V miestach zrodu moderného človeka sa zastavil čas. Etiópsky roľník používa technológiu svojich prapredkov doteraz. FOTO - ARCHÍV
Približne pred 70-tisíc rokmi žili v africkej pravlasti Homo sapiens asi dve tisícky predchodcov moderného človeka. K tomuto názoru došli americkí a ruskí vedci po tom, čo v laboratóriu Stanfordskej univerzity zanalyzovali vzorky DNA viac ako tisíc ľudí z 52 oblastí Afriky, Blízkeho východu, Európy, Strednej, južnej a východnej Ázie, Oceánie a Ameriky.
Výsledky ich výskumu priniesol časopis American Journal of Human Genetics.
„Náš výskum nepopiera, že by vtedy v Afrike nemohli žiť aj iné druhy Homo sapiens,“ povedal vedúci tímu Marcus W. Feldman, profesor Stanfordskej univerzity. „Dokazuje však, že ak aj žili, boli od seba izolované geneticky. Súčasní ľudia sa vyvinuli z jedinej skupiny, prípadne z tých veľmi nemnohých, ktoré s ňou boli príbuzensky spojené.“
Neveľký počet našich priamych predchodcov potvrdzuje teóriu o africkom predkovi moderného človeka, ktorá má názov „von z Afriky“. Súčasne však naznačuje, že pred relatívne krátkym časom mohol byť osud Homo sapiens na vážkach. Stačila epidémia, prírodná katastrofa alebo konflikt v skupine, a vývoj sa mohol uberať úplne iným smerom.
Prvá migrácia z Afriky sa zrejme uskutočnila pred 66-tisíc rokmi. Podľa Feldmana pôvodná populácia lovcov a zberačov však nemala veľké šance na rýchlejší populačný rozvoj. Disponovala iba obmedzenými zdrojmi, nedokázala čeliť chorobám a zrejme ju decimovali aj dlhé vysiľujúce pochody pri hľadaní nových loveckých rajónov.
Až postupný prechod k poľnohospodárstvu a novým technológiám pred približne 35-tisíc rokmi odštartoval výrazné zmeny, najmä celkový rast populácie a pôrodnosti. Ľudia žijúci v Eurázii a východnej Ázii vykazujú známky populačnej explózie, ktorá sa začala približne pred 25-tisíc rokmi.
„Vzrušujúce na týchto údajoch je, že vznikli kombináciou matematických modelov a štatistických analýz, ktoré môžu pomôcť riešiť aj iné dôležité problémy paleontológie, archeológie a antropológie,“ uzavrel Feldman.
Výskum okrem amerických inštitúcií (National Institutes of Health a National Science Foundation) podporovala aj Ruská nadácia pre základný výskum.
(ač)
