SME
Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Botanička: Na repku používame mnoho chemikálií. Zdravá krajina je rozkúskovaná (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Nemyslím si,že táto pani

"trafila" presne klinec po hlave ! Nemyslím si totiž,že na repku sa používa viac chemikálií ako napríklad na kukuricu. A podiel repky na celkovej ploche poľnohospodárskej pôdy nedosahuje ani 10 % a myslím,že ani na ornej pôde. Problémom je hlavne to,že nastáva ďalšie scelovanie pozemkov a tak neraz vidíme 100 či 200 hektárový lán repky. A to už je podľa mňa problém. Ale netýka sa to iba repky. Tak isto je škodlivá aj pšenica či jačmeň ak ich pestujeme sústredene na tak veľkej ploche. Žiaľ vývoj speje k tomu,že tendencie budú inklinovať k ďalšiemu zvyšovaniu takých plôch.Hlavným dôvodom je výkonnosť mechanizácie. Ak pred 30 rokmi napríklad na zber pšenice či kukurice sme mali kombajn E 512 s denným výkonom 10 ha a cca 4 kombajne v skupine - stačila plocha 40 ha na jeden deň.Dnes máme kombajn ktorý zvládne pozberať za jeden deň úrodu z 25 - 30 ha a pri štyroch kombajnoch v skupine treba na jeden deň cca 100 hektárovú parcelu. A takto podobne rastú výkony aj ostatnej mechanizácie. K tomu pridajte návrat nových "latifundistov",ktorý dnes veľkosťou fariem ďaleko predčia tie socialistické a máte pohromade všetky predpoklady na pokračovanie scelovania pozemkov. Nakoniec tá "monokultúra" nie je nikde vhodná.Peknou ukážkou toho ako to môže dopadnúť je aj prípad tatranských lesov. Tam sa opäť uplatnila monokultúra smreka.Ten má problém s tým,že máva plytko korene a navyše sa aj ľahšie láme. Výsledok sme videli pred 15 rokmi -totálne zničené lesy.Nedávno tu na blogu /30.4./ bol blog o nadmernej a nenadmernej ťažbe dreva/autor je lesník/.Zaujímavoťou bolo tvrdenie,že naše lesy sa rozširujú.Namietal som,že medzičasom sme za socializmu zlikvidovali veľa poľných ciest a samozrejme aj stromov,ktoré rástli na ich okrajoch a nikto ich nikde nenahradil.Odpoveď bola jednoduchá - to neboli lesy ! Ale ja si dovolím tvrdiť ,že práve tie stromy z okrajov poľných ciest prírode dávajú viac ako ako tie zväčšujúce sa lesy Slovenska ! Ale ! Ministra máme lesníka /aj s lesníckym uvažovaním/ teda nečakajte,že tu bude "forsírovať" výsadby výsadbu vŕb či iných pôvodných drevín pri poľných cestách skôr naopak - rozširovanie kompaktných lesov a hlavne v horských a podhorských oblastiach.To,že nám chýbajú hlavne na podunajskej a asi aj na východoslovenskej nížine - počítam,že ho veľmi stresovať nebude !
 

Pani netrafila,

ale trafili asi ju.
Dovolím si polemizovať na tému kombajnov. Síce sme mali E 512, ale tie putovali po celej republike (ČSSR). Nespomínate si na film Plechová kavalerie? Keď prišla sezóna, sťahovali sa kombajny od miest, kde zrelo obilie prvé a pokračovali postupne na miesta, kde obilie dozrievalo. V každom prípade ale boli schopné za deň pokosiť obrovské plochy.
V mojom okolí sa veľkosť lánov od môjho detstva takmer nezmenila. Len plodiny, ktoré na nich pestujú. Kedysi to bola kukurica a obilie. Dnes repka, slnečnica, zemiaky. Obilia menej.
 

tak iný.

