SME

Marihuana: Na ceste od strašiaka k lieku

Prvá zmienka o marihuane pochádza z Číny z obdobia 2800 rokov pred naším letopočtom. Ľudia ju však pravdepodobne používali ...


Podpredseda českej vlády Petr Mareš (vľavo) zožal začiatkom júna kritiku aj pochvalu za svoj návrh dekriminalizovať užívanie marihuany pre vlastnú potrebu. Jiří Komorous, riaditeľ Národnej protidrogovej centrály Mareša nepochválil, zato známy publicista Jiří X. Doležal, ktorý sám seba označuje ako „národného narkomana Česka“, návrh podpredsedu vlády privítal. FOTO - ČTK

Prvá zmienka o marihuane pochádza z Číny z obdobia 2800 rokov pred naším letopočtom. Ľudia ju však pravdepodobne používali pri najrôznejších príležitostiach už tisícročia predtým.

Vychvaľovaná aj zatracovaná rastlina s latinským názvom Cannabis sativa alebo Cannabis indica pochádza z horských oblastí Indie. Vo voľnej prírode môže vyrásť až do výšky päť metrov a kvitne od neskorého leta do októbra.

V USA je vraj táto „mäkká“ droga populárnejšia ako surfovanie na internete. A to už je naozaj čo povedať.


Marihuana, výťažok z konopy (na snímke), má dve tváre. Môže byť pomaly pôsobiacim jedom, ktorý najmä pri dlhodobom užívaní ničí nervový systém človeka. V rukách vedcov sa však mení na nové účinné lieky.

FOTO - ARCHÍV

Agent-provokatér

Prvým lekárom, ktorý marihuanu systematicky študoval a opísal jej účinky, bol francúzsky psychiater Jacques-Joseph Moreau (1804-1884). Svoje poznatky zhrnul v knihe Hašiš a mentálne odcudzenie. Marihuanu nazval „agentom-provokatérom“ a skúšal ju nielen na svojich kolegoch, ale vo veľkých dávkach aj sám na sebe. Po pokusoch Moreau zistil, že „oslabuje vôľu, teda mentálnu silu, ktorá riadi myšlienky“.

Newyorská profesorka Ann Pollingerová-Hassová, ktorá sa narodila 60 rokov po Moreauovej smrti, skúmala 300 mladých užívateľov marihuany počas šiestich rokov. Hlavným dôvodom na jej dlhodobé užívanie podľa nej bolo, že mladým ľuďom pomáhala potlačiť pocit intenzívneho strachu. Dlhodobé fajčenie marihuany im umožnilo vycúvať z konfliktov, ktoré sprevádzajú snahu byť úspešný v reálnych podmienkach, a dodalo im pocit vnútorného bezpečia spolu s nádejou, že môžu zmeniť svoj život ako mávnutím čarovného prútika.

Brána k tvrdým drogám?

Časom sa objavili drogy, ktoré mali na ľudský organizmus ešte horšie účinky ako marihuana. Vedci však zistili, že veľa narkomanov prešlo spoločnú cestu od cigariet a alkoholu cez marihuanu až k heroínu alebo kokaínu. Mohlo by to znamenať, že „mäkká“ droga otvára bránu k „tvrdým“?

Názory na tento problém nie sú jednoznačné, rovnako ako štúdie, ktoré sa robili. V jednej z posledných však, zdá sa, zvíťazila myšlienka, že marihuana môže byť vstupnou bránou do sveta tvrdých drog.

Michael Lynskey z Washington University School of Medicine v St. Louis a jeho tím skúmali viac ako 300 párov dvoj- aj jednovaječných dvojčiat toho istého pohlavia. Jedno z dvojčiat začalo užívať drogu pred 17. rokom života, druhé nie. Lynskey zistil, že skorí užívatelia marihuany sú dva- až päťkrát náchylnejší prejsť na tvrdé drogy, prípadne sa stanú závislými na alkohole nezávisle od toho, či sú jednovaječné, alebo nie. Jednovaječné dvojčatá majú tie isté gény, dvojvaječné ich majú spoločných iba polovicu. Ak je teda vývoj dvojičiek smerom k drogovej závislosti rovnaký v prvom aj v druhom prípade, gény s tým nemajú nič spoločné. A ak za narkomániu nemôžu gény, potom už zostáva iba marihuana.

