SME
Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Českí vedci získali kmeňové bunky zo štvordňových ľudských zárodkov

Českí vedci získali kmeňové bunky zo štvordňových ľudských zárodkov. Dosiahli tak úspech v odbore, ktorý sa považuje za jednu z najsľubnejších, ale aj najkontroverznejších oblastí súčasnej medicíny. V najbližších rokoch by embryonálne kmeňové bunky mohli

byť schopné pomôcť zatiaľ nevyliečiteľne chorým ľuďom. Na to však treba vyjasniť niektoré technické, ale najmä etické problémy.

Vedúca výskumného projektu Eva Syková, riaditeľka Ústavu experimentálnej medicíny Akadémie vied v Prahe, povedala: „Pri pokusoch na zvieratách sme si overili, že ich kmeňové bunky umelo vnesené napríklad do mozgu sa samy presunú do poškodenej oblasti a začnú preberať prácu v nefunkčných tkanivách.“ Zdôraznila tiež, že použité ľudské embryá z brnianskej kliniky pre umelé oplodňovanie boli mierne poškodené a nedali sa už využiť na oplodnenie.

Skryť Vypnúť reklamu

Zázrační opravári

Kmeňové bunky teda majú zázračnú schopnosť – vedia sa premieňať v ktorúkoľvek inú bunku tela. Lekári predpokladajú, že v najbližších rokoch sa s ich použitím naučia „opravovať“ trebárs poškodenú miechu, nefunkčné oblasti mozgu pacientov s Parkinsonovou nebo Alzheimerovou chorobou, srdce poškodené infarktom alebo nefunkčnú pečeň, pankreas či ďalšie orgány. Tieto nádeje majú reálny základ, čo dokazujú úspešné pokusy na zvieratách. Nedávno zverejnili americkí vedci z Kalifornskej univerzity v Irvine, že preniesli kmeňové bunky z ľudského zárodku do potkanov s poškodenou miechou. Predtým ich v laboratóriu upravili na bunky tvoriace myelín, teda vrstvu, ktorá obaľuje nervové vlákna a je kľúčová pri prenose nervových signálov. Takto liečené zvieratá začali po deviatich týždňoch opäť chodiť.

Skryť Vypnúť reklamu

Technický aj etický hlavolam

Získať a v skúmavke udržať kmeňové bunky z ľudského zárodku je zložitá úloha, ktorú zatiaľ zvládli iba v niekoľkých krajinách.

„Všetci svoj postup starostlivo utajujú, preto sme vyvinuli vlastnú metódu,“ vysvetlil Petr Dvořák, pracovník brnianskeho pracoviska Ústavu experimentálnej medicíny. Na to, aby potkaní organizmus prijal ľudské bunky, bolo nevyhnutné potlačiť aj jeho odmietavú reakciu liekmi znižujúcimi imunitu.

„Funkcia kmeňových buniek je u všetkých cicavcov podobná, preto sa tento prenos mohol uskutočniť,“ vysvetlil docent Dvořák. „Imunitnú reakciu však bude nevyhnutné potláčať aj pri transplantácii upravených ľudských kmeňových buniek iným ľuďom,“ dodal. Ako povedal, dnes už je jasné, že ľudské kmeňové bunky sa delia na línie, podobne ako krv na krvné skupiny. Ďalšie výskumy by mali ukázať, aké kmeňové bunky sa ktorým ľuďom budú hodiť najviac.

Skryť Vypnúť reklamu

Aj preto vedci potrebujú na výskumy čo najviac ľudských zárodkov. V tom však spočíva háklivý etický problém: Napriek tomu, že ide o zmrazené embryá, o ktoré už nik nemá záujem, ich lekárske využitie časť verejnosti jednoznačne odmieta. Preto sa odborníci z Brna obávajú, či ľudia pochopia význam skúmania embryonálnych kmeňových buniek.

Veď nejde o žiadne pokusy na ľuďoch, ako odporcovia niekedy namietajú. Ide výhradne o embryá, ktoré už nik nechce a ktoré by sa aj tak museli zničiť. Prečo by teda nemohli poslúžiť dobrej veci?

Predpovedať vývoj v medicíne je, pochopiteľne, veľmi nevďačná úloha. Sami výskumníci veria, že by sa nové postupy mohli dostať do nemocníc niekedy v budúcom desaťročí, ak všetko pôjde dobre. Bude to však chcieť ešte veľa úsila. O jednej prekážke hovoril v časopise New Scientist Hans Keirstead z Kalifornskej univerzity: „Kmeňové bunky majú veľkú schopnosť premeniť sa tiež na bunky nádorové,“ varoval.

Skryť Vypnúť reklamu

Česká šanca

Niet sa preto čo čudovať, že aj krajiny, ktoré sú si inak veľmi blízke, majú v tejto oblasti odlišné „pravidlá hry“. Napríklad Nórsko výskum ľudských zárodkov zakazuje, Švédsko ho povolilo. Nemecko, Írsko, Portugalsko alebo Taliansko výskum ľudských embryí nepodporujú, Veľká Británia je v tomto smere naopak liberálnou krajinou. V Spojených štátoch nie je možné prácu s embryonálnymi bunkami financovať zo štátnej kasy, ale výskum na embryách, odobraných v minulosti, keď toto pravidlo ešte neplatilo, štát financuje. Európska komisia v minulých dňoch rozhodla, že bude skúmanie buniek ľudských embryí financovať zo svojich fondov (30–50 miliónov eur ročne). Týka sa to však iba tých štátov únie, kde je tento výskum legálny.

„Získané kmeňové bunky budeme v laboratóriu ďalej množiť,“ vysvetľuje ďalší postup Petr Dvořák. „Chceme sa naučiť, ako riadiť ich delenie a premeny. Čo najskôr ich budeme implantovať do pokusných zvierat, aby sme sa naučili ovládať ich vývoj v reálnych podmienkach.“

Skryť Vypnúť reklamu

Jeho kolega z Ústavu experimentálnej medicíny v Brne Aleš Hampl je optimista: „Verím, že liečenie ľudí pomocou kmeňových buniek by sa mohlo do praxe dostať naozaj skoro, teoreticky možno už o rok, najskôr to však bude za menej ako desať rokov,“ odhaduje. Podľa profesorky Evy Sykovej českí vedci svoj postup získavania a ďalšieho množenia kmeňových buniek budú patentovať. Táto metóda sľubuje prielom v doterajších liečebných postupoch. Česko dostáva šancu podieľať sa na ňom spoločne so svetovou špičkou.

JOSEF TUČEK

(autor je redaktorom českých Hospodárskych novín)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (jeseň 2020)

Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Sonda OSIRIS-REx nabrala vzorky z asteroidu, ale stráca ich

Uzatvárací mechanizmus zablokovali kamene.

Na snímke z 11. augusta 2020 robotické rameno kozmickej lode amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Osiris-Rex počas skúšky odberu vzoriek z asteroidu Bennu.
Podcast Klik

Klik: Je Google monopol?

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  3. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 354
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 13 501
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 216
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 165
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 185
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 455
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 802
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 927
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 766
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 745