SME
Streda, 27. máj, 2020 | Meniny má IvetaKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Vzdušné vlaky. Éra vzducholodí skončila po jednom výbuchu (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

..
V tom unášaní vzduchom vidím celkom problem, teda ak nebudem chcieť letieť z Londýna do NY cez Vladivostok.
SaigonBoy
re JanC23
Dik za dodatocne zaujimave info, pre toto chodim na diskusie. . K tomu porovnaniu Hindenburga a 737 mi napadlo - 737 zerie na hodinu 10x viac ako Hindenburg. Hindenburgovi trva cesta 10x dlhsie ako 737. Nemame v konecnom vysledku rovnaku absolutnu spotrebu na jednu cestu? :) . Ale verim ze pri dizajnovani novych vzducholodi to inzinieri nejak vykoumali. Len ma tak narychlo zaujali tie cisla na porovnanie.
Janko Jelen 2
Ja som to pocital aj s tou posadkou 40 ludi. 72 + 40 = 112 ludi, co je zhruba kapacita 737-600. 737cka samozrejme tak velku posadku nema, ale to je dane tym, ze neleti niekolko dni, takze nevezie kucharov, casnikov, mechanikov, minimalne dve kompletne caty pilotov ... Ale na celkovy pocet prepravenych osob je to rovnake - porovnavali sme nosnost a vykon, nie ekonomicky vynos. Aj ked ten bol asi pri tom Hindeburgu vyssi, lebo cestovanie vzducholodou bolo vo svojej dobe luxus porovnatelny s Concorde, nie low cost pre "plebs" ako 737cka Ryanairu ci transatlanticky let "Maxom" Norvegianu (ti su myslim jedini, co 737cku na takejto trase pouzivali, pretoze to lietadlo na to fakt nie je urcene).
JanC23
< 1 2

 

A este by som dodal, ze tych cestujucich by bolo spravnejsie pocitat len 40. Tych dalsich 30 bolo len necakanym benefitom nuteneho pouzitia vodika ako plniaceho plynu ked americania prestali dodavat nacistom helium. Zaujimave ze co jeden proton v jadre atomu dokaze urobit...
 

 

Hindenburg bol originalne navrhnuty na 52 cestujucich, nie 40.
 

 

Nerozumiem tomu, preco by to bolo "spravnejsie" - to akoze tych extra 22 (povodna kapacita bola 50 nie 40) ludi ta vzducholod neniesla alebo ako?

Mne islo o to, kolko uzitocnej hmotnosti (teda nakladu + ludi) ten stroj uviezol aby sa dali porovnavat energeticke naroky, Pre to je uplne irelevantne, ci to bolo navrhnute povodne pre 50 ludi alebo ze tych dalsich 40 bola posadka a nie cestujuci.
 

 

Ta vzducholod za tych podmienok v prvom rade vobec nemala letiet. Aj dnesne lietadla by na tom boli ekonomicky inak keby sa sucasne podmienky na certifikaciu uvolnili. Naco nam je krodlo schopne ustat 150% maximalnej planovanej zataze? Naco su nam 16G sedadla? A dalo by sa pokracovat ad nauseum.
 

 

To tak celkom pocitat nejde, lebo ten Hindenburg jednak vydrzal vo vzduchu daleko dlhsie ako 737 (ta 737-300 ani Atlantik nepreletela, lietaju tam len novsie verzie ako 737 Max ktore maju ovela efektivnejsie motory), jednak ta 737cka pomalsie proste letiet nemoze, pretoze by spadla.

Navyse keby ten Hindenburg letel "po vetre" s pouzitim jetstreamu (na co nebol konstruovany!), tak by mal spotrebu paliva este daleko mensiu. Prudove lietadlo sice v jetstreame usetri palivo tiez, ale ovela mensie percento (nemoze sa "nechat unasat").
 

...

Tak cez Vladivostok asi nie ale cez Grónsko úplne v pohode.
Mimochodom, viete ako sa plavili prví moreplavci z Európy do Ameriky? Nebudete tomu veriť, ale tiež využívali prúdy. Ale hlavne morské. Do Ameriky cez Kanáre a nazad https://svs.gsfc.nasa.gov/3821
Podobne fungujú aj tie vzdušné.
https://earth.nullschool.net/#...
 