Sám Lynskey si však nie je istý, či možno vylúčiť vplyv výchovy alebo prostredia. Napríklad jedno z dvojčiat mohlo zažiť nejakú bolestnú udalosť, ktorá druhé nezasiahla. A to mohlo neskôr priviesť traumatizovaného jedinca k hľadaniu „útechy“ najskôr v „mäkkých“ a potom aj v „tvrdých“ drogách.

Ako Lynskey povedal pre New Scientist, napriek týmto výhradám výskum dvojčiat ukázal, že teória o marihuane ako o bráne do sveta tvrdých drog má reálny základ. Mechanizmus jej otvorenia však zostáva naďalej neznámy.

Crystal, Cuomo, Mechoulam

Dym marihuany obsahuje viac dechtu a má viac rakovinotvorných zložiek ako obyčajné cigarety. Jej dlhodobé fajčenie môže spôsobovať triašku, dezorientovanosť, mentálne a srdcové problémy, schizofréniu, neplodnosť, poruchy koncentrácie, depresie.

Jonathon Crystal z Aténskej univerzity dokázal, že marihuana môže úplne zmeniť vnímanie času: pokusné krysy pod vplyvom drogy nedokázali odlíšiť osemsekundové impulzy od dvojsekundových. Vicenzo Cuomo z University La Sapienza v Ríme zas zistil, že krysy vystavené účinkom marihuany už v maternici boli po narodení hyperaktívne a mali problémy s pamäťou. Preto Cuomo varoval nastávajúce mamičky, aby v žiadnom prípade neužívali marihuanu, ak čakajú dieťa alebo ho dojčia.

Doteraz sme hovorili len o odvrátenej stránke marihuany. Rastlina cannabis však obsahuje kanabinoidy, zložené zo 400 rôznych chemikálií, ktorých pôsobenie na ľudský organizmus sa skúma v mnohých svetových laboratóriách. Okrem toho niektorí vedci, lekári a najmä ťažko chorí pacienti sa už sami presvedčili, že kanabinoidy majú mnohé pozitívne účinky. Pomáhajú mierniť neznesiteľné bolesti pri rakovine, roztrúsenej skleróze alebo AIDS, ktoré nemožno inými prostriedkami utíšiť. Pomáhajú ľahšie znášať aj fyzické či psychické následky chemoterapie.

To je však zatiaľ len čiastkové využitie potenciálu, ktorý sa v kanabinoidoch skrýva. Uznávaný odborník vo výskume ich vplyvu na ľudský organizmus profesor Raphael Mechoulam z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme (pôvodom zo Sofie) v roku 1964 prvý raz opísal chemickú štruktúru kanabinoidov. Teraz pracuje s britskou firmou GW Pharmaceuticals na vývoji liekov z tejto kontroverznej rastliny. Najďalej pokročili klinické skúšky prostriedkov potlačujúcich bolesť pri rakovine.

V USA už dávnejšie schválili užitie konopného derivátu dronabinolu pre ľudí s AIDS. V niektorých amerických štátoch povolili pestovanie marihuany na medicínske účely a jej distribúciu pacientom s lekárskym predpisom. Americké federálne zákony však akékoľvek využívanie marihuany zakazujú.

Otázka zákonného riešenia tejto problematiky je veľmi citlivá. Ukázali to aj rozporuplné reakcie na nedávny návrh podpredsedu českej vlády Petra Mareša dekriminalizovať marihuanu a viac trestať rozširovanie tvrdých drog. Jedno je však isté. Sotva možno polemizovať s presvedčením profesora Mechoulama, že systematický výskum mechanizmu pôsobenia kanabionoidov môže priniesť nielen pokrok vo vývoji nových účinných liekov, ale aj základné poznatky v pochopení fungovania pamäti a emócií. Kanabinoidy totiž pôsobia v mozgu ako mocný neuroprenášač, podobne ako dopamín alebo serotonín.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu