(3. – 9. 7. 2003)
Pucklickel Ajayan z Rensselaer Polytechnic Institute s kolegami vyvinul jednoduchý a lacný minidetektor plynov na báze uhlíkových nanotrubíc. Zachytí oxid uhličitý, dusík, kyslík a inertné plyny – čisté i v zmesi. Použitie: environmentálne, priemyselné a protiteroristické.
Tímy Jamesa Elliota z MIT a Bruna Sicardya z Observatoire de Paris zistili, že atmosféra Pluta sa v posledných 14 rokoch prekvapujúco rozpínala napriek jeho rýchlemu vzďaľovaniu od Slnka, čo malo spôsobiť opak. Aj atmosférický tlak na Plute sa za ten čas zdvojnásobil.
Jillian Greggová z Cornell University s kolegami zistila, že v škodlivinami zamorenom prostredí New Yorku vyrastú dvojnásobne veľké semenáčiky amerického topoľa ako v okolí mesta. Môže za to prízemný ozón na vidieku.
Mathieu Joron a Paul Brakefield z Universiteit Leiden zistili, že samce malého afrického motýľa Bicyclus anyana, ktoré v zajatí príbuzensky krížili, mali po vypustení na slobodu ešte oveľa nižší reprodukčný úspech, ako keby po príbuzenskom krížení ďalej zotrvali v zajatí.
„Superšplhúňmi“ sú podľa Petra Bustona z University of California tropické mreny Barbus everetti. Aby si polepšili v sociálnej hierarchii, menia veľkosť, pohlavie aj rýchlosť rastu.
Ťažko liečiteľné infekcie močového mechúra asi spôsobujú baktérie Escherichia coli, ktoré sa v ňom pred imunitným systémom hostiteľa skrývajú v akýchsi strukoch vo vnútri buniek jeho výstelky. Zistil to tím Scotta Hultgreena z Washington University School of Medicine.
Podľa tímu Deepaka Srivastavu z University of Texas Southwestern Medical College sa za vrodenými srdcovými defektmi, postihujúcimi septum (prepážka oddeľujúca ľavú a pravú stranu srdca), skrývajú mutácie génu GATA4, ktorý sa nachádza na chromozóme číslo 8.
Hidenori Jamasue z University of Tokyo s kolegami zistil, že ľudia trpiaci posttraumatickým stresom majú menšiu prednú mozgovú kôru v oblasti gyrus cingulum, podieľajúcu sa na pozornosti a regulácii emócií. Preukázalo sa to u obetí útoku sarínom v tokijskom metre v roku 1995.
Keizo Tomonaga z Osaka University s kolegami zistili pokusmi na myšiach súvislosť medzi bielkovinou vírusu Bornaovej choroby (BDV) a symptómami vážneho mentálneho ochorenia.
Tím Huberta Dinsea z Ruhr-Universität Bochum zlepšil hmat ľudských prstov bez použitia liečiva a potom ľuďom podal špeciálne látky, ktorými buď zdvojnásobil, alebo odstránil túto ich dočasne získanú ostrosť hmatu. Môže to pomôcť ochrnutým pacientom i pianistom.
