SME
Štvrtok, 4. jún, 2020 | Meniny má LenkaKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Vzdušné vlaky. Éra vzducholodí skončila po jednom výbuchu (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

a ked pride

tornado ci burka? ved je to pomale,ako sa tomu vyhne?
 

 

v stratosfere take veci as nemas
 

 

Stratosfera v strednych zemepisnych sirkach zacina v cca 10 km. Burky uplne v pohode siahaju tak vysoko.
 

 

burky su kludne az do 15-18 km vysky. ale ano, vyhne sa im. preto mame meteorologicke satelity, predpovede a GPS
 
Hodnoť

 

ten uvodny obrazok, horiaca vzducholod ... to je marketing? :)
 
Hodnoť

 

Takze lietadla sa spoliehaju na pohon fosilnymi palivami, ale vzducholode sa spoliehaju na vlastnosti plynov ako vodik ci helium. Vazne? A co tie vzducholode pohana? Prdy jednorozcov?
Nedokazem uverit ze by dnes niekto realne propagoval vyuzitie vodika ako napln vzducholode. A helium? Najrozsirenejsi prvok vo vesmire je na zemi velmi vzacny a dost drahy.
 

 

Rozdiel je ale v tom, ze motor vzducholode jednako nemusi bezat neustale - na rozdiel od lietadla tazsieho ako vzduch - tomu ak sa zastavi motor tak skonci na zemi lebo bez motora neudrzi rychlost a tym ani vztlak. Jednako tie motory vzducholodi maju mensiu spotrebu v porovnani s lietadlami/helikopterami ktore uvezu porovnatelnu zataz, pretoze na rozdiel od lietadiel nemusia vzducholod drzat vo vzduchu (tym, ze udrziavaju rychlost a tym padom sa generuje kridlami vztlak), len ju pohanat vpred. Ak sa neponahlate resp. vam nevadi, ze vas bude unasat vietor, tak vam staci aj velmi slaby motor - preto napr. bolo mozne postavit funkcnu vzducholod pohananu slabuckym parnym strojom. To sa pri lietadle neda, lebo by sa ani nevznieslo.

A co sa tyka helia - helia je na aj na Zemi dost, Problem je len v tom, ze sa ziskava primarne z lozisk zemneho plynu a tazobne firmy proste nemali dovod investovat do drahej technologie na oddelovanie helia od inych plynov. Navyse s utlmom fosilnych paliv firmy nemaju motivaciu otvarat nove naleziska plynu. A stare loziska kde sa helium ziskavalo dosial sa proste spotrebovali. Takze helia je na trhu nedostatok ale nie preto, ze na Zemi je ho malo.

To samozrejme neznamena, ze vzducholode zajtra nahradia lietadla (taky let cez Atlantik co trva 70-100 hodin namiesto 6-8 lietadlom je vcelku rozdiel ...), ale nie preto, co pisete.
 

..

V tom unášaní vzduchom vidím celkom problem, teda ak nebudem chcieť letieť z Londýna do NY cez Vladivostok.
 

 

To problem prave byt nemusi - ak ide o cargo tak je to stale daleko rychlejsie ako namorna lod alebo zeleznica (niekolko dni vs tyzdne). Navyse vela tovaru sa vozi z Azie do Ameriky pripadne do Europy, co je vychodnym smerom - prave "po vetre".

Problem je skor v tom, ze vzducholod ktora by uniesla naklad porovnatelny s dopravnym lietadlom alebo mensou lodou by musela byt giganticka - a to potom nedovoli fyzika, lebo postavit tak obrovsky "balon", ktory sucasne aj odola naporu toho jetstreamu zatial nevieme. Ale to clanok spomina.
 

a nemoze pouzit 20

mensich namiesto jednej gigantickej?
 

 

20 mensich vam nic neriesi.

Rozhoduje mnozstvo plynu, ktoreho musi byt dost aby uniesol vzducholod a pozadovany naklad. Ci to rozdelite do jedneho "balona" alebo do 20 je jedno - stale toho plynu potrebujete rovnake mnozstvo a tym aj rovnaky celkovy objem/rozmery.

Navyse 20 mensich balonov by stalo ovela viac skonstruovat (musite obalit vacsiu plochu) a ovela horsie by sa s nimi manevrovalo.
 

 

Tu je par cisiel, aby ste si spravili obraz - (ne)slavny Hindenburg uviezol 50-72 pasazierov a 40 clenov posadky. Pohanany bol styrmi dieslovymi motormi Daimler-Benz, s vykonom 820 koni (~610kW) a spotrebou 130kg/hodinu. Maximum bolo 1050 koni (~770kw) a spotreba 180kg/hodinu.

