posielal štátnej telefónnej spoločnosti sťažnosti, ale nikto mu na ne neodpovedal. Noviny Manabzamin po prvýkrát informovali o Ismailovom osude až minulý týždeň. Telefónna spoločnosť zareagovala a našla dlhé roky stratenú Ismailovu žiadosť. Aby svojho zabudnutého zákazníka aspoň trochu odškodnila, darovala mu pekný telefónny aparát. "Som šťastný, ale zároveň aj smutný," povedal Ismail. "Keď som mal 33 rokov, sníval som o vlastnom telefóne. Teraz ho konečne mám, ale už ho nepotrebujem. Moje sny sú preč. Telefón budú používať moje deti." V 130 miliónovom Bangladéši má vlastný telefón len necelých 10 percent obyvateľstva.