„Anorexia nie je choroba, ale umenie žiť.“ Fluoreskujúce fotografie vychudnutého dievčaťa s vystúpenými rebrami. Takto vyzerá hlavná stránka Anorexic Nation, jednej zo 400 zväčša amerických internetových stránok venovaných tejto stravovacej poruche. „The perfect body“ (Dokonalé telo), „Dying to be thin“ (Umrieť túžbou po štíhlosti“), „Fading into obscurity“ (Ponoriť sa do temnoty)…, citujú noviny Libération.
Jednotlivé weby sa predháňajú v originalite, nadšení aj morbídnosti: „Páčia sa mi moje vystúpené kosti,“ „Rada sa cítim prázdna“, „Som rada, že som celý deň vydržala nejesť“. Návštevníci stránok si vymieňajú fotografie a navzájom si poskytujú rady. Napríklad „Keď jete s rodičmi, tvárte sa, že kašlete a jedlo si dajte do dlane. Akonáhle sa otočia, vyhoďte ho do koša“ alebo „pite každú štvrťhodinu pohár vody, oklamete hlad“. Články sprevádzajú ilustrácie subtílnych hollywoodskych hviezd, niekedy s komentárom, že by to chcelo ešte pár kíl dolu.
Počet anorektikov nielen v USA, každoročne stúpa. Problém sa netýka len dievčat, ale aj chlapcov. Anorektické weby (tzv. pro-ana) však neušli pozornosti príslušných organizácií. Americká spoločnosť proti anorexii a bulímii (Anad) požiadala v júni server Yahoo o stiahnutie 115 „pro-ana“ stránok. Yahoo vyhovel len čiastočne a zrušil ich 21. Podľa hovorcu portálu sa tak nestalo „preto, že o to žiadal Anad, ale kvôli starostiam Yahoo o dobro detí a dospievajúcich“. Anorektičky sa nedostali ani na svoje diskusné fóra. Stránka Anorexia Fame, ktorá zostala funkčná, nešetrí nenávisťou. „Tento klub bol založený, aby ukázal svetu, že nás nie je možné ignorovať ani umlčať“. Niektorí členovia dokonca vravia, že od uzatvorenia svojich obľúbených stránok trpia depresiami.
Na internete sa dá nájsť aj množstvo stránok pre prevenciu anorexie a bulímie a pomoc chorým. „Môžu byť veľmi užitočné, pretože nikto nie je viac sám, ako anorektik,“ hovorí jeden francúzsky psychiater.
Čo ľudí k založeniu „pro-ana“ stránok vlastne vedie? Väčšina anorektikov vraj svoju chorobu považuje za priateľa, od ktorého sa nechce odlúčiť. Nehľadiac na to, že anorektici si svoje problémy a s nimi spojené riziká odmietajú priznať. Na anorexiu umiera 15 až 20 percent chorých. Aby sa zbavili zodpovednosti, umiestňujú zakladatelia webov na vstupné stránky varovanie, to však nestačí. Okrem toho, že stránky môžu niektorých ľudí na hladovanie nalákať, udržujú súčasných anorektikov v ich postoji a presvedčení – anorexiu považujú za veľké víťazstvo. (čtk/libération)