SME
Utorok, 28. september, 2021 | Meniny má VáclavKrížovkyKrížovky
PRVÉ ŠTIEPENIE V KEDYSI SPOLOČNEJ RODINE INDOEURÓPSKYCH JAZYKOV NA ÚZEMÍ EURÓPY PREBEHLO UŽ V MLADŠEJ DOBE KAMENNEJ PRED DESAŤTISÍC ROKMI

Genetický kľúč k starovekým jazykom

Indoeurópska skupina jazykov, kam patrí aj slovenčina, je najväčšou a najlepšie zdokumentovanou jazykovou rodinou.


Na tomto dvojjazyčnom nápise – kalendári z francúzskeho Coligny – sú rímske číslice a galské slová. FOTO – PNAS

Napriek tomu sa okolo jej historického vývoja vyskytuje veľa nejasností. Britský a americký vedec teraz na základe inšpirácie z evolučnej genetiky datovali prvé štiepenie indoeurópskych jazykov na území Európy do mladšej doby kamennej, teda do doby pred viac ako desaťtisíc rokmi.Indoeurópsku jazykovú rodinu tvorí štrnásť vetiev. Jazykmi, ktoré do nich patria, sa hovorí v Európe, Iráne, Indii a vo všetkých častiach sveta, ktoré kolonizovali ľudia európskeho pôvodu. Spomenutých štrnásť vetiev sa na základe výrazu pre slovo „sto“ (satem/centum) delí na jazyky satemové a kentumové. Slovanské jazyky patria do prvej skupiny. Indoeurópske jazyky sú dnes materčinou približne jednej tretiny ľudstva.

Zrod porovnávacej jazykovedy

Takmer rovnaké tvary mnohých slov v rôznych indoeurópskych jazykoch svedčia o ich príbuznosti. „Oficiálne“ sa pátranie po prehistórii týchto jazykov začalo v roku 1786, keď britský právnik a orientalista sir William Jones objavil pozoruhodnú podobnosť sanskrtu, gréčtiny, latinčiny, gótčiny, keltčiny a perzštiny. Podľa neho dokladala, že pochádzajú zo spoločného zdroja.

O druhý míľnik sa zaslúžil v roku 1863 nemecký jazykovedec August Schleicher (pôsobil aj v Prahe). Navrhol evolučný rodostrom indoeurópskej jazykovej rodiny. Bolo to iba štyri roky po tom, čo vyšla prevratná kniha Charlesa Darwina, v ktorej zaviedol základný pojem evolučného rodostromu v súvislosti s pôvodom biologických druhov.

Tretí míľnik porovnávacej jazykovedy sa zrodil v roku 1872. Iný nemecký jazykovedec, Johannes Schmidt, vtedy uverejnil tzv. vlnový model. Podľa neho sa v spočiatku rozdielnych jazykoch stále viac objavujú podobnosti vďaka vzájomnému vypožičiavaniu si výrazov.

Sieťové diagramy + evolučná genetika = pokrok

V roku 1998 britský jazykovedec Peter Forster z University of Cambridge a jeho americký kolega Afred Toth z University of New Mexico prístupy založené na evolučnom rodostrome a vlnovom modeli zjednotili. Evolúciu jazykov zhrnuli v sieťovom diagrame. Ten prechádza do evolučného rodostromu, ak sa skúmané jazyky vyvinuli štiepením zo spoločného predka. No degeneruje na akúsi mriežku, ak je pre nich príznačné vzájomné vypožičiavanie si výrazov a splývanie.

Forster a Toth tento model teraz obohatili o metodické prvky analýzy DNA v evolučnej genetike, kde ide o rekonštrukciu pôvodu príbuzných skupín organizmov. Takto sa nanovo pozreli na históriu indoeurópskych jazykov. Výsledky sú naozaj zaujímavé. Opísali ich v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition.

Keltské východisko

Vyšli od starovekej galčiny, ktorou sa hovorilo na území dnešného Francúzska a severného Talianska. V západnej Európe je to totiž jediný prerománsky jazyk, pri ktorom sa našlo dosť dvojjazyčných nápisov, umožňujúcich porovnávaciu analýzu. Od 16. storočia sa poukazuje na príbuznosť galčiny s keltskými jazykmi britských ostrovov. Keltské jazyky sa delia na kontinentálnu skupinu (galčina) a dve ostrovné skupiny, goidelskú (gaelčina, mančina, škótčina, írčina) a britanskú (kornčina, bretónčina a velsčina). Zdalo sa, že ostrovné skupiny vznikli aspoň dvoma vlnami invázie etník hovoriacich galčinou na britské ostrovy.

Forster s Tothom zostavili schému trinástich starovekých a moderných indoeurópskych jazykov. Zákla- dom analýzy boli antické galsko-latinské dvojjazyčné nápisy. Porovnávali dvadsaťdeväť slov s výrazným podielom radových čísloviek. Vyšiel im jasný rodostrom: skúmané jazyky si z týchto slov vymenili iba málo. Na zaradenie skúmaných jazykov do známych vetiev stačí prvých päť radových čísloviek v galčine (cintux, allos, tri, petuar, pinpetos).

Kľúčové datovania

Najdôležitejšie výsledky Forsterovej a Tothovej analýzy sú dva. Po prvé, pred nimi sa vlastne nikto nepokúsil presne stanoviť okamihy, kedy sa odohrali kľúčové štiepenia jazykov. Všetky takéto odhady boli veľmi hrubé. Na základe počtu zmenených lexémov (súhrn všetkých tvarov toho istého slova), ktorým v metóde prevzatej z evolučnej genetiky nahradili počet mutácií, datovali počiatočné štiepenie protoindoeurópčiny na európskom kontinente do roku 8100 pred n. l. To zodpovedá mladšej dobe kamennej.

Po druhé, doba odštiepenia galčiny od goidelskej a britanskej skupiny keltských jazykov im vyšla na rok 3200 pred n. l. Vtedy zrejme na britské ostrovy prišli prví Kelti. Goidelské a britanské jazyky sa však rozdelili až neskôr na základe ďalších presunov Keltov, členov jedinej veľkej vlny prisťahovalcov z kontinentu, do rôznych častí britských ostrovov (a naspäť do Bretónska).

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Prezidentka Čaputová.

Prezidentka vystúpila so svojou druhou správou k stave republiky.


1 h

Odpočúvania sú podľa súdov nelegálne.


16 h
Mikroskopický záber buniek (zelená), ktoré sú infikované vírusom SARS-CoV-2 (fialová). Záber je vo falošných farbách pre lepšie rozoznanie častíc vírusu.

Ako sa vírus dostal do Číny, nie je jasné.


19 h

Neprehliadnite tiež

O stredovekej teórii transcendentálií


2 h
Mikroskopický záber buniek (zelená), ktoré sú infikované vírusom SARS-CoV-2 (fialová). Záber je vo falošných farbách pre lepšie rozoznanie častíc vírusu.

Ako sa vírus dostal do Číny, nie je jasné.


19 h
Ilustračná fotografia.

Odkedy Yersinia pestis sprevádza ľudstvo?


a 1 ďalší 27. sep
Skryť Zatvoriť reklamu