SME

Klimatológ: Na severnom Slovensku môžeme mať teploty ako v Maďarsku

Časť južného Slovenska sa zmení na suchú step a do horských oblastí sa rozšíria teplomilnejšie dreviny, hovorí o dôsledkoch zmeny klímy JOZEF PECHO z Ústavu fyziky atmosféry AV ČR.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Podľa štúdie v Nature sa do konca storočia oteplí najmenej o tri až štyri stupne. To je pesimistickejšia vízia, ako navrhol v poslednej správe IPCC.

Výsledky najnovšej štúdie v Nature nie sú ničím prekvapivým, aj keď ponúkajú nový pohľad na tvorbu oblačnosti pri vyšších teplotách. S veľmi podobným odhadom globálneho oteplenia prišla už 4. správa IPCC v roku 2007, ktorá uvádzala, že pokiaľ by množstvo CO2 v druhej polovici 21. storočia dosiahlo 560 ppm, globálna teplota by sa do konca storočia zvýšila o 2 až 4,5 °C (v najnovšej správe z roku 2013 sa tento rozsah zväčšil, a to na 1,5 až 4,5 °C). Čo je však v štúdii úplne nové je to, že autori presnejšie odhadli možnú odozvu tvorby oblačnosti na zvyšovanie teploty povrchu oceánov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Čo to znamená?

Nová generácia klimatických modelov počíta s tým, že pri vyšších teplotách sa bude nad oceánmi vytvárať menej nízkej kopovitej oblačnosti. Tá veľmi efektívne odráža slnečné žiarenie späť do kozmického priestoru – čo znamená, že jej priemerne menšie množstvo povedie k výraznejšiemu ohrievaniu povrchu oceánov a teda aj rýchlejšiemu otepľovaniu planéty. Zapracovaním tejto spätnej väzby do modelov sa odhad budúceho oteplenia nielen spresnil, ale aj zvýšil – na 3 až 5 °C.

To je zlé?

Tieto hodnoty nie sú z pohľadu očakávaných dôsledkov klimatickej zmeny v žiadnom prípade povzbudivé.

Prečo?

Ak by sme pri súčasnom tempe emisií dosiahli dvojnásobnú koncentráciu CO2 už v polovici tohto storočia, otepleniu o minimálne 4 °C do konca storočia by sme sa pravdepodobne nevyhli.

SkryťVypnúť reklamu

Prečítajte si tiež:Otepľovanie mení planétu, zohreje sa viacČítajte 

Je svet pripravený na takéto oteplenie?

Spoločnosť, ako ju poznáme dnes, na takéto oteplenie pripravená celkom určite nie je. Globálne oteplenie o 4 °C predstavuje totiž obrovský klimatický skok. Ak by k tomu došlo, jednalo by sa o jednu z najrýchlejších zmien klímy v doterajšej geologickej histórii Zeme.

Čo by sa stalo?

Pri tomto scenári by došlo k veľmi rýchlemu posunu klimatických zón na pevninách, čo by so sebou prinieslo ďalekosiahle dopady na biosféru, globálnu ekonomiku, či produkciu potravín. Dopady budú tvrdé najmä v rozvojových krajinách, a to predovšetkým v tropických oblastiach, ktoré sa stanú prakticky neobývateľnými (napríklad v dôsledku rozšírenia extrémneho sucha, atď.). Naša adaptácia na novú klímu bude v takýchto podmienkach veľmi náročná a bude si vyžadovať enormné ľudské a finančné zdroje.

SkryťVypnúť reklamu

Máme na to?

Aj bez akéhokoľvek preháňania možno povedať, že dôsledky štvorstupňového oteplenia budú pre nás veľmi nebezpečné. Dotknú sa najmä trópov a pobrežných oblastí. Z výskumu historickej klímy vieme, že obdobné zvýšenie teploty bolo v minulosti takmer vždy sprevádzané nárastom hladiny oceánov v rádoch niekoľkých metrov za storočie, a to hlavne v dôsledku rýchleho topenia grónskeho a antarktického ľadovca. Veľká časť pevnín tropického pásma severne a južne od rovníka sa zmení na savany a púšte, vrátane amazonského pralesa. Mierne zemepisné šírky budú z oteplenia najskôr profitovať (hlavne v severnejších oblastiach), no negatívne dôsledky nakoniec výrazne prevážia pozitíva. Veľké problémy budeme mať predovšetkým s produkciou potravín, zásobovaním vody či častejším výskytom extrémneho počasia.

SkryťVypnúť reklamu

Austrália zažila najteplejší rok. Je tá krajina niečím špeciálna alebo je to iba náhoda?

Náhoda to rozhodne nie je. Austrália má nevýhodu v tom, že sa nachádza v tej časti tropického a subtropického pásma, kde dochádza k zásadným zmenám priestorového výskytu atmosférických zrážok – menej dnes prší najmä v južnej a juhovýchodnej Austrálii, čo v poslednom desaťročí viedlo k častejšiemu výskytu katastrofálneho sucha a tým aj extrémne vysokých teplôt. To, čoho sme svedkami na tomto kontinente, bude v budúcnosti bežným javom v južnej Európe či na juhu Spojených štátov.

Aké dopady by mohlo mať takéto oteplenie na Slovensko?

Vzhľadom na našu vnútrozemskú polohu, dôsledky budú tvrdé aj pre Slovensko, pretože štvorstupňové oteplenie na globálnej úrovni sa u nás pretransformuje do zvýšenia ročnej teploty o minimálne 5 až 6 °C.

SkryťVypnúť reklamu

Čo to bude znamenať?

V Liptove a na severe Slovenska by sme tak ku koncu storočia mohli mať teploty nie príliš vzdialené tým, ktoré dnes pozorujeme v centrálnom Maďarsku. Väčšia časť južného Slovenska sa zmení na suchú step a do horských oblastí sa rozšíria teplomilnejšie dreviny z južnej Európy. Veľké problémy bude mať Slovensko najmä s vodou, ktorej bude hlavne na juhu veľký nedostatok, čo môže ohroziť naše možnosti pestovania poľnohospodárskych plodín.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Skúmali 40-tisíc ľudí.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu