Nobelove ceny 2023 - laureáti:
- Nobelovka za fyziológiu alebo medicínu: Maďarka Katalin Karikóová a Američan Drew Weissman, ktorí položili základy pre vývoj vakcín mRNA proti covidu
- Nobelovka za fyziku: Francúz Pierre Agostini, Maďar Ferenc Krausz a Francúzka Anne L'Huillierová za experimentálne metódy vo výskume dynamiky elektrónov v hmote
- Nobelovka za chémiu: Američania Moungi Bawendi, Louis Brus and a rusko-americký vedec Alexej Ekimov za objav a syntézu kvantových bodiek
- Nobelovka za literatúru: Nór Jon Fosse za jeho inovatívne hry a prózy, ktorými vyjadruje nevysloviteľné
- Nobelovka za mier: Iránka Narges Mohammadiová za boj proti utláčaniu žien v Iráne a úsilie v oblasti podpory ľudských práv a slobôd
- Cena Sveriges Riksbank za ekonómiu: Američanka Claudii Goldin za prehĺbenie znalostí o uplatnení žien na trhu práce
Najprestížnejšie vedecké ocenenie sa udeľuje každý rok v októbri za významný alebo prelomový výskum v odboroch medicína, fyzika, chémia. Nobelov výbor udeľuje tiež Nobelovu cenu za mier. Od 1968 sa udeľuje aj cena za ekonómiu, ktorú na pamiatku Alfreda Nobela udeľuje centrálna banka Švédska. Nobelovu cenu za literatúru v roku 2018 odložili a odovzdali ju až v roku 2019.
Ako funguje nominácia na Nobelovu cenu
Nobelova komisia každý rok rozpošle tisícky pozvánok akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.
Prečo sa udeľuje aj Nobelovka za ekonómiu
Cena Sveriges Riksbank za ekonómiu na pamiatku Alfred Nobela sa udeľuje od roku 1968. Nevypláca sa z pozostalosti Alfreda Nobela ako všetky hlavné Nobelove ceny, ale z prostriedkov Švédskej ríšskej banky. Cena je dotovaná odmenou osem miliónov švédskych korún.
