Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený
Chcú k jasnej hviezde aj vodným svetom. Aké vesmírne misie sa chystajú (Späť na článok)
Pridajte priamu reakciu k článku
Rozbaliť príspevokLet slnečnej plachetnice
Len takým hrubým prepočtom tipujem, že treťou kozmickou rýchlosťou by to sondám trvalo asi 80000 rokov a nie dvadsať.
Za dvadsať sa nedostanú ani na kraj našej slnečnej sústavy.
Za dvadsať sa nedostanú ani na kraj našej slnečnej sústavy.
19.07.2019 0:56
| Oznám správcovi
|
Odkaz
A pri 20% rýchlosti svetla
To by zas potrebovali 4,5 x10exp13 Joulov na urýchlenie kazdeho jedného gramu sondy.
To iste.
A svište tam balia čokoládu do fólie :)
To iste.
A svište tam balia čokoládu do fólie :)
19.07.2019 1:15
| Oznám správcovi
|
Odkaz
Breakthrough Starshot ???
Oni to chcú urýchľovať zo Zeme silným laserovým lúčom. Zatiaľ som ale nevidel žeby niekto urýchlil čo len zrnko peľu na relativistickú rýchlosť. A keby taká mikrosonda aj doletela za 20 rokov k najbližšej hviezde, ako bude posielať správy na Zem vzdialenú 4 svetelné roky ?
19.07.2019 7:16
| Oznám správcovi
|
Odkaz
...
bude ich posielat normalne, problemy su iba dva: aby bol singal pri Zemi dostatocne silny na zachytenie a let signalu bude trvat 4 roky
19.07.2019 9:47
| Oznám správcovi
|
Odkaz
A s akýmže výkonom má vysielať sonda o váhe niekoľko gramov, aby bol signál detegovateľný na Zemi vzdialenej cez 4 svetelné roky? Mne to vychádza úplne nonsens. Jediné, čo mi napadlo, že by sonda mohla nejako pasívne modulovať odraz brutálne silného laserového lúča zo Zeme, niečo na spôsob "zrkadielko svieti-nesvieti", aj to na nejakej špeciálnej vlnovej dĺžke, kde by veľmi nerušila tá navštívená hviezda.
19.07.2019 12:13
| Oznám správcovi
|
Odkaz
Vraj to nie je nič zložité
KeĎ táto správa vyšla pred pár rokmi po prvýkrát, pamätám si, že snímať posielané signály by mal byť jeden z tých najmenších problémov.
Vraj už súčasné detekčené systémy by dokázali rozoznať blikajúcu 100 W žiarovku. To samozrejme neznamená, že tam 100 W Osram žiarovku aj chcú poslať.
Vraj už súčasné detekčené systémy by dokázali rozoznať blikajúcu 100 W žiarovku. To samozrejme neznamená, že tam 100 W Osram žiarovku aj chcú poslať.
19.07.2019 16:51
| Oznám správcovi
|
Odkaz
no ...
no asi by sa to nerobilo nahodnym/vsesmerovym signalom, kde klesa intenzita s druhou mocninou vzdlalenosti, ale ako si spravne poznamenal, s nasmerovanym signalom na slnecnu sustavu
25.07.2019 21:15
| Oznám správcovi
|
Odkaz
Intenzita žiarenia je vždy rovnaká, akurát tok od bodového zdroja klesá s druhou mocninou vzdialenosti. Ak nemáš vlnovod -- čo vo vesmíre nemáš -- neviem o žiadnom spôsobe, ktorým by sa to dalo obísť.
26.07.2019 0:12
| Oznám správcovi
|
Odkaz
Cele je to zatial len v rovine sci-fi, ktory ma take technicke podmienky, co zatial nie sme schopni splnit. Napriklad na urychlenie bude potrebny laser vykonu radove stovky GW (trvaly vykon!), hmotnost celej sondy (vratane plachty ~10-20 m2) maximalne par gramov, vsetky hlavne komponenty (kamera, procesor, vysielac/prijimac, zdroj energie) musia mat hmotnost pod jeden gram, atd, atd.
Pochybujem, ze v horizonte ~20 rokov budeme disponovat takymi technologiami, aby sme tieto poziadavky dokazali splnit...
Pochybujem, ze v horizonte ~20 rokov budeme disponovat takymi technologiami, aby sme tieto poziadavky dokazali splnit...
19.07.2019 10:58
| Oznám správcovi
|
Odkaz
je to
velmi ambiciozne dosiahnut 1/4 c, ale zamyslime sa kolko maju voyageri:
https://voyager.jpl.nasa.gov/m...
38 tisic a 34,4 tisic m/h = 61,2 tisic a 55,4 tisic km/h = 17 km/s a 15,4 km/s = 0,00567 % c a 0,00513 % c ... PAT TISICIN % c !!!
V tomto kontexte je uz 1% c (3000 km/s) az 200x rychlejsie a tam kde su dnes voyageri by sme mohli byt pri 1% c nie za vyse 4 dekady, ale iba za 10 tyzdnov !!! Sonda by mohla byt 5x tazsia a stale by bolo treba na urychlenie 5x menej energie ako na 25% c. Aj sond by mohlo byt radovo menej. Na skumanie vzdialenosti stovky a stovky AU od Slnka, staci 1 % c. Na let aj k najblizsiej hviezde je aj 1/4 c na hranici normalnosti a pri uvazovani o hviezdach vo vseobecnosti (a vzdialenostiach tisice svetelnych rokov) je aj samotne c uplne o nicom rychlost.
myslim ze ludia by si mali davat sprvu menej ambiciozne ciele, hviezdy su strasne daleko
https://voyager.jpl.nasa.gov/m...
