aj to zdá príliš namáhavé - pracujú totiž na technológiách, ktoré by umožnili zapínať a vypínať rôzne prístroje len tým, že sa na ne pozrieme.
V reportáži americkej televízie ABC Ted Selker, šéf laboratórií MIT pre výskum zariadení vnímajúcich svoj kontext, povedal, že cieľom je vytvoriť technológie plniace želania ľudí, nielen ich príkazy. „Chceme prehrávače hudby, ktoré budú poznať vaše obľúbené piesne, a autorádiá, ktoré preladia na inú stanicu bez toho, aby ste sa museli za nimi načiahnuť,“ povedal Selkers.
Dosiahnuť to chcú najmä pomocou senzorov sledujúcich pohyb ľudského oka, ktoré dokážu rozoznať, kam sa človek práve pozerá. V praxi by sa tak napríklad televízor automaticky zapol, keby ste sa naň po vstupe do miestnosti pozreli. Prehrávanie filmu by sa zasa automaticky pozastavilo, keby si počas neho vašu pozornosť náhle vynútilo niečo iné, napríklad zvoniaci telefón. Pohyb očí by zachytávala mimiatúrna kamera v blízkosti televízneho prijímača. Takéto ovládanie by sa mohlo uplatniť najmä v kombinácii s hlasovými povelmi - napríklad pri povele „zapnúť“ by tak váš inteligentný byt vedel rozoznať, či chcete zapnúť počítač, kúrenie alebo osvetlenie.
Technológia sa však na trh nedostane skôr ako o päť, pravdepodobnejšie však až o pätnásť rokov. Zatiaľ existuje len niekoľko prototypov demonštrujúcich jej možnosti. Špeciálny robotický pes vie napríklad rozoznať, či sa jeho majiteľ chce hrať, alebo či sa už nudí - okuliare na nose človeka totiž sledujú jeho pohľad, ale aj frekvenciu žmurkania (čím častejšie, tým menší záujem o sledovaný objekt) a podľa toho dávajú psovi povely, či sa má predvádzať alebo odkráčať do kúta a vypnúť sa. Druhým prototypom je robotický kocúr Félix slúžiaci ako rozhranie k mobilnému telefónu svojho majiteľa. Ak zazvoní, jeho oči začnú poskakovať a ak sa na neho človek pozrie, zdvihne slúchadlo a prepojí hovor. Ak ho majiteľ ignoruje, zapne po chvíli radšej záznamník.
(tb)
