;) |
Keď som sa pred niekoľkými rokmi dozvedel, že Brian Reynolds (hlavný dizajnér hier Civilization 2 a Alpha Centauri) zakladá vlastnú spoločnosť, jeho nový projekt Rise of Nations sa okamžite dostal na najvyššiu priečku mojich najočakávanejších hier - a ostal tam, aj keď sa z neho časom (podľa početných previewov ) začala rysovať ďalšia "klasická" RTSka na produkt-liste MicroSoftu.
Ideou Rise of Nations je zachytiť vývoj ľudstva od dôb krátkych mečov a oštepov až po nukleárny vek. Z celej hry cítiť hlbokú inšpiráciu MicroSofťáckymi "Agesmi" (resp. Empire Earth), no Big Huge Games ani zďaleka neostávajú pri zastaralom RTS koncepte a pokúšajú sa tento spráchnivelý žáner doviesť ešte trochu ďalej. Prvé a najpríjemnejšie prekvapenie prišlo v podobe kampane "Conquer the World" (Dobývanie sveta), ktorá namiesto bežnej ničnehovoriacej omáčky medzi misiami dáva prednosť interaktívnemu ťaženiu s veľmi dobre premysleným konceptom. Stará garda, čo kedysi dávno v mladosti hrávala aj iné ako počítačové hry, v kampani nájde veľa prvkov spoločných s Diplomaciou alebo Riskom. Svet je rozdelený na početné územia (k dispozícii je neuveriteľných OSEMNÁSŤ národov, každý so svojimi špeciálnymi jednotkami a vlastnosťami... ), pričom za každú dobytú krajinku s vlastnou fabrikou ("supply centrom") hráčovi pribudne nová armáda. Pred každou bitkou sa armády rozostavené na susediacich teritóriách navzájom podporujú. Ak sa útočníkovi podarí nepriateľské územie úplne obklúčiť a pri útoku voči obrancovi získa výraznú presilu, dobýjané územie sa mu podarí získať bez boja - v opačnom prípade sa hra prepína do real-timeového módu.
;) |
;) |
;) |
;) |
Keďže kampaň prebieha na etapy (t.j. každé tretie kolo svet automaticky postúpi do novej éry), jej misie sú oproti mutliplayerovým (skirmishovým) trochu obmedzené. Zatiaľčo v skirmishy môžete v jedinej hre prejsť celou históriou ľudstva -- od jeho primitívnych počiatkov až do moderného raketového veku -- v kampani sa konflikty obmedzujú len na aktuálnu historickú etapu. V dobe kamennej nie je možné bojovať s tankami, a naopak v industriálnom veku zas nemusíte začínať s lukmi a oštepmi.
Jadrom real-timeového módu sú mestá. Samotné boje vám v porovnaní s urbanizáciou (kolonizáciou nových území, budovaním obchodných sietí, vynachádzaním nových technológií... ) zaberú prakticky zanedbateľné percento hracieho času. Samozrejme, keď už dôjde na streľbu, Rise of Nations sa nijak netrochárči. Proti sebe sa postavia skutočné masy a núdza nebude ani o taktizovanie. V multiplayeri a skirmishi sa dostane k slovu aj štandardná diplomacia (v kampani vyjednávanie prebieha predovšetkým v ťahovej časti), vyjednávania o mieri, uzatváranie aliancií... Vyhlasovanie vojny bývalým spojencom. Priestor na intrigy je síce obmedzený, ale aj takéto možnosti potešia.
Aliancie zohrávajú podstatnú úlohu predovšetkým pri záverečných momentoch hry. Akonáhle jeden z hráčov získa územnú (kultúrnu, vedeckú... ) prevahu, jeho oponentom sa spustí časovač odrátavajúci sekundy do prehry. Ak sa im nepodarí včas zvrátiť rovnováhu síl vo svoj prospech, dominantný hráč zvíťazí.
Grafika:
Grafiku Rise of Nation som mal preštudovanú dlho dlho predtým, než som ho nainštaloval a začal hrať. Z obrázkov som vedel viac než dobre, že od neho nemožno čakať žiadnu dychvyrážajúcu 3D show, ale (ne)klasickú dvojrozmernú strátegiu zo starej školy; prepchatú miliardou drobných sprajtíkov pobehujúcich po 3D teréne, s dôrazom na ten najposlednejší grafický detail. Keď som Rise of Nation hral prvýkrát, prekvapil ma svojou schopnosťou niekoľkokrát v priebehu jedinej partie kompletne zmeniť celý grafický štýl. Bohužiaľ príliš rýchlo ukázal všetko, čo môže ponúknuť. Dokonca aj nenáročného diváka pohľad naň veľmi skoro omrzí.
;) |
;) |
;) |
;) |
Interface:
O ovládaní RoNu by sa mohli napísať niekoľkostranové vedecké štúdie: Ako sa vytvára profesionálny návrh komerčnej hry? Ako má kampaň zaujať od začiatku až do úplného konca? Ako môžu drobné vylepšenia úplne zmeniť podstatu "zabehnutej" šablóny RTS žánru. Pri vývoji tejto hry sa myslelo na hráča prakticky na každom kroku: Množstvo nastavení a variabilita pravidiel (netýka sa kampane), obrovský výber z hrateľných národov, jednoduché a maximálne intuitívne ovládanie.
Na kampani trochu zamrzí, že (narozdiel od Diplomacie) možno verbovať len pozemné jednotky. Spestrenie v podobe námorných bitiek by hrateľnosti určite len prospelo, o veľkom vylodení v izolovaných oblastiach (v Británii, v Severnej Amerike... ) ani nehovorím - vskutku aspoň nepatrne by to obohatilo dokolečka sa opakujúci úvod do každého levelu.
Nevýraznú rôznorodosť misií v hlavnej kampani sa autori pokúsili vyvážiť bonusovými kartami, ďalším dedičstvom stolných hier. S ich použitím hráč získava (v boji aj mimo neho) určitú výhodu (resp. nepriateľ nevýhodu), viac zdrojov surovín, rýchlejšie vynachádzanie, možnosť postaviť Div sveta atď atď. Niektoré karty dokonca umožňujú ovládanuť cudzie územie bez jediného výstrelu.
Hrateľnosť:
Niektoré hry sú ako stvorené na zabitie času. Človek si pri nich chvíľu užije, zabaví sa, a keď nastane čas na robotu (školu), bez vážnejšej újmy na zdraví ich vypne. Potom tu sú "závisláčiny"; hry, od ktorých sa namotaný hráč dokáže odtrhnúť len s vypätím všetkých síl. Rise of Nations bohužiaľ nepatrí do ani jednej, ani druhej skupiny. Také šťastie jeho hráči nemajú. RoN je o niečom úplne inom - je to hnusné odporné satanovo dielo, pasca na slabé duše, do ktorej keď sa raz chytíte, vyslobodí vás len úplné fyzické vyčerpanie. Pri RoNe NErozmýšľate, či by ste si mali konečne oddýchnuť, nemáte čas sa pozrieť ani na hodinky! Po dohratí jedného scenária automaticky rozmýšľate nad ďalšími krokmi, udeľujete nové rozkazy, ukončujete svoj ťah a vrháte sa do ďalších bojov... Znova... A znova.
Hrateľnosť kazia len zanedbateľné detaily. Značne chýba napríklad možnosť prenechať niektoré otravné rutiny umelej inteligencii; ťažko poškodené jednotky by sa mohli automaticky vracať do najbližších kasární (mesta, fabriky, pevnosti... ), vyzdravené jednotky zase späť na bojisko. Vhod by prišiel vopred nastavený zoznam vynachádzaných technológií - Bez ohľadu na to, či na ne hráč má dostatok surovín alebo nie... A pre mňa osobne sú nemalým sklamaním námorné bitky, ničím sa nelíšiace od tých pozemných. Lode manévrujú prakticky namieste, stačí ich nahnať na nepriateľa a dominanciu nad morom si zaistiť početnou prevahou.
;) |
;) |
;) |
;) |
Multiplayer:
Rise of Nations bol vyvíjaný s veľkým dôrazom na multiplayer. Pozornosť bola venovaná predovšetkým početným nastaveniam scenária a rôznym jednoduchým modom ("survival", "diplomacy", "assassin" a ich variácie). Hoci jeho hodnotenie nemôžem v takom krátkom časovom intervale posúdiť objektívne, nedokážem si odpustiť smutné konštatovanie, že nás ani zďaleka nezaujal tak ako hra jedného hráča.
K dispozícii je hra cez LAN, priame inetové spojenie a cez GameSpy.
Zvukové efekty:
Je až pozoruhodné, s akou ľahkosťou sa autori RoNu dokázali vyhnúť použitiu hovoreného slova (s výnimkou niekoľkých momentiek v intre). Rise of Nations je nádhernou ukážkou, ako vyvíjať perfekcionistické hry bez zbytočných komplikácií, s použitím minimálnych zdrojov k dosiahnutiu perfektnej atmosféry.
Hudba:
Hudobný ignorant môjho razenia môže asi len ťažko odsudzovať kvality hudobných doprovodov, napriek tomu však musím prehlásiť, že RoN je na tom skutočne biedne. Intro je samozrejme ozvučené na päť z piatich bodov, no skladby v hre sú bez nápadu, vôbec sa nesnažia vystihovať svoju dobu... A akoby to nestačilo, ich neuspokojivé prevedenie kazia neodpustiteľné (hoci z pohľadu čitateľa len drobné) "chybičky" v programe. Obzvlášť nervydrásajúce sú momenty, keď hra zabudne na prechod medzi skladbami a do hráčových uší začnú prúdiť dve diametrálne odlišné melódie zároveň. Pre hlavu závislú na rocku a metale prakticky neznesiteľná situácia.
Inteligencia & obtiažnosť:
Vybalancovať náročnosť projektu takýchto rozmerov nie je nič jednoduché. Dôsledkom množstva kompromisov sú napríklad pravidlá navrhnuté tak, aby aj masa mušketierov dokázala poškodiť (zničiť) tank. Ústupky sa samozrejme podpísali aj na UI. Plne si hru vychutnáte len na vyšších obtiažnostiach (kde sa počítač nebojí použiť aj špeciálne schopnosti svojich generálov a špiónov), pretože tie ľahšie sú prakticky nehrateľne jednoduché. Počítač sa ani nepokúša správať ako oponent.
;) |
;) |
;) |
;) |
Záverečný verdikt:
Rise of Nations je podareným debutom ambiciózneho tímu. Síce neprináša revolúciu v žánri, ale rozhodne sa nejedná ani o ďalší z nekonečnej rady RTS klonov. Je perfektnou ukážkou profesionálne vytvoreného troj-Áčkového titulu určeného pre široké masy; pokiaľ nepatríte medzi hard-core konzervatívnych hráčov, len ťažko na ňom nájdete vážnejšiu chybu. Rozhodne ho môžem len odporučiť.
Autor: Michal Cagarda
