SME
Nedeľa, 19. september, 2021 | Meniny má KonštantínKrížovkyKrížovky

Vedci „nachytali“ pamäťové bunky priamo pri čine

Neurovedci z univerzít v New Yorku a Harvarde prenikli do ďalšej záhady mozgu. Na vlastné oči sa presvedčili, ako bunky v mozgu opíc zapisujú do pamäti nové zvuky, zrakové vnemy a pocity. Jedna z vedúcich tímu, Wendy A. Suzukiová (na snímke) z New York ..


Aj na prvý pohľad úsmevná záležitosť - opica hrajúca počítačové hry - sa môže pri výskume mozgu zmeniť na neočakávaný zážitok, ako o tom informovala americká neurovedkyňa Wendy Suzukiová.

FOTO - ARCHÍV

Neurovedci z univerzít v New Yorku a Harvarde prenikli do ďalšej záhady mozgu. Na vlastné oči sa presvedčili, ako bunky v mozgu opíc zapisujú do pamäti nové zvuky, zrakové vnemy a pocity. Jedna z vedúcich tímu, Wendy A. Suzukiová (na snímke) z New York University pre Science Daily povedala, že ich štúdia poskytla priamy dôkaz plastickej schopnosti časti mozgu zvaného hipokampus zaznamenávať do pamäti nové poznatky a súčasne ich aj uchovávať.

Už približne päťdesiat rokov sa vie, že jestvuje spojenie medzi získavaním nových poznatkov, ich ukladaním a činnosťou hipokampu. Nik však nepredpokladal, že táto časť limbického systému má taký mohutný vplyv na prírastok pamäti v mozgu. Ukázala to aktivita neurónov, ktorú vedci merali počas pokusov, keď sledovali opice pri riešení pamäťových úloh. Tieto neuróny nazvali meniacimi sa bunkami (changing cells).

„Keď sme sledovali pozoruhodné zmeny v aktivite hipokampálnych buniek, bolo to, ako keby sme sa pozerali na zrod novej pamäti v priamom prenose,“ povedala Suzukiová.

Výskumníci merali aktivitu jednotlivých neurónov v hipokampe, keď si mozog opice utváral novú asociatívnu pamäť počas počítačovej hry. Cieľ zostával rovnaký – získať džús nájdením toho správneho bodu. Napríklad v štyroch miestach obrazovky s pozadím gorily v lese sa zjavili štyri biele body. Opice sa učili metódou pokusov a omylov, ktorý bod pre nich bol v každej novej scéne spojený so získaním sladkej odmeny. Po dvanástich pokusoch opičí mozog dokázal nájsť ten správny bod zo štyroch v každej novej situácii. Vybudoval si teda asociatívnu pamäť.

Medzi neurónmi, ktoré odpovedali na scénu, vedci odhalili meniace sa bunky. Ich aktivita pri učení stúpala alebo klesala, čo bolo znamením, že sa zapojili do učenia. Zmeny v ich aktivite nastávali pred, počas a bezprostredne po učení. Niektoré neuróny sa menili iba pod vplyvom jednej alebo niektorých scén, čo odhalilo ich vysokú špecializáciu pri reakciách na jednotlivé stimuly.

Po skončení pokusov niektoré meniace sa bunky zostali aktívne, zatiaľ čo ostatné sa vrátili do pôvodného stavu. Preto vedci predpokladajú, že trvalo zmenené bunky sa podieľajú nielen na utváraní asociatívnej pamäti, ale aj na uložení nových poznatkov v dlhodobej pamäti.

Podľa Suzukiovej meniace sa mozgové bunky doteraz nik neodhalil preto, že pri výskumoch dlhodobej pamäti sa začínali mozgy zvierat sledovať až po mesiacoch tréningu. Okrem toho signály meniacich sa buniek sa ťažko zisťujú aj vtedy, ak sú experimenty príliš zložité alebo naopak príliš jednoduché.

Práca tímu amerických vedcov znamená prelom v porozumení základov pamäti. Ak vďaka tomu pochopia, ako fungujú pamäťové mechanizmy normálneho mozgu, mohol by to byť prvý krok napríklad pri liečbe Alzheimerovej choroby.

(ač)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

V škole v Plešivci je v karanténe aj 30 percent učiteľov na druhom stupni.


17. sep
Eduard Žitňanský

Pretože inflácia straší všetkých, všetci sa pýtajú na príčiny rastu cien.


17. sep
Ženy protestujú proti obmedzeniu interrupcií v Texase.

Snahy započalo KDH už v 90. rokoch.


14. sep
Zasadacia miestnosť.

Zamestnancov lákajú modernejšie priestory.


15. sep

Neprehliadnite tiež

Hrebeň Wdowiak.

Preprava stavebného materiálu na Mars by bola astronomicky drahá.


ČTK 18 h
Skryť Zatvoriť reklamu