Vedci z Brookhaven National Laboratory (BNL) v Uptone pri New Yorku najprv zrýchlili atómy zlata takmer na rýchlosť svetla a potom ich nechali navzájom kolidovať. Na zlomok sekundy vznikla teplota bilión stupňov Celzia a tiež fyzikálny stav, ktorý pripomínal kvarkovo-glukónovú plazmu.
Táto kozmická prapolievka zo subatomárnych elementárnych častíc kvarkov a gluónov (sprostredkujú interakciu medzi kvarkami) vznikla podľa teórie o zrode vesmíru niekoľko miliardtín sekundy po tzv. veľkom tresku. V ďalšom zlomku sekundy sa voľné kvarky pospájali do väčších častíc, z ktorých vznikli protóny a neutróny. Vesmír so Zemou, slnečnou sústavou a ďalšími hviezdami je výsledkom postupného ochladzovania tejto polievky.
Od roku 1994 sa fyzici pokúšajú tento proces zvrátiť. Pred troma rokmi výskumníci Európskeho strediska jadrového výskumu (CERN) pri Ženeve oznámili, že urýchlením atómov olova získali kvarkovo-gluónovú plazmu. Mnohí vedci však ich dôkazy neuznali.
Americkí vedci uskutočnili experiment s urýchľovačom RHIC v Brookhavene, pričom vyprodukovali desaťkrát viac energie ako v CERN. Podľa Petra Jacobsa z Lawrence Berkeley National Laboratory je však ešte predčasné hovoriť o vyrobení kvarkovo-gluónovej plazmy. Ide len o indíciu, ktorú musia dokázať ďalšie experimenty. Istotu má priniesť urýchľovač ďalšej generácie LHC, ktorý uvedú do prevádzky do roku 2010.
(tasr)
