SME
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Smrek z našich lesov pomaly mizne. Prispievajú k tomu opakujúce sa suchá (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

...

mozno ich vytazil Ziga
 
Hodnoť

o tomto píše už tak 50 rokov

ujo Kravcik, zadržiavanie vody v krajine, akurát nemá také dobré PR ako Baláž, škoda toho
 
Hodnoť

No.

A co budu potom lesnici predavat do kotolni ked sa ubytok smreka zastavî?
 

.

Preco lesnici? Lesnici niesu majitelia lesov, necelych 40% rozlohy lesnych pozemkov vlastni stat, zvysnych 60% je v sukromnych rukach. Lesnik je len zamestnanec majitela lesa, nakolko si stat legislativne vynucuje, aby bol pri obhospodarovani lesa dodrziavany lesny zakon a na neho nadvazazujuce pravne normy a odborne vzdelany lesnik je ten co ma byt toho garantom. Pre majitela lesa je lesnik len vyhradne nakladovou polozkou, nakolko ho musi priebezne financovat z vlastnych zdrojov ci uz ako majitel vo svojom lese tazi alebo netazi. Vlastnik lesa je ten, co sa musi obracat, aby udrzal hospodarenie v lese ziskove.
 
Hodnoť

.

Ked sa zhruba pred 300 rokmi zacal vysadzat hromadne smrek, v klime prebiehal hrou osudu jeden z najzasadnejsich javov za poslednych 1000 rokov a to tzv. "Mala doba ladova", nasledkom coho bolo, ze aj omnoho nizsie polohy sa svojim podnebim blizili horskym oblastiam ci uz v teplotach, ale hlavne vo vodnych zrazkach. Na zaklade tejto okolnosti bolo umoznene, ze takmer vsade kde sa smrek vysadil sa mu darilo a vseobecne prospieval a zacal vytlacat ostatne dreviny, comu sice prvotny impulz dala ludska cinnost v podobe jeho umelej vysadby, ale postupom casu to uz bol samotny smrek, ktory na novych plochah vdaka svojej pomerne velkej agresivite zacal vytvarat prirodzene monokulturne porasty. Ak by nebolo okolnosti v podobe klimatickeho vykyvu, nerozsirilo by sa sadenie a percentualne zastupenie smreka v celom RakuskoUhorsku az do takej miery, ba prave naopak, po niekolkych rokoch by sa od neho upustalo resp. by ani nikoho nenapadlo sa snazit vniest smrek tam, kde povodne nerastol.
 

Presne tak. Klucove slova

su: masivne vysadzany... my mame vseobecne vydavat za tradiciu nieco, co je tu nove.
 

.

V tej dobe sa stretli dva fakty, ktore o vysadzani smreka rozhodli. Jeden fakt som uz spomenul, druhy fakt bol spolocenska objednavka. Vtedajsi priemysel potreboval zdroje kvalitneho dreva. A preto sa uprednostnil smrek, nakolko oproti buku ma o tretinu kratsiu produkcnu dobu a oproti dubu dokonca o polovicu. To znamena, ze smrek dosiahne rubnu zrelost na zaklade coho je vhodny do tazby vo veku 80 rokov, buk cca vo veku 110 rokov a dub az vo veku 160 rokov. Taktiez je smrek ako drevina omnoho menej narocna z pohladu starostlivosti. Kym pri zasadeni 10 jednicov smreka mozem kludne povedat, ze najmenej 8 z nich bude po dosiahnuti rubnej zrelosti vhodnych pre tazbu a hospodarske vyuzitie, tak pri listnatych drevinach ako buk je pomerne velka premenlivost co sa tyka kvality a zhruba len 50% z vysadenych jedincov bude v buducnosti vhodna pre tazbu a nasledne dalsie hospodarske spracovanie.
Ak by sa dnes klima neoteplovala a zostala na urovni 18. stor. tak by sa smrek prirodzene rozsiril aj do nizsich nadmorskych vysok, bez toho ze by tam bol ludskou cinnostou vneseny, nakolko listnate dreviny ako buk su citlive na chladne zimy. Vzhladom k tomu, ze sa klima otepluje, tak smrek bude naopak postupne prirodzene vytlaceny aj z horskych oblasti. Takze nieje problem, ze sa smrek v minulosti sadil aj tam, kde povodne nerastol, nakolko ak by nemal vhodne klimaticke podmienky, tak by nebolo mozne aby tam dokazal vydrzat 5 generacii a sam sa postupne zmladzovat a rozsirovat. Problem je, ze sa klima a podmienky v zivotnom prostredi menia rychlejsie ako sa jej dreviny stihnu prisposobit, aj taky buk zacina mat problemy tam, kde ma prirodzene rozsierenie.
 
Hodnoť

Nechajme to na prírodu

Vieme, ako dopadli Tatry s umelými smrekovými výsadbami.
 
Hodnoť

 

Aj buk trpí súčasnými zmenami klímy. Tohoročné neskoré mrazy riadne zamávali bučinami.
 
Hodnoť

 

Prirode najviac prospeje ak ju nechame na pokoji, cize nebudeme do nej zasahovat. Priroda potrebuje v prvom rade od nas pokoj a potom moze prosperovat.
 


Najčítanejšie na SME Tech