Washington 11. júla (TASR) - Nevyhnutnou súčasťou batožiny kozmonautov hlavne pri dlhých letoch sa stanú krvné konzervy. Ako náhrada krvi majú astronautom slúžiť umelé bunky.
Ich hlavnou úlohou bude dopraviť do jednotlivých častí organizmu látky potrebné pre život. Na vývoji buniek, ktoré by si astronauti mohli brať so sebou v práškovej podobe ako umelú krv, pracuje v súčasnosti na objednávku NASA kolektív vedcov z univerzity v Pennsylvánii. Základom umelej krvi by mali byť polymérové reťazce. Príkladom polymérov v prírode je rastlinná celulóza, umelé hmoty sú takisto vyrobené na báze polymérov.
Na rozdiel od fosfolipidov, ktoré sú súčasťami stien (membrán) prirodzených buniek, možno už vyvinutú náhradu za fosfolipidy, tzv. polymérsómy spájať do reťazcov. Táto skutočnosť spôsobuje, že steny umelých buniek sú oveľa stabilnejšie ako prirodzené. Pokiaľ zostane prirodzená bunka bez vody, jej membrány sa rozpadnú a bunka zahynie. Umelé bunky možno nechať bez vody bez toho, aby sa poškodili.
Umelú krv by teda bolo možné prepravovať na veľké vzdialenosti vo forme prášku, ktorý šetrí miesto a možno ho uskladňovať veľmi dlho. V prípade potreby sa do prášku jednoducho pridá voda.
Vedcom sa už podarilo zabudovať do umelých bunkových membrán tzv. kľúčové molekuly, fungujúce ako kľúč k určitému druhu "zámku", zakódovanému v bunkách. Tento systém umožňuje napríklad dopravovať lieky výlučne do tých buniek, pre ktoré sú určené.
