Autor prvého Linuxu Linus Torvalds. FOTO - iglo.its.unimelb.edu.au
Pred desiatimi rokmi fínsky programátor Linus Torvalds oznámil uvoľnenie prvej verzie otvoreného operačného systému Linuxu, ktorý si odvtedy získal aj priazeň počítačových gigantov ako IBM či Hewlett—Packard. Na Linux spomedzi veľkých firiem vsadila najmä IBM, ktorá ho postavila do centra svojej softvérovej stratégie a do jeho vývoja a reklamnej kampane „Mier, Láska a Linux“ investovala miliardu dolárov. Agresívne mladé spoločnosti ako VA Linux Systems, Red Hat či Caldera, ktoré Linuxu tiež výrazne pomáhali dostať sa do povedomia verejnosti, však v poslednom čase zaznamenávajú krach svojich obchodných modelov a pád cien akcií. VA Linux zastavil svoju hlavnú činnosť, ktorou boli dodávky hardvéru, a jeho akcie sa predávajú po 1,60 dolára, pričom po uvedení na burzu mali hodnotu až 320 dolárov.
„Linux je v určitom zmysle synonymom internetu a jeho vzostup kopíroval krivku samého internetu,“ hovorí Ly-Huong Pham, riaditeľ spoločnosti Turbolinux. „A rovnako ako internetový boom, aj boom Linuxu skončil veľkým treskom a pádom.“ Podľa analytikov nie je problémom sám operačný systém, ale obchodné modely, ktoré mali linuxovským spoločnostiam zabezpečiť príjmy. „Množstvo veľkých hráčov na poli Linuxu malo rozumný obchodný model,“ hovorí analytik IDC Dan Kusnetzky, „mnoho ďalších, menších, nemalo žiaden – jednoducho len experimentovali.“ Podľa neho niekoľko linuxovských firiem ako Red Hat či nemecká SuSE prežije, množstvo ďalších však v priebehu nasledujúcich piatich rokov zanikne.
Jeden veľký nepriateľ
Nie všetci veľkí hráči na poli informačných technológií patria k fanúšikom Linuxu - a medzi odporcami zvlášť vyniká jediný: Microsoft. Softvérový gigant nedávno vyrazil do útoku proti Linuxu, keď ho jeho viceprezident Craig Mundie označil za „úbohý a defektný“.
„Otvorený softvér len tak nezanikne,“ hovorí Eric Allman, autor programu Sendmail, vďaka ktorému prebieha veľká časť dnešnej e-mailovej korešpondencie na celom svete. „Je tu však riziko, že sa nás ľudia z Microsoftu pokúsia udupať. Sú takí silní a majú také množstvo zdrojov… v skutočnosti by sa im to naozaj mohlo podariť,“ povedal.
Bez ohľadu na to, ktorá linuxová spoločnosť bude žať úrodu prípadného úspechu, sa však analytici zhodujú na tom, že popularita Linuxu bude rásť, najmä v oblasti počítačových serverov. Podiel Linuxu na trhu serverov sa od roku 1999 do roku 2000 zvýšil z 24 na 27 percent v priebehu nasledujúcich rokov by si mal podľa IDC udržať pozíciu druhého najrozšírenejšieho serverového systému po Windows.
Potenciálne môže byť Linux úspešne využitý aj na spájanie viacerých počítačov, často rozmiestnených po celom svete, do jedného virtuálneho superpočítača. Pre americké ministerstvo energetiky už dnes jeden takýto počítač stavia IBM.
Operačný systém pre chladničky?
Linux má dobré vyhliadky aj v najnižšom pásme IT spektra ako systém pre mobilné telefóny či inteligentné zariadenia pre domácnosti. Podľa Dana Kusnetzkého z IDC má však Linux s výnimkou rozvojových krajín a počítačov pre odborníkov len malé šance na úspech v oblasti osobných počítačov. V roku 2000 mal v tejto oblasti len jedenapolpercentný podiel na trhu, pričom v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol len o dve desatiny percenta. Problémom je, že aplikácie ako Microsoft Word, ktoré bežní užívatelia používajú najčastejšie, zväčša nie sú k dispozícii.
Chýbajúci kúsok v skladačke zapríčiňuje, že Linux má dobrú pozíciu na oboch koncoch spektra, ale nedokáže sa presadiť presne uprostred a zostáva tak neznámym pre väčšinu verejnosti.
Pre Linux však nemusí byť nevýhodné miesto v zákulisí, v pozícií neznámeho operačného systému, na ktorom je v skutočnosti svet závislý. „Jedna vec je na tom veľmi príjemná,“ hovorí Dan Kusnetzky. „Prečo by ste vlastne o Linuxe mali vedieť?“
Autor: ADAM PASICK
