Prachoplynový oblak okolo hviezdy ß Pictoris nafotený P. Kalasom a D. Jewittom v roku 1997.
Francúzski a americkí astronómovia získali pomocou družice NASA FUSE ďalšie významné dôkazy, že okolo blízkej mladej hviezdy prebieha utváranie planetárnej sústavy, konkrétne, že tam nedávno vznikli milióny kometárnych jadier. Hviezda beta v súhvezdí Maliara (Pictor), ß Pictoris, leží pomerne neďaleko, 60 svetelných rokov (1 svetelný rok = 9,46 bilióna km) od nášho Slnka, ktorému sa aj dosť podobá. Jej hmotnosť určuje, že bude viac-menej stabilne žiariť miliardy rokov. Na to je ešte vcelku mladá – má asi 20 miliónov rokov.
Už v 80. rokoch vedci družicou IRAS (Infrared Astronomical Satellite) zistili, že betu Pictoris obklopuje plynoprachový disk s priemerom vyše 300 miliárd km, zrejme rodiaca sa planetárna sústava. Tento záver odvtedy potvrdili dalšie pozorovania, dokladajúce aj utváranie samotných planetárnych telies a ich pohyby v disku. Štrnásťčlenný medzinárodný vedecký tím na čele s Alainom Lecavellierom des Etangs z Institut d‘Astrophysique v Paríži skúmal disk okolo ß Pictoris pomocou ultrafialového spektrografu, prístroja umožňujúceho určiť chemické zloženie, na palube družice FUSE (Far Ultraviolet Spectroscopic Explorer).
Vzniká planetárna sústava bez vodíka?
Vedcov prekvapilo, že v disku nenašli nijaký molekulárny vodík, inak najhojnejšiu molekulu vo vesmíre. Predtým v ňom totiž pomocou Hubblovho kozmického ďalekohľadu objavili oxid uhoľnatý (CO). No a v plynných oblakoch v rámci našej Mliečnej cesty je CO obvykle pozorovateľný iba v prítomnosti molekulárneho vodíka. (Gravitačným zmrštením takýchto oblakov vznikajú nové slnečné sústavy, akou je zrejme aj ß Pictoris.)
Molekulu CO hviezdne svetlo rozbije asi za 1000 rokov. Ak sa v disku beta Pictoris CO stále vyskytuje, znamená to, že je viazaný v nejakom rezervoáre, chrániacom ho pred účinkami hviezdneho svetla, a odtiaľ sa pomaly spätne uvoľňuje do disku. Preto sa, ako aj na báze podprahového množstva molekulárneho vodíka, naznačujúceho, že aj ten je z väčšej časti viazaný v nejakom rezervoáre a nežiari, des Etangs a kol. domnievajú, že týmto rezervovárom sú mladé kometárne jadrá, tvorené najmä zamrznutými plynmi. Stále ešte sú dosť teplé, aby sa z nich pomaly uvoľňovalo určité množstvo CO, ale už natoľko studené, že neobsahujú nijaký molekulárny vodík, pevne viazaný vo vodnom ľade. Je tu však paradox: iná astronomická družica, ISO (Infrared Astronomical Observatory) nedávno molekulárny vodík v disku bety Pic odhalila. To poukazuje na jeho nerovnomerné rozloženie v disku a aktívne procesy vznikanie a zanikanie (sublimáciou) miliónov kometárnych jadier.
(5D)