Hodnoť

som sklamaný úrovňou tohto článku

pracujem v letectve a trochu sa orientujem. Čo to je za údaj- tých 21 tisíc ton, snáď ste tým nemysleli nosnosť jednej vzducholode? Toľko zďaleka neunesú ani súčasné najvačšie lietadlá. Aké rozmery by musela mať taká vzducholoď? Pri použití hélia by musela mať dĺžku tak šesť-km :-( Problém s počasím by rozhodne bol aj vo vzduchu, ale hlavne na zemi, keďže celé to monštrum by muselo byť ľahšie ako vzduch, búrky a silný nárazov vietor by boli veľký problém. Či postavíme hangár? Taký osemkilometrový :-)) aby to bolo celé lacnejšie...
 

..

“ Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.”
Prosim vážte si to aj Vy :D

Ked tak pozerám video AN225, ako plne naložená odvezie cca 250ton a tu silu, ktorú musí vynaložiť aby sa odlepila od dráhy...

Potom si prečítam prémiový článok, kde jedna vzducholoď by dokázala uniesť až 21 000 ton nákladu, pričom by nevyužívala takmer nijakú energiu a chytám sa za hlavu :))
 

clanok je celkom pekny

(urcite lepsi ako je standard SME), ved vravia, ze to cislo maju z clanku z odborneho casopisu, mozno je to len nejaky odhadovany limit, chyba je, ze neuvadzaju zdroj presne, uz by si aj popularne casopisy mohli zvyknut slusne citovat zdroje.
s ukotvenim na zemi by nemal byt problem.
 

milý čllovek

zase sa potvrdzuje,že v diskusiách sú všetci odborníci na všetko. Hindenburg mal dĺžku 246 metrov, bol plnený vodíkom a mal kapacitu 52 pasažierov. Ak použiješ hélium, bude loď násobne vačšia. Práve kvoli búrke vyčkával Hindenburg s pristátím- pri búrke sa menil na hračku vo vetre a samozrejme ho ohrozovali blesky. Pri parkovaní bola vzducholoď ukotvená o stožiar a podľa smeru vetra sa okolo neho otáčala, podľa princípu veterného rukáva. Predstavme si teda cca 400 metrovú vzducholoď s nosnosťou cca jedného kamióna , ukotvenú v strede kruhu s polomerom skoro pol kilometra. Parkovacia stojánka pre JEDNU vzducholoď. Bežná plocha pri logistických centrách,či?
 

 

No to parkovanie by bolo asi ten najmensi problem ... Okrem toho, tie vzducholode sa hentak neparkovali, na ten stoziar len pristavali, potom ich navijakom stiahli dole na zem a dali do hangara, pretoze inak by ich vietor mohol ponicit (a takisto bolo treba nejako vylozit a nalozit ludi a naklad!).

Tu je film s Hindenburgom v Lakehurste (tam kde neskor zhorel):
https://www.youtube.com/watch?...


A tu je postup popisany pre modernu vzducholod:
https://www.caranddriver.com/n...

Vzducholode su totalne neprakticke na dopravu ludi a nakladu, jednak su pomale, jednak vyzaduju giganticke rozmery pre normalnu hmotnost nakladu, jednak su hrackami pocasia daleko viac nez lietadla tazsie ako vzduch. Ten clanok je trocha fantazmagoria nejakeho nadsenca co na fyziku do skoly nechodil.

Kde sa vzducholode dnes uplatnit mozu su role ako strazenie hranic, dozor nad dopravou a podobne - kde mozu konkurovat vrtulnikom alebo dronom, pretoze vo vzduchu vydrzia omnoho dlhsie a nizka rychlost nehra ulohu. Takisto sa daju pouzit na niektore typy leteckych prac - napr. televizne prenosy a letecke snimkovanie, kde vrtulnik alebo dron su obmedzene vydrzou a vibracie a hluk nie su pre taketo ulohy idealne. A normalne lietadlo zase nemoze letiet pomaly ci "visiet" na mieste.
 
Hodnoť

 

"Niektorí ľudia chcú opäť používať vzducholode" Skôr niektorým ľuďom už otrnulo od fotografií a filmových záberov Hindenburgu.
 

