť zatiaľ nevyliečiteľne chorým ľuďom. Na to však treba vyjasniť niektoré technické, ale najmä etické problémy.

Vedúca výskumného projektu Eva Syková, riaditeľka Ústavu experimentálnej medicíny Akadémie vied v Prahe, povedala: „Pri pokusoch na zvieratách sme si overili, že ich kmeňové bunky umelo vnesené napríklad do mozgu sa samy presunú do poškodenej oblasti a začnú preberať prácu v nefunkčných tkanivách.“ Zdôraznila tiež, že použité ľudské embryá z brnianskej kliniky pre umelé oplodňovanie boli mierne poškodené a nedali sa už využiť na oplodnenie.

Zázrační opravári

Kmeňové bunky teda majú zázračnú schopnosť – vedia sa premieňať v ktorúkoľvek inú bunku tela. Lekári predpokladajú, že v najbližších rokoch sa s ich použitím naučia „opravovať“ trebárs poškodenú miechu, nefunkčné oblasti mozgu pacientov s Parkinsonovou nebo Alzheimerovou chorobou, srdce poškodené infarktom alebo nefunkčnú pečeň, pankreas či ďalšie orgány. Tieto nádeje majú reálny základ, čo dokazujú úspešné pokusy na zvieratách. Nedávno zverejnili americkí vedci z Kalifornskej univerzity v Irvine, že preniesli kmeňové bunky z ľudského zárodku do potkanov s poškodenou miechou. Predtým ich v laboratóriu upravili na bunky tvoriace myelín, teda vrstvu, ktorá obaľuje nervové vlákna a je kľúčová pri prenose nervových signálov. Takto liečené zvieratá začali po deviatich týždňoch opäť chodiť.

Technický aj etický hlavolam

Získať a v skúmavke udržať kmeňové bunky z ľudského zárodku je zložitá úloha, ktorú zatiaľ zvládli iba v niekoľkých krajinách.

„Všetci svoj postup starostlivo utajujú, preto sme vyvinuli vlastnú metódu,“ vysvetlil Petr Dvořák, pracovník brnianskeho pracoviska Ústavu experimentálnej medicíny. Na to, aby potkaní organizmus prijal ľudské bunky, bolo nevyhnutné potlačiť aj jeho odmietavú reakciu liekmi znižujúcimi imunitu.

„Funkcia kmeňových buniek je u všetkých cicavcov podobná, preto sa tento prenos mohol uskutočniť,“ vysvetlil docent Dvořák. „Imunitnú reakciu však bude nevyhnutné potláčať aj pri transplantácii upravených ľudských kmeňových buniek iným ľuďom,“ dodal. Ako povedal, dnes už je jasné, že ľudské kmeňové bunky sa delia na línie, podobne ako krv na krvné skupiny. Ďalšie výskumy by mali ukázať, aké kmeňové bunky sa ktorým ľuďom budú hodiť najviac.

Aj preto vedci potrebujú na výskumy čo najviac ľudských zárodkov. V tom však spočíva háklivý etický problém: Napriek tomu, že ide o zmrazené embryá, o ktoré už nik nemá záujem, ich lekárske využitie časť verejnosti jednoznačne odmieta. Preto sa odborníci z Brna obávajú, či ľudia pochopia význam skúmania embryonálnych kmeňových buniek.

Veď nejde o žiadne pokusy na ľuďoch, ako odporcovia niekedy namietajú. Ide výhradne o embryá, ktoré už nik nechce a ktoré by sa aj tak museli zničiť. Prečo by teda nemohli poslúžiť dobrej veci?

Predpovedať vývoj v medicíne je, pochopiteľne, veľmi nevďačná úloha. Sami výskumníci veria, že by sa nové postupy mohli dostať do nemocníc niekedy v budúcom desaťročí, ak všetko pôjde dobre. Bude to však chcieť ešte veľa úsila. O jednej prekážke hovoril v časopise New Scientist Hans Keirstead z Kalifornskej univerzity: „Kmeňové bunky majú veľkú schopnosť premeniť sa tiež na bunky nádorové,“ varoval.

Česká šanca

Niet sa preto čo čudovať, že aj krajiny, ktoré sú si inak veľmi blízke, majú v tejto oblasti odlišné „pravidlá hry“. Napríklad Nórsko výskum ľudských zárodkov zakazuje, Švédsko ho povolilo. Nemecko, Írsko, Portugalsko alebo Taliansko výskum ľudských embryí nepodporujú, Veľká Británia je v tomto smere naopak liberálnou krajinou. V Spojených štátoch nie je možné prácu s embryonálnymi bunkami financovať zo štátnej kasy, ale výskum na embryách, odobraných v minulosti, keď toto pravidlo ešte neplatilo, štát financuje. Európska komisia v minulých dňoch rozhodla, že bude skúmanie buniek ľudských embryí financovať zo svojich fondov (30–50 miliónov eur ročne). Týka sa to však iba tých štátov únie, kde je tento výskum legálny.

„Získané kmeňové bunky budeme v laboratóriu ďalej množiť,“ vysvetľuje ďalší postup Petr Dvořák. „Chceme sa naučiť, ako riadiť ich delenie a premeny. Čo najskôr ich budeme implantovať do pokusných zvierat, aby sme sa naučili ovládať ich vývoj v reálnych podmienkach.“

Jeho kolega z Ústavu experimentálnej medicíny v Brne Aleš Hampl je optimista: „Verím, že liečenie ľudí pomocou kmeňových buniek by sa mohlo do praxe dostať naozaj skoro, teoreticky možno už o rok, najskôr to však bude za menej ako desať rokov,“ odhaduje. Podľa profesorky Evy Sykovej českí vedci svoj postup získavania a ďalšieho množenia kmeňových buniek budú patentovať. Táto metóda sľubuje prielom v doterajších liečebných postupoch. Česko dostáva šancu podieľať sa na ňom spoločne so svetovou špičkou.

JOSEF TUČEK

(autor je redaktorom českých Hospodárskych novín)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Poliaci vyšetrujú Štrougala. Na Slovensku sú zločiny premlčané

Poľsko rieši štyri prípady usmrtenia ľudí elektrinou na hranici s ČSSR. Na slovenskej časti hranice s Rakúskom ich zomrelo vyše štyridsať.

KOMENTÁRE

Pripomeňme si, že režim bol naozaj zločinecký

Námietka, že ÚPN v Poľsku má väčšie právomoci, je nemiestna.

TECH

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét.

KOMENTÁRE

Každý astronóm a tvorca nových liekov im pripomína, aké sú nuly

Namiesto cesty ľudstva na Mars, rozprávajú blázni o malom človeku.

Neprehliadnite tiež

Vedec z NASA: Či sme vo vesmíre sami, zistíme možno v tomto desaťročí

Vesmírna agentúra objavila planéty podobné Zemi. Môžu mať vodu aj jednoduchý život.

Ukázali nové planéty, ktoré sa podobajú na Zem

Planetárny systém TRAPPIST-1 sa skladá zo siedmych exoplanét.

Veľký objav astronómov, ďaleké planéty môžu mať vodu aj život

V systéme Trappist-1 je sedem Zemi podobných planét. Tri z nich môžu mať oceány z tekutej vody.

Život môže vzniknúť kdekoľvek, objaviť ho bude náročné (anketa s vedcami)

Slovenskí vedci vysvetľujú, prečo je nový objav NASA taký dôležitý.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  2. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  3. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  4. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  5. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  6. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  7. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  8. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  9. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  10. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 175
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 905
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 138
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 458
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 711
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 496
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 186
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 702
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 392
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 675

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop