Washington 9. júna (TASR) - Zo vyslaného röntgenového spektra sa dá zistiť, či hmota vo vesmíre naráža na pevný povrch neutrónovej hviezdy, alebo mizne za horizontom udalostí čiernej diery. Toto rozlišovanie bolo doteraz možné iba u menej aktívnych gravitačných pascí, píšu Christine Donová a Marek Gierlinski z University of Durham v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.
Astronómovia teraz našli metódu, pomocou ktorej môžu kategorizovať aj aktívnejšie gravitačné pasce, priťahujúce väčšie množstvá hmoty. Teoreticky sa o nej hovorí už dlho, ale praktická realizácia je náročná, pretože röntgenové emisie jedného objektu vykazujú veľkú a doteraz nepochopenú variabilnosť.
Donová a Gierlinski pracovali s dátami satelitu Rossi X-ray Timing Explorer, ktorý v predchádzajúcich šiestich rokoch pozoroval rôzne čierne diery a neutrónové hviezdy. Sú to pozostatky vyhasnutých sĺnk a zároveň najhustejšie objekty vo vesmíre. Nimi priťahovaná okolitá hmota na ne padá po špirálovitých dráhach a vysiela pritom intenzívne žiarenie.
V prípade neutrónovej hviezdy sa strmhlavá cesta hmoty končí nárazom na jej pevný povrch, pričom zvyšná energia sa tiež môže vyžiariť. Čierna diera má naopak hranicu, spoza ktorej neunikne z gravitačnej pasce ani svetlo. Prekročením tohto horizontu udalostí hmota "zmizne" aj so svojou nazhromaždenou energiou.
Donová a Gierlinksi zredukovali informáciu obsiahnutú v röntgenových spektrách na dve čísla, ktoré popisujú ich formu pri nízkych a vysokých energiách. "Vidíme, že neutrónové hviezdy a čierne diery sa správajú odlišne, keď na ne padá hmota. Jediný nám známy dôvod, ktorý to môže vysvetliť je ten, že neutrónové hviezdy majú povrch, ale čierne diery ho nemajú," konštatovala Donová.
