Vo všetkých ľudských spoločnostiach vstupuje väčšina mužov a žien do dlhodobých párových zväzkov. Základom na vybudovanie spoločnej domácnosti sú podmienené rozhodnutia, akého partnera považujú za najvhodnejšieho. Rozhodujú sa obaja, muž i žena, ale nielen oni; veľakrát vstupujú do hry aj rodičia a príbuzní. Hlavnými kritériami výberu by malo byť materiálne bohatstvo a stupeň oddanosti rodine, lebo práve toto zabezpečuje reprodukčný úspech. Je to však naozaj pravda? Veď často sa hovorí, že protiklady sa priťahujú.
Čo teda vlastne rozhoduje? Aká je v tejto súvislosti spoločnosť Západu? Preskúmať sa to pokúsili Peter Buston z University of California v Santa Barbare a Stephen Emlen z Cornell University. Výsledky zhrnuli v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition.
Požiadali 978 heterosexuálnych obyvateľov Ithaky v štáte New York (sídlo Cornell University) vo veku 18 až 24 rokov, aby vyplnili dotazník. Testovali ním dve pracovné hypotézy. Po prvé, ak niekto uprednostňuje konkrétneho partnera, môže to byť podmienený proces, pri ktorom celkovo vychádza z posúdenia seba samého v úlohe dlhodobého partnera. Po druhé, jednotlivé pravidlá takéhoto podmieneného uprednostňovania sa môžu zakladať na prenose vnímania seba samého v tom či onom žiaducom atribúte do posudzovania nádejného partnera v rovnakom atribúte.
Spracovanie dotazníkov ukázalo, že platí oboje. V prvej časti dotazníka respondenti vyznačili dôraz, ktorý kladú na desať atribútov dlhodobého partnera. V druhej ohodnotili seba samých vo vzťahu ku každému z týchto atribútov. Príslušníci oboch pohlaví, ktorí sa zaradili vysoko, boli oveľa vyberavejší aj v nárokoch na kvalitu partnera. Keď bádatelia desať zvolených atribútov zoskupili do štyroch evolučne závažných kategórií (bohatstvo a postavenie, oddanosť rodine, fyzický zjav a sexuálna vernosť), najväčšiu časť rozdielov, zaznamenaných pri výbere konkrétneho partnera, bolo možné vysvetliť sebavnímaním vyberajúceho si v rámci tej istej kategórie atribútov.
Buston s Emlenom uzatvárajú, že v spoločnosti Západu je zásada „protiklady sa priťahujú“ klišé dosť vzdialené od pravdy. Univerzálne sa nepotvrdila ani výhodnosť atribútov s prvoplánovo jednoznačne kladným reprodukčným potenciálom (bohatstvo, oddanosť rodine). Vyzerá to, že skôr platí „vrana k vrane sadá“. Najviac sa priťahujú a najstabilnejšie partnerstvá vytvárajú najmä ľudia opačného pohlavia, ktorí sú si podobní v širokom okruhu vlastností. To napokon inštinktívne cítime a mnohí sa tak správame. Teraz nám to doložili aj vedci.