Pre porovnanie, Boeing 737-300 (starsi Classic), co je lietadlo s podobnou prepravnou kapacitou, potrebuje odhadom 7.2 MW len na to, aby letelo priamo a udrzovalo si konstantnu vysku, pricom zerie 0.6l/s, co pri hustote paliva okolo 0.82kg/l dava 0.5kg/s alebo 1800kg/h. Inak povedane 10x vacsia spotreba paliva a tym padom aj emisie.

Samozrejme, Hindenburg letel z Europy do New Yorku 110 hodin ("proti vetru") a nazad 70 hodin ("po vetre"), 737cka to zvladne za cca 8 hodin ("na vypary", lebo je to na hranici doletu tychto lietadiel).

(cisla su odtialto:
737:
http://large.stanford.edu/cour...

Hindenburg:
https://www.airships.net/hinde...
a
https://www.airships.net/hinde...
)
 

re JanC23

Dik za dodatocne zaujimave info, pre toto chodim na diskusie.
.
K tomu porovnaniu Hindenburga a 737 mi napadlo - 737 zerie na hodinu 10x viac ako Hindenburg. Hindenburgovi trva cesta 10x dlhsie ako 737. Nemame v konecnom vysledku rovnaku absolutnu spotrebu na jednu cestu? :)
.
Ale verim ze pri dizajnovani novych vzducholodi to inzinieri nejak vykoumali. Len ma tak narychlo zaujali tie cisla na porovnanie.
 

 

Zhruba mame a pocas tej jednej cesty uvezieme 4 x tolko cestujucich. To len tak na okraj...
 

re Wildcat

Dikes :) Plus pri Hindenburgovi musime trosku viac cakat kym cargo dorazi a zrejme aj naklady na obsluhujuci personal budu vyssie (uz len kvoli 10 nasobnemu casu stravenemu na ceste)

Pokial ide o pocty cestujucich, ja som vychadzal iba z textu co uviedol JanC23:

"Pre porovnanie, Boeing 737-300 (starsi Classic), co je lietadlo s podobnou prepravnou kapacitou"
 

 

Boeing 737-300 ma celkom urcite vyssiu kapacitu ako 50 az 72 cestujucich. To mal uz aj povodny Boeing 737-100. Ale nema transatlanticky dolet. Vacsi a tazsi Boeing 737-8 ma podobnu spotrebu na hodinu, ma transatlanticky dolet a je certifikovany pre 189 cestujucich. Teda, so 189 cestujucimi na palube sice asi Atlantik smerom na zapad nepreleti, ale so 160 celkom urcite. Co je 2-3 krat tolko ako Hindenburg...
A co pises o nakladoch na posadku je jednoznacne pravda. Dnes je to druha najvyssia polozka co sa tyka nakladov na let. No a predstav si ze ten let by trval 10x dlhsie...
 

 

Ja som to pocital aj s tou posadkou 40 ludi. 72 + 40 = 112 ludi, co je zhruba kapacita 737-600.

737cka samozrejme tak velku posadku nema, ale to je dane tym, ze neleti niekolko dni, takze nevezie kucharov, casnikov, mechanikov, minimalne dve kompletne caty pilotov ... Ale na celkovy pocet prepravenych osob je to rovnake - porovnavali sme nosnost a vykon, nie ekonomicky vynos.

Aj ked ten bol asi pri tom Hindeburgu vyssi, lebo cestovanie vzducholodou bolo vo svojej dobe luxus porovnatelny s Concorde, nie low cost pre "plebs" ako 737cka Ryanairu ci transatlanticky let "Maxom" Norvegianu (ti su myslim jedini, co 737cku na takejto trase pouzivali, pretoze to lietadlo na to fakt nie je urcene).
 

 

Pripocitat posadku k platiacim cestujucim, tak to su skutocne kreativne pocty. Co sa tyka ekonomickych vynosov, no, v prvom rade slo o prestizny projekt nacistov. Takze ktohovie...kdezto dnesne letecke spolocnosti si na seba musia zarobit.
 

 

To nie su ziadne "kreativne pocty", mne islo o to, kolko ten stroj uniesol ludi aby sa dali porovnavat energeticke naroky, nie kolko zarobil. To je uplne iny problem.

A co sa tyka ekonomiky:
https://www.airships.net/hinde...

Transatlanticky let stal $400-$450 vtedajsich dolarov. Pre porovnanie, cesta v prvej triede lodou vtedy stala okolo $150 a najlepsia/najdrahsia cesta na parniku Bremen stala $240.

Bol to urcite aj prestizny projekt nacistov ale Hindenburg a dalsie "zeppeliny" boli ziskove, pretoze lodna doprava im nemohla v rychlosti konkurovat a nic ine vtedy nebolo. Ci uz pri doprave ludi alebo posty cez Atlantik.
 

 

Su to kreativne pocty. Posadka je sucast stroja. Bodka. Tu sa jednoducho nie je o com bavit.
A ta cena nie nic mimoriadne. Tolko to dnes stoji ked si clovek kupi plnu F
 

1 2 >

Najčítanejšie na SME Tech