SME
Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Kopali si aj vlastné hroby. Historička opisuje, ako ľudia reagovali na epidémie (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

*** (príspevok porušil KÓDEX diskutujúceho)
 

navrhujem nadpisy a články

napr:
rohovor s hrobárom s Lombardie
ľudia si sami ľahli do hrobu a čakali na smrť
strašné zážitky zo spaľovní v NY
prehľad pandémií a morov za posledných 2000 rokov
Nábytkár z XY hovorí - nestíhame vyrábať truhly

a ešte ďalšie podobné titulky na strašenie ľudí.
 

čo hysterčíš ?

ta niekto nuti citat ? Len to sa smie pisat, co ty schvalis ? Sa preber. Mas tam stovky inych clankov, alebo chod na ine noviny, ty nas etalon citatela.
 

:-)

trochu cierneho humoru na odlahcenie: poznam pani, ktora pracuje vo firme, ktora caluni rakvy a hovori, ze tolko roboty este nemali, kolko teraz :D

Ale ze vplyv ma najma to, ze vyrobne prevadzky tej firmy v inych krajinach su zatvorene pre horsiu epidemiologicku situaciu tam.
 
Hodnoť

Šľachta väčšinou žila vo vidieckych

"Šľachta väčšinou žila vo vidieckych sídlach a hradoch, aj keď mali domy či paláce v mestách."
To je dosť nepresné. V hradoch žila akurát časť vyššej šlachty a tej bolo veľmi málo. Drvivú väčšinu šľachty u nás tvorila nižšia šľachta, ktorá žila hlavne v kuriálnych dedinách, ktorých boli u nás desiatky. Napríklad len v Turci to bolo v ranom novoveku asi 36 kuriálnych dedín. Pričom šľachtické sídla ak sa to tak dá nazvať väčšiny príslušníkov nižšej šľachty sa iba málo líšili od domov sedliakov, väčšinou boli drevené, len menšia časť zemanov žila v kamenných kúriách a tí najbohatší zemania, ktorí sa radili medzi strednú šľachtu v kaštieloch. Ale väčšina šľachty žila v drevených kúriách len o málo väčších ako drevenice sedliakov. A napríklad na Orave žila väčšina šľachty v obyčajných dreveniciach, ktoré sa už od tých sedliackych nelíšili skoro vôbec a neboli ani len omietnuté, ale boli to úplne obyčajné drevenice, aj keď v nich žili urodzení páni. Napríklad aj spisovateľ Martin Kukučín, ktorý tiež pochádzal zo šľachtickej rodiny, z rodiny Benczur de Jeszenova sa narodil v obyčajnej drevenici, aj keď bol jeho otec zeman. Takže áno väčšina šľachty žila vo vidieckych sídlach, ale nie na hradoch ale v kúriách a neraz len obyčajných dreveniciach. A samozrejme ani väčšina šľachty v mestách nežlia v palácoch. Väčšina šľachticovj, ktorí žili v mestách patrili medzi nižšiu šľachtu a radili sa medzi armalistov, čo bola najnižšia kategória v rámci uhorskej šľachty.
 
Hodnoť

***** Vám?

Vonku je jar všetko kvitne a ľudia chcú normálne pracovať a hlavne žiť.
 
Hodnoť

Počas

epidémií vraj kvitla prostitúcia preto, lebo ľudia verili, že keď chytia syfilis, nedostanú mor alebo inú pliagu. Štetky mali vtedy veľmi dobré zárobky. Ako aj truhlári, hrobári, bylinkárky, lekári a obhliadači domov.
 

 

To platí aj dnes. Čítali sme, že v Taliansku aj Španielsku nestíhali odvážať mrtvoly. Ideálny stav pre funebrákov.
 
Hodnoť

Pripomínam

Len pripomeniem - čakal som, či sa to tu objaví (tipoval som ,že skôr nie) - že niekedy v rokoch 1968/69 po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy sa objavili aj dva prípady cholery v (pri) Michalovciach... Samozrejme za normalizácie sa o tom príliš nehovorilo. Súdružka učiteľka nám vtedy povedala: "Je možné, že to priniesli Ruskí vojaci"....
 

bolo to

v 1970 a neboli to dva,ale 19 prípadov...nikdy sa nepodarilo presne zistiť pôvod, ale pravdepodobne to niekto doniesol z Ukrajiny
 

vzhladom na to

ktory mikroorganizmus choleru vyvolava, kde zije a ako sa ochorenie siri, hadam, ze najskor bol niekde kontaminovany vodny zdroj (studna), prip. fekalne-oralnou cestou si to preniesli blizki ludia,ku ktorym to mohol zavliect hoci aj navrativsi sa z Ukrajiny, ako hovoris.
 
Hodnoť

 

"Zameriava sa na problematiku výskumu aristokratických rodov, dejín každodennosti a historickej kriminológie."
Čo si vojín Kefalín predstavujete pod pojmom "dejiny každodennosti"
 

 

Inak skumanie tzv. bezneho zivota, zvyklosti, napr. aj spravania sa ludi pri epidemiach, je pomerne novy jav, ktory prinieslo az 20. storocie (Marc Bloch, Lucien Febvre). Dovtedy boli predmetom skumania historikov len tzv. veke udalosti, vyznamne osobnosti, individuality. Cize asi tam by som hladal pojem "dejiny kazdodennosti".
 

No jo,

20. storočie okrem skúmania dejín každodennosti prinieslo aj pár iných zvláštnych javov, pokračujúcich do storočia 21- ho...jeden z nich je tu v diskusiách priam do očí bijúci- vševedstvo a základná neúcta k zákonom prírody, priam ich popieranie, argumentujúc všemocným hospodárskym rastom a následným blahobytom
 

ja si vsimam aj iny ja v diskusiach

priam osobne utoky na nazorovych oponentov. Pre Boha, mozme mat iny nazor, ale to neznamena, ze ten druhy je vol, ovca, somar, prasa, dement, nacek, ficovolic, tupelo, mal by byt zbaveny volebneho prava a pod.
 
Hodnoť

...

Existuje k tomu aj nejaká literatúra? Rad by som si o tom precital viac.
 

jasne

existuje priam alternativny spolocensky system, paralelny k liberalnej demokracii, tzv. literarna demokracia. To je spolocenske zriadenie, ked v krajine nepotrebujeme vysetrovatelov, sudy, vedu, volicov a volby, lebo o vine, treste, vhodnosti politickych a inych strategii a ich uzitocnosti, o vhodnosti politikov a o spravnych svetonazoroch rozhoduju noviari.
 
Hodnoť

 

Niečo o epidémiách vraj píše aj Biblia, že sa to môže stať vždy znova.
 

suhlasim

tuto o tom hovori jeden potulny kazatel, ale on to nacital len po Exodus a zasekol sa pri 2. egyptskej rane.

https://www.youtube.com/watch?...
 


Najčítanejšie na SME Tech