CANBERRA, BRATISLAVA. Bol to najteplejší rok, odkedy v Austrálii merajú priemernú teplotu. Po suchách nasledovali rozsiahle požiare, ktoré ničili krajinu, na juhu namerali v lete takmer päťdesiat stupňov.
Austrálsky kontinent slúži ako laboratórium, v ktorom vedci sledujú zmenu klímy. A tá môže byť podľa novej štúdie v magazíne Nature výraznejšia, než hovorili optimistické predpovede. Do konca storočia by sa malo v priemere otepliť o viac ako tri stupne, na Slovensku zrejme viac.
Bude teplejšie
Aktuálna správa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) hovorí, že do roku 2100 sa môže Zem otepliť v priemere o stupeň a pol až štyri a pol. Dôvodom sú aj skleníkové plyny.
Vedci sa preto rozhodli, že sa na toto rozpätie teplôt lepšie pozrú. Preskúmali desiatky klimatických modelov a zistili, že kľúčovým faktorom budú oceánske oblaky v nízkych polohách. Tie totiž odrážajú slnečné lúče a planétu v princípe ochladzujú. Takýchto oblakov však bude vďaka suchšiemu vzduchu menej a Zem sa bude výraznejšie ohrievať - až na hornej hranici aktuálnych predpovedí IPCC.
„Takýto stupeň otepľovania premení veľkú časť trópov na ľuďmi neobývateľné miesto,“ vysvetľuje pre National Geographic prvý autor štúdie Steven Sherwood. „Spôsobí tiež, že väčšina lesov v nižších a stredných polohách sa zmení na čosi iné.“
Odborníci totiž predpokladajú, že každé zdvojnásobenie emisií oxidu uhličitého v porovnaní s predindustriálnou érou oteplí svet o ďalšie tri stupne. V Arktíde to však bude viac, spomína sa až pätnásť stupňov.
Klimatológ: Na severnom Slovensku môžeme mať teploty ako v MaďarskuČítajte
Svet extrémov
Skutočný rozsah zmeny klímy však podľa klimatológov závisí najmä od človeka.
Keďže sa nedá odhadnúť, ako presne bude ľudstvo znečisťovať planétu či vypúšťať do atmosféry skleníkové plyny, vedci hovoria len o možných scenároch a rizikách.
Jedným z nich budú častejšie extrémy počasia: suchá aj záplavy, prívalové dažde či pomaly rastúca hladina morí. Meniacej sa planéte sa pritom ľahšie prispôsobia rozvinuté a bohatšie krajiny.
„Nový výskum je iba kúskom do skladačky,“ dodáva pre magazín Science Gavin Schmidt z NASA. „Je vždy ťažké predpovedať budúcnosť, sme vždy obmedzení tým, čo vieme.“
