SME
Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Odhalili, ako sa vyvíjal vesmír a miesto ľudstva v ňom. Získali Nobelovku za fyziku (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 > >>

Hodnoť

Za toto

by mala byt nobelova cena https://www.youtube.com/watch?...
 

Kde je diverzita?

Ja som zase extrémne pobúrená, že tento rok dostali Nobelovky zatiaľ iba bieli muži. Kde je diverzita a rovnosť? Vzhľadom na zastúpenie heterosexuálnych bielych mužov v predchádzajúcich rokoch, tento rok ich už nemal dostať ani jeden. Snáď to zachráni Gréta :)
Teraz vážne. Otázka vzniku vesmíru je zaujímavá aj v tom, že sa vedú diskusie o tom, čo viedlo ku vzniku vesmíru. Viac o tejto vojne svetonázorov som písala tu https://tvrdonova.blog.idnes.c...
 

 

ten clanok je tak milo naivny, zial evidentne vychadza s nie uplne spravneho pochopenia zhruba 20 rokov starych teorii :-)) Ohladom vzniku vesmiru je uz dnes kozmologia o RIADNY kus v predu ;) Superstruny, teoria holografickeho vesmiru, kvantove fluktuacie a kopa dalsich pre laika tazko uchopitelnych konceptov - ano velky tresk je zaklad ale od vtedy uz je cely tento odbor podstatne dalej...

jedna zjednodusena merafora - Kde je zaciatok povrchu lopty ?
 

 

Tou metaforou s loptou chceš vyvrátiť celú podstatu článku, že vesmír mal počiatok?
 

 

jo presne... v ponimani sedliackej logiky tak ako chapes "pociatok" naozaj vobec ziadny mat nemusi...

existuje viacero rozmych verzii... ale je tomprilis komplikovana debata na forum... kazdopadne klasicka predstava big bangu ako casu 0 kde "vznikol priestor a cas" je (velmi zjednodusene povedane) uz prekonana, kozmologia je dnes uznhodne dalej
 

 

inak nizsie sa riesi nobelova cena za ekonomiu
pokial viem, tak ta sa nikdy neudelovala ani sa nemoze, lebo A. Nobel sa o nej v zaveti nezmienil
to si len Svedska banka, slusne povedane, prepozicala Nobelovo meno a takto sa snazi udelit punc pavede :)
 
Hodnoť

nobelovky

mier a ekonomiu by mali zrusit

mier nie je veda, je to uslahtila vec, ale o to by sa mal automaticky snazit kazdy (od najvyssich politikov a tych hlavne, az po najpodradnejsich misionarov dakde v ugande), to netreba ocenovat milionom $, najvyssi pilitici by to mali mat ako absolutnu povinnost, misionari a dobrovolnici to nerobia pre nobelovku

ekonomia je taka paveda, su v nej modelovane spolocenske aspekty vyuzivajuc matematicke modely, fungovalo by to, keby boli ludia roboty, termity, vcely, mravce, borgovia ... ale ekonomicke teorie nositelov nobelovych cien nie su svate graly a neomylne dogmy - nobelovky by sa mali udelovat za veci absolutne, jasne, zretelne, zruzimitelne, jednoznacne, neodskriepitelne, bezosporne dokazane (a napr. v prirodnych vedach potom ked presli observativno-experimentalnym ansablom akceptacie teorie a vedecka obec sa uzniesla ze iste teoria je dobry adept na vedecku paradigmu sucasnosti a blizkej buducnosti (co vsak samozrejme nevylucuje ze v buducnosti nemoze byt nahradena lepsou/presnejsou teoriou))
 

malo

mala by sa vytorit unifikovana cena, chyba tam matematika (ze pan nobel?) a ekologia (dnesny fenomen), k literature by sa mohla pridat zurnalistika (pullizer) a vseob. ceny v umeni.

dalej informatika (kedysi kybernetika) pan turing

a tiez vytvorit katerogiu pre veci ako archeologia, geologia ... (ten kto najde nejaku kostru homo fusabilis, novy clanok v existencii druhu, nove 5700 rocne zahrabane mesto alebo novy druh dinosaua, alebo pride s nejakou myslienkou o historii zeme na zakl. geologickych nalezov ... ti si nezasluzia ceny?)
 

vidno

vidno ze kategorie nobelovych cien pramenia jednak z osobnych prefernencii (resp. averzii) pana nobela a jednak z toho, ze spusta vedeckych oblasti a badani vyzerala pred 120 rokmi uplne inak - vtedy neexistovali ekologicke problemy a keby zil ten svaty pan nobel o nejake 3 storocia skor, ziadna nobelovka za medicinu nie je, kedze vtedy o bunkach nikto ani len netusil a pitva bolo nieco neakceptovatelne ... v kategorizacii aj spred 120 rokov dokonca vidno STREDOVEKY pozostatok siedmych slobodnych umeni (nauk, vied)

pani v stokholme, PROSIM SPAMATAJTE SA a nesedte si na ociach a usiach
 

ha ha ha

Keď sa Vám to nepáči, založte si svoje ceny za čo len chcete a konečne budete spokojný.
 

 

potom by mali zrusit aj nobelovky za chemiu a medicinu, su to len priblizne modely fyzikalneho systemu. Funguju pri kvarkoch a protonoch a atomoch, ale cokolvek zlozitejsie su len nedokonale aproximacie. .... povedal by fyzik.
 

nie celkom

lebo sice vypocty su len aproximacie - ale to nijako nevylucuje ze objavy su exaktne. chemia sa da robit aj bez toho aby bola exaktne vypocitana.
 

vysvetlim ti to takto

Nemixuj redukcionisticky princip a holisticky princip. Podla teba aplikaciou absolutorneho redukciozmu, by mala byt udelena JEDINA nobelovka v celej historii vesmiru: tomu kto definuje pociatocne podmienky vesmiru a vsetky potrebne zakony vesmiru. Potom je vlastne uz uplne vsetko dopredu urcene, pohyb kazdeho elektronu v kazdej galaxii v kazdej buducnosti bilion rokov dopredu. Ale chlababohu mame kvantove neurcitosti a chaoticke spravanie ze?

Ano vsetko pre nas bezne, je zlozene z elektornov a u- a d- kvarkov. To je redukcionizmus. Holisticky princip hovori, ze kvantova chromodynamika je mi na ***** ked chcem vediet, ako sa v najekom prostredi sprava tato zlozita makromolekula zlozena z 10tisic atomov a este na vacsi trt mi je to pri skumani mozgu. Cim vyssie a zlozitejsie javy a struktury, tym je exaktnost mensia. Matematika (zo zahadnych pricin javiaca sa ako jazyk na popis fyzikalnej reality) je prikladom sama o sebe. Teoreticka fyzika ako prirodna veda extremne vyuziva matematicky aparat. Z tohoto pohladu je fyzika defacto aplikovana matika. Fyzika popisujuca javy a zakony v normalnom svete ludom beznych rozmerov a hmotnosti ich popisuje zdanlivo a v skutocnosti cerpa z dvoch extremalnych pristupov, resp. oblasti fyziky. T.j. fyzika bud popisuje subatomarny a atomarny mikrosvet, alebo makrosvet velkeho. "Elementarne castice" ci este nebodaj mensie entity, atomove jadra ci cele atomy, to je fyzika (jej mikrosvetova cast). Avsak dvojatomova molekula vodika, to uz je chemia. Nehovoriac o zlozitejsich molekulach a ich transformaciach v chemickych reakciach - to uz je chemia. V podstate sa da povedat, ze chemia je aplikovana vyzika na vyssie a zlozitejsie struktury. Pri kracani dalej narazime na mnohotisicatomove makromolekuly, t.j. sme na pode biochemie, resp. bioorganickej chemie, resp. chemickej stranky biologie s hranicnou oblastou virusov (virusy dnes nie su pokladane za zive, je to len DNA a bielkovinovy obal). A exaktnosti radove ubuda. Pri kracani k dalsim vyssi strukturam jednoduchym buniek (prokaryotickych, eukaryotickych) sa dostavame az k mnohobunkovym organizmom a zakotvit mozeme pri stavovcoch ci cicavcoch a evolucii. Ak si vsimame tuto uroven z hladiska interakcie jedincov (ich socialne a hierarchicke usporiadania, sposob zivota v socialnych skupinach a ako to ovplyvnilo vlastnosti a schopnosti jedincov toho-ktoreo druhu), z pody biologie sa dostavame na podu sociologie (to pri bunkach, ktorych komunikacia bezi na molekulovej urovni ozaj nemozme). Od sociologie potom sledovanim jedneho druhu homo sapiens sa napr. mozno dostat k historii (homo sapiens je jediny druh, ktory si uvedomuje svoju historiu) ... Matematickej exaktnosti na zlozitejsich strukturach stale ubuda. Problem vsak suvisi s metodologiou badania ako takeho. Reducionizmus svetko redukuje az na same spodne najjednoduchsie a najjednoduchsie pravidla, avsak ich aplikacia na vyssie urovne poznania je uplne nemozna, alebo dokonca kontraproduktivna. Holisticky pristup naopak zjednodusuje kazdu uroven sposobom, ze na tej urovni vytycuje nove zakladne pravidla, ktore nemusime odvodzovat z pravidiel spodnejsej (fundamentalnejsej) vrstvy. Napr. ked studujeme chemiu, musime vediet ze hydroxylova skupina sa v kyslom prostredi sprava takjto a takto. Isteze to nejako vyplyva zo zakladnych faktov spodnejsej vrstvy (fyziky), ale aby si to mal chemik zakazdym odvodzovat je somarika. Radsej to prijme ako zakladne pravidlo na svojej urovni.
 

vysvetlim ti to takto 2

Alebo studium DNA. Musime vediet biochemiu, a zalezitosti o cukroch, tukoch a bielkovinach. Tie posledne su tvorene aminokyselinami, ale nikto po nas nechce aby sme vedeli vypocitat vlnove pravdepodobnostne funckie 20-30 atomovych molekul aminokyselin. Tam zacinaju nizsie a fundamentalnesjie polozene pravidla kvantovej mechaniky, ale aplikovat ich v tomto stadiu (na tejto urovni) je uplne kontraproduktivne (cest vynimkam ako su PC simulacie spravania sa sekundarnych, tercialnych a kvarternych 3D struktur molekul na zakl. kvantovej mechaniky). Holistika jednuducho postavi chemiu ako "zaklad" a chemicke zakony (samozrejme velmi zlozito vyplyvajuce z fudamentalnejsich zakonov) postavi ako zakladne a ignoruje fakt, kt. sokoval vedecku verejnost v 20tych rokoch 20. storocia po objaveni kvantovej mechaniky, ze cela chemia je vlastne aplikovana fyzika na vyssie struktury. Mozno vznikne novy vedny odbor "morfomatika", ktora skuma prostriedky, cesty, sposoby a vlastnosti vedeckeho badania v dvoch protichodnych smeroch (redukcionistickom a holistickom) a ze mozno nema zmysel sa lapotat po teorii vsetkeho, resp. ze z jednej strany (redukcionistickej ci holistickej) prejst celu pristupovu barieru je nemozne a treba ist proti sebe v dvoch protichodnych smeroch, od najnizsich struktur k vyssim redukcionizmom a od najvyssich struktur k nizsim holistickym pristupom. V strede potom vznikne akesi "nedefinovatelno", ktore predstavuje nas bezny zivot v nami beznych casovych a priestorovych meritkach. A prave toto "nedefinovatelno", resp. "tazko popisatelno" lubovolnym pristupom, robi zivot jednak moznym a jednak zaujimavym. Prikladov ked sucet je viac ako len sucet casti, resp. viac entit nadobuda VYRAZNE odlisne vlatnosti a teda kvality, je viac:
A) algebraicka rovnice stupna 1 (linearne), 2 (kvadraticka), 3 (kubicka) a 4 (vseobecna bikvadraticka) su riesitelne pomocou radikalov (vzorcekov so sialenymi vnorenymi odmocninami a koeficientami rovnic co by premennymi) ... a aho ho 5tka uz strajkuje, uz nejde ... Abelova algebraicka rovnica 5ho stupna sa tak uz riesit neda. Nieze by sme to nevedeli a za sto rokov to mozno vediet budeme, my mema dokazena ze sa to ozaj neda. To je dokazane s absolutoroim matematickeho dokazu. Od 1,2,3,4 sme presli k 5 a objavilo sa necanane, nemoznost niecoho (riesenia) exaktnym sposobom. Ide to len numericky. B) pre dve telesa v gravitacnom poli pozname pohybove rovnice, ktore su krasne exaktne riesitelne, pridame teleso tretie a stane sa zazrak ... uloha sa stane tiez stane exaktne neriesitelna, musia nastupovat numericke priblizne simulacie. Opat prechod od 2 k 3 zmenil veci naruby. C) ked sa takeho male zazraky deju pri takych malych cislach (1,2,3,4,5), ... co sa deje pri: 1 neuron a 100 miliard neuronov?
 