 

Ja používam "vzducholoď" dosť často.
Pustím a počúvam.
:-))
 

 

Kazda katastrofa v sebe nesie poucenie. Fotografie a filmove zabery katastrofy boli urcite efektne a prispeli ku koncu ery vzducholodi, ale zomrela iba cca stovka ludi. Porovnajme si to s poctom ludi, ktori zomreli pri desiatkach leteckych katastrof v 20. storoci... Len vdaka tymto katastrofam a pouceniu z nich je dnes letecka doprava taka bezpecna (no dobre, MAX je odstrasujuci priklad ako sa to robit nema). Napriklad zahadne havarie lietadiel "kometa" (De Havilland Comet) zaciatkom patdesiatych rokov priniesli ludstvu cely vedny odbor studujuci procesy vznikajuce pri unave materialu a prispeli k tomu, ze dnes su bezpecnejsie nielen lietadla, ale vsetky kovove konstrukcie.
 
Hodnoť

 

Príjemný článok. Konečne aj niečo iné ako stále dookola tá korona...Rád by som sa tým zviezol. Musí to byť neskutočný zážitok.
 

 

Zážitok by to bol určite zaujímavý. Priestory pre cestujúcich to malo fakt ako loď, niečo úplne iné ako terajšie dopravné lietadlá.
https://www.airships.net/hinde...
 
Hodnoť

je to neuveriteľné

aké drísty sa tu objavujú. Ten autor to zrejme bez akejkoľvek znalosti veci preložil z nejakého článku hodne podporeného Lockheadom. Vzducholode zakapali na tom, že sú veľmi, veľmi nepraktické. Veľké, krehké, s nízkym pomerom cena/výkon, a ešte závislé na dosť vzácnom plyne, héliu, ktoré sa nedá vyrobiť len tak. Vodík, najľahší z plynov, ktorý sa dá vyrobiť z vody, nie je až taký hrozný, kým sa nezmieša v správnom stechiometrickom pomere s kyslíkom, ale to sa v bežnej prevádzke ťažko ustráži. Aby zmes plynov napr. vzduch a benzínové pary v správny okamih vybuchli vo valci spaľovacieho motora sa stará dosť komplikovaná sústava prípravy správnej zmesi. Veľmi známe zábery horiaceho Hindenburgu ukazujú, že nešlo o žiadny výbuch, tzv. šteknutie vodíku ako pri školských pokusoch. Dnes sa odborníci prikláňajú k tomu, že hlavnou príčinou katastrofy bol nitrocelulózový lak, ktorým bol impregnovaný vonkajší plátenný poťah, čo bola vtedy bežná letecká technológia. Takže či už vodík alebo hélium, alebo len teplý vzduch, tak to vôbec nie je lacné a efektívne. Nejaké úvahy, že pôjdu až do tzv. tryskového prúdenia (jetstream) vo výške cca 10-11 km sú síce realizovateľné, ale nie len tak. Známy podnikateľ a dobrodruh Ch. Branson na špeciálne konštruovanom duálne (hélium+teplo) balóne s obrovským objemom takto obletel svet a občas mal "groundspeed" až 300 km/h. Dvakrát predtým skončil v mori až na tretí pokus to vyšlo. A to boli len dvaja v hermetickej kapsuli a stálo to kopec peňazí. Navyše, s tým tryskovým prúdením sa dá cestovať len jedným smerom, zo západu na východ, lebo globálna cirkulácia je proste taká aká je. V menších výškach to môže fúkať rôznejšie, ale tam je zase riziko námrazy, búrok, turbulencií a pod. A len taký 1 mm námrazy na ploche 10 x100 =1000 m2 váži jednu tonu.
Áno viem, že malé vzducholode, tzv. blimp (názov vraj vznikol podľa zvuku, ktorý vydávajú, keď sa do nich dá frčka ukazovákom) teda nevystužené, len pretlakom plynu udržiavané v tvare existujú, Vyrába ich hlavne Goodyear a celkom dobre slúžia napr. ako reklamné plochy, kontrolujú dopravu, a pod. ale na krátke vzdialenosti a za dobrého počasia. A tak ako sa nehodí krompáč na olúpanie vajíčiek, alebo pilník na nechty na okopávanie zemiakov, tak aj vzducholode si postupom času našli uplatnenie v určitej oblasti a basta.
 

< 1 2

Najčítanejšie na SME Tech