Tento obvod zatiaľ vykonáva len jednoduchú operáciu zapína sa do polohy zapnuté/vypnuté a naopak. Prvýkrát sa však ukázalo, že uhlíkové nanovlákna sa môžu použiť pri stavbe logických obvodov. „Na to, aby sa definitívne potvrdilo, či sa tieto uhlíkové obvody budú môcť použiť pri výrobe čipov, budú potrebné ešte 1-2 roky“, povedal pre The New York Times Dr. Phaedon Avouris z IBM Research, šéf projektu.
Avouris sa síce odmietol vyjadriť k otázke, kedy budú prvé uhlíkové nanočipy komerčne dostupné, povedal však, že tieto látky sú najlepším počítačovým kandidátom v novovznikajúcom odvetví molekulárnej elektroniky. „Nanotrubice v skúške obstáli, ukazuje sa, že fyzika v tomto prípade funguje“, povedal ďalej P. Avouris.
Výkon počítačových čipov sa neustále zvyšuje, ale súčasná technika ich výroby na kremíkovej báze dosiahne svoju fyzikálnu hranicu o 10 - 15 rokov. Novým prísľubom sú práve nanotrubice, ktoré dosahujú hrúbku len jednej stotisíciny hrúbky ľudského vlasu; ich priemer dosahuje zhruba rozmery 10 atómov.
O výskume IBM sa pochvalne vyjadril aj Charles M. Lieber, profesor na Harvard University v USA, jeden z popredných expertov v oblasti nanotechnológie. Nanotrubice nie sú jedinou technikou, ktorá by mala nahradiť kremíkové čipy. Vedci z konkurenčnej spoločnosti Hewlett—Packard sa zaoberajú postavením logického obvodu zo špeciálnych molekúl, ktoré by fungovali ako dvojpolohové spínače (on/off). Na rozdiel od klasických tranzistorov však tieto spínače zatiaľ nie sú schopné prenášať elektrický signál a počítač, ktorý by bol z takýchto kvázi-tranzistorov vyrobený, by musel používať iné metódy prenosu signálov. Vedci z IBM predniesli svoje výsledky na minulotýždňovej konferencii American Chemical Society v Chicagu a celý článok bude uverejnený v septembrovom vydaní časopisu Nano Letters. (NY Times)