Ja som vzdelaním a aj povolaním poľnohospodársky mechanizátor /dnes už na dôchodku/. Takže tie doby vrátane "plechovej kavalérie" veľmi dobre poznám. Vidí sa mi však ,že si nepochopil kam som svojim príspevkom mieril.Mne nešlo o to či sa napríklad kombajn využíva v roku dva či štyri mesiace - teda či sa sťahuje po republike, ale o to že pre dnešný denný výkon /dvoj-troj násobok E 512/ sa naďalej scelujú pozemky do čo najväčších výmer a to potom negatívne vplýva na klímu. A je jedno /minimálne z môjho pohľadu/ či ide o 150 hektárový lán repky,kukurice či pšenice. Tým netvrdím,že táto tendecia prišli iba teraz,naopak z vlastnej skúsenosti viem,že to sceľovanie sa tu deje od dôb združstevňovania /zakladania družstiev/ .Sám som sa na tom určitú dobu podieľal vrátane likvidácie stromov popri zrušených poľných cestách a prípadne aj mimo nich ak rástli na poli.Osobne neočakávam,že by sme sa vrátili k tomu pôvodnému drobnému pestovaniu ako v Rumunsku.Hoci v takých plodinách ako je zelenina a ovocie asi iná ceste nebude. Prečo ? Záhradníci obhospodarujúci veľké sady už dnes majú problémy nájsť dostatok brigádnikov na zber /napr.:Plantex Veselé/ a riešia to znižovaním výmery sadov Pri malých sadoch je možnosť využiť rodinu a s jej pomocou úrodu pozberať - teda menšia závislosť práve na tých brigádnikoch. A samozrejme - menšie sady budú znamenať väčšiu rozdrobenosť a tým zlepšenie podmienok pre biodiverzitu.
 

So všetkým súhlasím, len

podotýkam, že v mojom okolí k žiadnemu ďalšiemu sceľovaniu pozemkov neprišlo za ostatných 40 rokov. Nepíšem viac, mám 56, v mladosti si také niečo človek nevšíma.
 
Hodnoť

 

No. Chemické hnojivá? Skôr priemyselné a vôbec nie už umelé. Veď čo už je umelé na N z hnoja a čo je umelé z hnojiva? Hádam len Haber-Boschov mechanizmus delenia trojitej väzby v molekule dusíka "en dva". Toľko k chemickým hnojivám.
Tradične?
Tradične poľnohospodárstvo živí všetkých ľudí na planéte. Tradičné poľnohospodárstvo, však ma za následok aj to, že tomuto odvetviu sa venuje 60-80, ale aj 90% populácie. Takto potom zabudnite na svietenie žiarovkami v noci, noseniu "fast fashion", dokonca i čítaniu kníh. (Apropos vedia všetci Rumuni tradične hospodariaci čítať?).
Jaj. Zabudol som: viete, že 2/3 ľudstva je odkázaných na aminokyseliny, t.j. základné zložky bielkovín (proteínov) práve na dusík v priemyselných hnojivách? Z toho potom vyplýva, že veľmi málo ľudí (poľnohospodári, rybári, lesníci, ap.) sa môžu postarať o celé ľudstvo. Veď aj vďaka poľnohospodárstvu a jeho vývoji, dnes môže byť na Zemi najmenej podvyživených (ale aj obéznych) ľudí.
K meritu veci. Pohľad na trávu do krajiny a vzápätí hodnotiť kritériá podpôr pre poľnohospodárov....to môže iba povedať človek, ktorý s nostalgiou hovorí o tradičnom hospodárení, pričom tento spôsob obhospodarovania neuživí celú populáciu a v súčasnosti odsúdi na smrť tie dve tretiny ľudstva. Great!
A prečo sa intenzifikuje? Lebo niečo, či skôr niekto musí zaplatiť daňovo-odvodový systém. A prítomnosť Lilium martagon na lúke to nebude. Takže: keď diverzifikovať tak poriadne. Vrátane tohto spomenutého systému. Aby aj prítomnosť Lilium martagon mala hodnotu. Nielen ako spoločenské hodnota pri stanovovaní sadzieb pokút.
Ak štátna ochrana prírody ručne kosí a kosí za nemalé náklady (ako keby ich poľnohospodári nemali), čo robia s nadzemnou fytomasou, ak sa aj spomína, že zvieratá nie sú?! Ďalšia rana pre ekosystém!
No a hej! Niečo je "species invasion" a niečo je "species range shift". Takže treba konať lokálne v globálnom kontexte.
Jedno východisko existuje, alebo poučka do ďalší konaní (a dokonca z poľnohospodárstva!): nie je ekonomické nehnojiť produkčné pôdy, pozemky, parcely, plodiny. Nie je ekonomické hnojiť neprodukčné pôdy, pozemky, parcely, plodiny. Teraz doplňte/nahraďte slovo ekologické za ekonomické. výsledok je vždy rovnaký...
brtq
 
Hodnoť

Preco

sa este stale tie tazke chemikalie pouzivaju?
Preco? Preco musi zdravie dat prednost zisku?
Preco to tym mecenasom este stale tolerujeme, ze si robia co chcu ak ked je to preukazatelne proti prirode?
Dokedy?
 

preto

nároky rastlín začínajú
svetlom
vodou
dusíkom, fosforom, draslíkom, vápnikom, horčíkom, sírou (dá sa povedať, že v rastlinách bola identifikovaná periodická sústava prvkom po urán za ním sú prvky v prírode nejestvujúce)
jedna stránka veci
druhá stránka
poľnohospodárske plodiny sú rastlinami, ktoré potrebujú mať na svoju efektívnu produkciu živiny v určitom pomere v určitej dávke v určitom čase. Ak nie sú chradnú.
Genetický potenciál (maximálne) úrody napr. pšenice a hrachu je na úrovni 12 ton. Diferencie medzi rastlinami (pšenica klas kvitnúci a dozrievajúci v jednom termíne, hrach kvitnúci v intervale jedného mesiaca, alebo aj viac) spôsobujú, že pšenice sa dá z hektár pozbierať aj desať ton, zatiaľ čo hrachu max štyri - päť.Ak príde búrka, časť pšenice poľahne, ale kombajnom sa to dá pozberať, kvalita síce kŕmna, ale 5 ton (z 10) sa dá. Ale hrach sa síce vytvorí, ale zostane "vymletý" a nič sa nepozbiera. Ak si dobre pamätám, tak na človeka slováka asi treba 250-300 kg obilia (múka, pečivo, pivo, krmivo = ošípané, hyd)...
Potom tu máme taký normálny prístup k hnojeniu: bilančný - koľko rastliny z hektára odoberú toľko treba dodať. Vo všeobecnosti platí jedna tona odoberie 40 kg N, dajme tomu. Koľko je potom potrebné dodať dusíka, aby bola zachovaná pôdna úrodnosť, ľudia sýty, hospodárske zvieratá nestrádali,...?
Máme limity: poľnohospodári môžu aplikovať max 120 kg dusíka na hektár a rok. Ak majú organické hnojivo - maštaľný hnoj - môžu ďalej dodať 50 kg. Pričom dávka priemyselného hnojiva jednorázovo nesmie prekročiť 60 kg na hektár (ekonomická efektívnosť hnojenia je minimálne 30 kg N). Takže nie je to jednoduché. Ak si zoberiem tých 170 kg N na hektár a 40 kg N v jednej tone produkcie (zrno + slama + korene) dopestovať tak môžeme 4,25 t/ha. Kde je zvyšok (produkcie)? A kde sú ďalšie živiny. Liebegov zákon minima vraví, že produkciu limituje živina v najväčšom nedostatku. Takže ak sa "podpory" od mecenášov (výrobcov priemyselných hnojív) zoberiete si na zodpovednosť problémy spôsobené hladom? Prirodzená úrodnosť pôdy, ornej pôdy, bez hnojenia je 1,25 tony obilia 4,25-1,25 = mi vychádza 3t/300 kg na človeka ročne, tzn. práve ste sa prepracovali k odsúdeniu minimálne desiatich ľudí v živote v hlade, alebo až smrti vyhladovaním. Congratulations. A to len za to, že niekto pracuje a zveľaďuje firmu.
PS. Dajte si pozor čo si prajete.
PPS. Takže študovať a vyjadrovať sa len k meritu veci, pretože existuje pravda, že rastliny sa kúpu v dusíku (atmosféra 78% N2), len ja sakra nedostupný.
 

