Karikatúra Billa Gatesa spred štyroch rokov vystihuje vzťah Microsoftu a Linuxu (tučniak je jeho symbolom) – veľkosťou Linux nemôže súťažiť, v pokoji však predstaviteľov Microsoftu nenechá.
KRESBA – TOM MURRAY, SAN FRANCISCO CHRONICLE
Ešte pred rokom totiž vedenie softvérového giganta hovorilo o konkurenčnom operačnom systéme ako o „rakovine“ a popieralo, že by predstavoval pre Windows akúkoľvek hrozbu. Dnes sa Linux podľa odhadov inštaluje na 15 percentách nových počítačov v západnej Európe a narýchlo zverejnené vyhlásenie Microsoftu bolo len reakciou na gigantickú zákazku na 14-tisíc počítačov pre mesto Mníchov, ktorú získal veľký distribútor Linuxu. V oblasti serverov je Linux najvýznamnejším hráčom – oplatí sa však aj vám uvažovať o jeho nasadení na bežný osobný počítač?
Prečo uvažovať o Linuxe?
Pre domácich používateľov bude prvoradou výhodou nulová cena, takže nebudú musieť kupovať drahý komerčný softvér alebo zháňať jeho pirátske kópie. S najväčšou pravdepodobnosťou pre Linux existujú bezplatné aplikácie na všetky činnosti, ktoré potrebujete.
Pre firmy bude asi najzaujímavejšia možnosť kompletného prispôsobenia systému a tiež v súčasnosti prakticky nulové riziko šírenia vírusov. Administrátori uvítajú širšie možnosti konfigurácie a bezproblémovú vzdialenú administráciu.
Grafické prostredia pre Linux sú porovnateľné s Windows. Pre všetky bežné činnosti ako prehrávanie hudby a videa, surfovanie na webe, napaľovanie CD, komunikácia v ICQ a, samozrejme, kancelárske úlohy s textami a tabuľkami existujú programy, ktoré sa plne vyrovnajú svojim ekvivalentom z prostredia Windows a väčšinou majú aj veľmi podobné ovládanie.
Napriek uvedeným výhodám však nečakajte zázraky – niektoré veci vás určite príjemne prekvapia, iné vám zase budú chýbať. Taktiež nezabúdajte na to, že aj keď si Linux môžete legálne stiahnuť z internetu zadarmo, technická podpora zadarmo nie je. Buď teda investujete čas na čítanie manuálov, hľadanie odpovedí na internete a pýtania sa v diskusných fórach, alebo si zaplatíte profesionálnu podporu.
Vo všeobecnosti možno povedať, že najväčšie problémy s Linuxom sú po nainštalovaní: je to niečo iné ako Windows, niektoré nastavenia treba dlhšie hľadať a niekedy vyžadujú dokonca prepisovanie konfiguračných súborov – v tejto fáze to aj väčšina ľudí vzdá. Potom už je však všetko nastavené, po pár dňoch si na odlišnosti zvyknete a nájdete množstvo zaujímavých možností. Keď sa potom po dlhšom čase opäť stretnete s Windows, môže vám už pripadať jeho ovládanie zdĺhavé a nepohodlné.
Má Linux perspektívu?
Pri rozhodovaní sa pre Linux hrá často významnú úlohu obava, že raz budete mať systém, ktorý už nie je „in“ – že krátkodobá finančná úspora spôsobí problémy, keď budete musieť doháňať konkurenciu, ktorá si vybrala „ten správny“ systém. Skutočnosť, že Linux nie je produktom žiadnej konkrétnej firmy, túto obavu ešte zväčšuje.
Pravdepodobnosť, že by Linux len tak zrazu stratil dych, je však veľmi malá. V prvom rade jeho otvorená licencia umožňuje komukoľvek pokračovať v jeho vývoji, aj keby ho hneď opustili všetci súčasní autori. V súčasnosti sa na tvorbe Linuxu a jeho programov podieľa obrovské množstvo ľudí, mnohí z nich na plný úväzok.
Druhým aspektom, ktorý znižuje toto riziko, je silná podpora Linuxu zo strany veľkých firiem a vlád. Asi najznámejším zástancom Linuxu je IBM, spomenúť však možno aj filmové spoločnosti – prakticky všetky filmy natočené v poslednom čase mali digitálne efekty vytvárané na linuxových počítačoch. Napríklad aj nemecká vláda sponzoruje vývoj aplikácií pre Linux a presadzuje používanie Linuxu na všetkých počítačoch patriacich štátu.
Pri nedávnom prieskume Forrester Research medzi šéfmi firiem pre oblasť informačných technológií až 25 percent uviedlo, že už začali proces nahrádzania Windows serverov Linuxom. Okrem nižších cien, bezpečnosti a spoľahlivosti k tomu prispieva aj stále sa zostrujúca licenčná politika Microsoftu. Podľa štúdie Evans Data zasa 59 percent programátorov už vytvára alebo plánuje vytvárať aplikácie pre Linux.
V poslednom čase sa o negatívnu publicitu Linuxu pričinila firma SCO, ktorá vyhlasuje, že má patenty na niektoré časti kódu v Linuxe a že bude žiadať náhradu od jeho používateľov. Okrem toho, že tieto zatiaľ nepodložené tvrdenia nepôsobia veľmi seriózne, vplyv na sám Linux bude tak či tak zanedbateľný. Keby aj SCO dokázala, že má pravdu, uvedené časti kódu by boli veľmi rýchlo prepísané, ako sa to už vo viacerých prípadoch stalo.
Vyhliadky pre Linux do najbližších rokov teda vôbec nie sú zlé – aspoň zoznámenie sa s ním vám určite skôr pomôže ako uškodí.
