Najhojnejší fotosyntetizujúci organizmus na svete priniesol do oceánov látky, ktoré môžu mať dramatický dopad na morské ekosystémy.
Tieto mikróby totiž obsahujú proteíny a genetický materiál, ktorý dokáže ovplyvniť rast ostatných morských organizmov.
Sinice a vačky
Oceány vytvárajú najväčší pozemský ekosystém a sinice - jednobunkové organizmy, ktoré získavajú energiu vďaka fotosyntéze - sú ich kľúčovou zložkou. Istý typ siníc, prochlorococcus, je najhojnejším fotosyntetizujúcim organizmom na planéte.
Tieto tvory môžu za desať percent pozemskej fotosyntézy, čo vytvára základ potravinového reťazca a napĺňa atmosféru kyslíkom. Teraz vedci z MIT vedení oceánografkou Sallie Chisholmovou zistili, že sinice môžu hrať ešte významnejšiu úlohu. Podľa štúdie v magazíne Science vylučujú sinice svoje vezikuly - akési malé transportné vačky - do okolitého oceánu.
Vedci záhadné štruktúry objavili v roku 2008. O niekoľko rokov neskôr vďaka elektrónovým mikroskopom zistili, že sú to transportné vačky a vo vzorkách sa vyskytovali rovnako často ako samotné baktérie.
Následne sa biológovia vybrali do voľnej prírody. Tím získal stovky litrov morskej vody a aj v nej narazil na vezikuly. Analýza v nich ukázala množstvo biologických molekúl: bielkoviny, DNA i RNA. Preskúmanie DNA zase to, že pochádzala z množstva rôznych mikróbov. Znamená to, že takéto vezikuly bývajú všeobecnou súčasťou morských mikroorganizmov.
Keďže ich je tak veľa, vezikuly predstavujú dôležitý zdroj uhlíka, dusíka a fosforu. Vedci dokonca ukázali, že nefotosyntetizujúce baktérie môžu využívať tieto zložky siníc ako zdroj uhlíka.
Na čo slúžia?
Podľa odborníkov priniesol objav oveľa viac otázok ako odpovedí. Tou najzákladnejšou je, prečo baktérie vezikuly vôbec vytvárajú.
Hypotézy zatiaľ hovoria, že sinice profitujú zo spolužitia s inými typmi baktérií. Poskytovanie vezikúl ako zdroja potravy spolužitiu napomáha. Keďže však vezikuly obsahujú DNA, môžu zabezpečovať aj výmenu génov. A mohli by slúžiť ako ochrana pred vírusmi - vedci ukázali, že ak sú vo vzorkách sinice premiešané s takýmito vezikulami, vírusy napádajú vačky, akoby to boli živé bunky.
Autori štúdie preto špekulujú, že vezikuly by mohli slúžiť ako návnady.
Pod týmto textom je vopred moderovaná diskusia. Prečo sme sa rozhodli moderovať diskusie pod článkami o vede? Prečítajte si naše vysvetlenie.
Autor: Brian Doctrow