...

Pekne zhrnuté. Este by som sa rad spýtal na vas názor na postreky. Bývam za dedinou, meter od poľa, a dosť často tu behá postrekovac a pol dňa sa potom nedá normálne dýchať. Aký ma vplyv na pôdu to neustále bombardovanie?
 

Nie hnojiva

Hnojivá sú menším problémom, ale pesticídy, herbicídy, insekticídy. To je tá chémia, ktorá ničí prírodu.
Všetky tie drobné pôdne baktérie cez Drobný hmyz až po motýle, pavúky a kobylky majú svoje opodstatnenie a plnia v prírode svoju úlohu.
Intenzívna Rastlinná a živočíšna výroba nás živí a potrebujeme ju, ale nie je normálna.
Niekedy dávno som videl film, že nebyť chrobákov h o v n i v a l o v, živočíchy by sama pevnine utopilivo vlastných výkaloch už pred miliónmi rokov.
A tá budeme musieť vymyslieť likvidátorov "plodov ľudskej činnosti", lebo inak sa nimi ľudstvo zadáci.
 

 

Zadávi
 
Hodnoť

 

Na všetky potraviny používame veľa chemikálií, lebo nemajú žiadnu chuť, mäso, mäsové výrobky, zemiaky,... to je jedno z ktorého štátu nám to kamióny dovezú.
 
Hodnoť

kým EUROhujeri budú repku a kukuricu

dávať do nádrží áut lebo eko ... tak dovtedy sa budeme tváriť ako svätí za dedinoua všetkému sa čudovať. V eu parlamente sedia ekoteroristi a všetky " fantastické " eko nápady si vzájomne odsúhlasujú veď za 15 000 € mesačne prečo nie
 
Hodnoť

Nie som odborník temer na nič.

A nie som odborník ani na poľnohospodárstvo. Zdedil som ale záhradu a mám jej iba 15 árov. Predo mnou tu býval môj dedo, jeden z jeho synov robil v Slovnafte a ten mu dával lacno umelé hnojivo - NPK. A možno ho i kradol. Akokoľvek, celé hnojenie pozostavalo z rozsypovania NPK po záhrade - boli to také biele guličky. A hnojili riadne veľa.
Zem, ktorú som zdedil bola žltá. Keď som ju polial, ostala mláka. Keď som vykopal jamu, nytvoril som nechtiac bazén - voda v nej bola schopná stát i celý daň, keď zmizla, vytvorila sa šmykľavá vrstvička - možno 2 cm. Pod ňou bola púšt, také sucho. V záhrade mi odmietala rásť tráva, stromy mi občas zničoho - nič vyschli. Už 20 rokov vyrábam rigoly, do nich sypm všetok organický materiál, aký existuje a ja ho mám.
Dnes mám raj na zemi, samá dážďovka a krt. Noikdy nestriekam ničím a proti ničomu. Vošky sa objavia a za jediný deň sú zožraté lienkami. Broskyne nevedia, čo je to kučeravosť a to som kedysi na ne míňal postreky, kým bolo "myšacie uško"
Márne presviedčam kolegov, aby npoužívali NPK. Majú nádhernú trávu bez jediného lístka buriny, striekajú pomaly každý týždeň proti burine, proti škodcom. A po nich potopa..
 


Najčítanejšie na SME Tech