súkromnými domácimi kamerami navzájom.
Pre sieť tisícok samostatných bezpečnostných kamier a odpočúvacích zariadení sa začal dokonca používať nový termín Malý brat. „Bolo zvykom myslieť si, že iba štát má moc a technológie na to, aby dokázal ľudí sledovať. Ale teraz je to už demokratizované. Môže to byť aj váš sused alebo príbuzný,“ povedal redaktorom USA Today Howard Rheingold, autor knihy o sociálnom účinku nových technológií Inteligentné davy.
S rýchlym zlacňovaním elektroniky v uplynulom desaťročí sa stali sledovacie systémy rýchlo dostupné aj domácnostiam. Najčastejšie sa využívajú na prevenciu krádeží – americkí odborníci dnes odhadujú, že pri osemkilometrovej prechádzke v ktoromkoľvek väčšom meste obraz človeka zaznamená 15-20 súkromných bezpečnostných kamier. Ich majitelia pritom nemusia dodržiavať prísne pravidlá umiestňovania kamier a narábania s nahranými zábermi, ktorými sú viazané vládne inštitúcie. Kamery využívajú už nielen obchody a majitelia rodinných domov, ale objavujú sa napríklad aj na kostoloch. Podľa právnikov nemajú ľudia veľa možností, ako sa proti nahrávaniu na kamery brániť, ak sa pohybujú na verejných priestranstvách.
Kamery sa však čoraz častejšie využívajú aj v domácnostiach, napríklad na sledovanie opatrovateliek malých detí. Po prípade vraždy 8-mesačného dieťaťa vlastnou opatrovateľkou z roku 1997 sa podľa hovorcu obchodu so „špionážnym tovarom“ Couner Spy Shop v Amerike prudko zvýšil záujem o kamery zo strany rodičov, ktorí „nemajú peniaze na najatie dôkladne preverenej opatrovateľky, ale majú 500 dolárov na sledovací videosystém.“
Existujú pritom aj lacnejšie alternatívy – malú webovú kameru, ktorá sa dá pripojiť k ľubovoľnému počítaču, si môžete kúpiť už za 50 dolárov a po pripojení počítača na internet sa dá využiť na sledovanie diania v miestnosti v priamom prenose. Len jediná firma X10, ktorá sa stala známou agresívnou propagáciou kamier na internete, už predala viac než milión takýchto kamier.
A potom sú tu ešte špeciálne „bondovské“ kamery – už za približne 5000 korún môžete mať miniatúrnu kameru, ktorú schováte do rádia, alebo zamaskujete do okuliarov či guľôčkového pera.
„Dnes už si nemôžte byť o žiadnom mieste istí, že ste tam v súkromí, pretože prostriedky sledovania sa stali takými lacnými a takmer neviditeľnými,“ hovorí Howard Rheingold. „Istota, že váš partner vás nemôže stále sledovať a vedieť, kde ste, môže byť minulosťou. Je to dobré alebo zlé? Zmení to manželstvá k lepšiemu alebo k horšiemu?“ pýta sa Rheingold.
Podľa Paula Saffa z kalifornského Inštitútu budúcnosti všadeprítomné kamery „namiesto zvyšovania bezpečia len uspokojujú našu posadnutosť bezpečím“. „Sme sledovaní neustále. Nesledujeme sa navzájom, sledujeme už aj sami seba. Nakoniec zistíme, že sme sa všetci stali nechcenými hviezdami svojich vlastných nudných televíznych reality-šou.“ (tb)
