Minneapolis 9. júna (TASR) - Až desať percent tepla produkovaného v zemskom jadre môže pochádzať z rozpadu rádioaktívneho draslíka. K tomuto záveru dospeli americkí a švajčiarski geológovia v časopise Nature. Ich experimenty ukázali, že draslík môže prechádzať zo zemského plášťa do jadra a podporovať tak transport materiálu.
O takomto zahrievacom mechanizme sa špekuluje už desiatky rokov. Doterajšie pokusy simulujúce prechod draslíka do vnútra Zeme pod vysokým tlakom však priniesli rozporuplné výsledky. V. Rama Murthy a jeho kolegovia z University of Minnesota v Minneapolise tvrdia, že prišli na to, prečo tomu tak bolo. Výsledky podľa nich ovplyvnilo použitie mazacieho oleja pri rezaní vzoriek taveniny na analýzu.
Olej totiž z taveniny vyplavoval draslík, takže v nej zostalo iba malé množstvo tohto alkalického kovu. Murthy preto použil namiesto oleja práškový nitrid bóru. Nové pokusy potvrdili, že do taveniny, simulujúcej žeravé zemské vnútro, prechádzalo so stúpajúcou teplotou čoraz viac draslíka.
Na základe pokusov sa vedci domnievajú, že v zemské jadro obsahuje asi 130 ppm (parts per million) draslíka-40. Tento izotop má polčas rozpadu 1,25 miliardy rokov a v súčasnosti môže dodávať tepelný výkon 0,4-0,8 terawattu (biliónov Wattov) to je desať percent celkového množstva tepla, ktoré vyprodukuje zemské jadro. Toto dodatočné zahrievanie by mohlo stačiť na udržanie kolobehu hmoty v celom zemskom plášti a nie iba v jeho častiach.
Pomocou novej techniky chcú vedci zistiť, či aj urán a tórium prispievajú k produkcii tepla v zemskom jadre.