 

Veľmi pekné príspevky. To by sa dalo uverejniť ako blog.
Píšeš, že matematika sa zo zahadnych pricin javi ako jazyk na popis fyzikalnej reality. To je príklad problému, na ktorý sa nedá použiť ani redukcionistický ani holistický prístup, neleží ani niekde medzi nimi, je v inom priestore.
 

 

no ale ved takto funguje aj ekonomia, v tomto nie je odlisna od sociologie, biologie, chemie. Kazda veda pracuje s nejakymi objektami, v ktorych sa dalej nerype, ma ich ako zakladne, nedelitelne jednotky. Chemia ma atomy, biologia cojaviem latky, sociologia organizmy, ekonomia cloveka.
A predmetom kazdej vedy je skumat vztahy medzi tymito svojimi objektami, tvorit a testovat modely a teorie.
Nobelovku ekonomii mozes kludne zrusit, ale nie z dovodu ze je paveda. To by si musel za pavedu oznacit vsetko okrem prirodnych vied.
Rozdiel je mozno v tom, ze spolocenske vedy vratane ekonomie skumaju system co sa meni prakticky pod rukami, na rozdiel od fyziky ktora si moze byt ista, ze jej predmet ostane nemenny az do najblizsieho fazoveho prechodu vesmiru.
 

no jo

a to je ten problem: clovek nie je elektron, alebo naklonena rovina, alebo hviezda
clovek je nevyspytalelny element

jasne sa vyjadril tusim zdenek kubacek z matfyzu, vedy rozlisujeme:
nadprirodzene: matematika
prirodne: fyzika, chemia, biologia ....
neprirodzene: sociologia, ekonomia ...
 

 

1 elektron je rovnaky shifty little bugger ako 1 clovek. Vies o nich nieco povedat len s nejakou pravdepodobnostou. Statisticky ale, pri velkych poctoch, uz vies u oboch predpovedat spravanie celkom dobre.
 

 

Ak by sme povedali, že svet sa skladá z pozorovateľa, pozorovania a pozorovaného,
tak to prvé je pozorovanie pozorovania
to druhé pozorovanie pozorovaného
to tretie je pozorovanie pozorovateľa.
 

TEÓRIA ČIERNEJ LABUTE ! Vám pomôže !

Ide predsa o rôzne úrovne existencie vesmíru , od tej najnižšej , kvantovej mechaniky a fyziky subatomarnych častíc postupne vyššie po úroveň najvyššiu , ekonomickú a politologickú ( kľudne má opravte ) , s ťažko prehľadným množstvom premenných , matematicky veľmi obtiažne vyjadriteľných . Ale to neznamená , že sa tým nemáme zaoberať a hľadať hlbšie súvislosti . Napr. bola jedna Nobelovka v ekonomike za užitočnosť miernej regulovanej inflácie , a pomohlo to pri odvrátení ekonomickych kríz . Ale tie vyššie úrovne sú zákonite najzložitejšie a neprehľadné , doporučujem sa začitať do strhujúceho diela Nássima Taleba ( profesor z USA) v knihe ČIERNA LABUŤ , viac dielov, veľa som sa z neho naučil , ako sa orientovať v tomto zložitom svete . Dobre sa tam vysmial z viacerych nositeľov Nobelových cien za ekonomiku , poukazujúc na zásadné rozdiely medzi Gaussovskou a Mandelbrotovskou fraktálovou štatistikou , ktorú by sme mali viac využívať . Aj v živote mi pomohlo jeho učenie o rozdieloch v živote v Extrémove a Priemerove. Do akej oblasti života patríte Vy , a ako to vyvoláva a ovplyvňuje problémy Vášho života ? Doporučujem za do toho začitať .
 

1 2 3 > >>

Najčítanejšie na SME Tech