38 tisic a 34,4 tisic m/h = 61,2 tisic a 55,4 tisic km/h = 17 km/s a 15,4 km/s = 0,00567 % c a 0,00513 % c ... PAT TISICIN % c !!!
V tomto kontexte je uz 1% c (3000 km/s) az 200x rychlejsie a tam kde su dnes voyageri by sme mohli byt pri 1% c nie za vyse 4 dekady, ale iba za 10 tyzdnov !!! Sonda by mohla byt 5x tazsia a stale by bolo treba na urychlenie 5x menej energie ako na 25% c. Aj sond by mohlo byt radovo menej. Na skumanie vzdialenosti stovky a stovky AU od Slnka, staci 1 % c. Na let aj k najblizsiej hviezde je aj 1/4 c na hranici normalnosti a pri uvazovani o hviezdach vo vseobecnosti (a vzdialenostiach tisice svetelnych rokov) je aj samotne c uplne o nicom rychlost.
myslim ze ludia by si mali davat sprvu menej ambiciozne ciele, hviezdy su strasne daleko
25.07.2019 21:31
| Oznám správcovi
|
Odkaz
ja si myslim, ze prideme niekam na titan alebo ganymedes a tam uz bude obchod s polskym masom a bistro panda....
19.07.2019 9:49
| Oznám správcovi
|
Odkaz
budem citovat L+S
Ja som zvedavy najma na to akym sposobom havaruju tie Ruske Luny. :-D
19.07.2019 12:28
| Oznám správcovi
|
Odkaz
Americký agent CIA
To by bolo všetkým predsa jasné.
Žarty bokom. Rusi majú dostatok mogov a skúseností na to, aby sa im to aj podarilo.
Žarty bokom. Rusi majú dostatok mogov a skúseností na to, aby sa im to aj podarilo.
19.07.2019 16:53
| Oznám správcovi
|
Odkaz
Hlavné správy
Najčítanejšie na SME Tech
- 1. Aké sú výhody a nevýhody komercie vo vesmíre? Odpovedajú vedci 422
- 2. Skúmali, ako sa dožiť stovky. Prostredie má väčší vplyv ako gény 346
- 3. Ako keby ste jazdili na Mesiaci. AI vylepšila staré zábery astronautov z roku 1972 Video 256
- 4. Samsung aj Apple zvažujú nepridávať nabíjačky k mobilom, tvrdia zdroje 196
- 5. Dávni ľudia cestovali, na Veľkonočnom ostrove našli gény Indiánov Audio 163
- 6. Čaká nás obrovská výzva, hovoria vedci. Najbližších päť rokov bude ešte teplejšie 110
- 7. Nový druh pavúkov sfarbením pripomínal filmového Jokera. Dostal meno po hercovi 84
- 8. Horiaca Arktída ovplyvní celý svet. Ohne na Sibírí prežili aj zimu 79
- 9. Jedové žľazy podobné tým u hada zrejme našli prvýkrát u obojživelníka 58
- 10. V najbližších dňoch sa budú dať pozorovať viaceré meteorické roje 57
- 1. Samsung aj Apple zvažujú nepridávať nabíjačky k mobilom, tvrdia zdroje 5 804
- 2. Skúmali, ako sa dožiť stovky. Prostredie má väčší vplyv ako gény 5 461
- 3. Čaká nás obrovská výzva, hovoria vedci. Najbližších päť rokov bude ešte teplejšie 4 052
- 4. Dávni ľudia cestovali, na Veľkonočnom ostrove našli gény Indiánov Audio 2 095
- 5. Horiaca Arktída ovplyvní celý svet. Ohne na Sibírí prežili aj zimu 1 345
- 6. Aké sú výhody a nevýhody komercie vo vesmíre? Odpovedajú vedci 783
- 7. Jedové žľazy podobné tým u hada zrejme našli prvýkrát u obojživelníka 637
- 8. Facebook chce byť zadobre s mocnými, upravuje pre nich vlastné zásady 596
- 9. V slnečnej sústave možno nie sme sami Audio 352
- 10. Ako keby ste jazdili na Mesiaci. AI vylepšila staré zábery astronautov z roku 1972 Video 318
- 1. Horiaca Arktída ovplyvní celý svet. Ohne na Sibírí prežili aj zimu 15 248
- 2. V slnečnej sústave možno nie sme sami Audio 8 362
- 3. Jedové žľazy podobné tým u hada zrejme našli prvýkrát u obojživelníka 7 970
- 4. Samsung aj Apple zvažujú nepridávať nabíjačky k mobilom, tvrdia zdroje 6 412
- 5. Skúmali, ako sa dožiť stovky. Prostredie má väčší vplyv ako gény 5 653
- 6. Čaká nás obrovská výzva, hovoria vedci. Najbližších päť rokov bude ešte teplejšie 4 200
- 7. Podvolí sa Zuckerberg tlaku inzerentov? 3 241
- 8. Facebook chce byť zadobre s mocnými, upravuje pre nich vlastné zásady 2 976
- 9. Do biológie ukryli štyri bilióny dolárov Audio 2 673
- 10. Dávni ľudia cestovali, na Veľkonočnom ostrove našli gény Indiánov Audio 2 095
- 1. Horiaca Arktída ovplyvní celý svet. Ohne na Sibírí prežili aj zimu 15 248
- 2. Nová mutácia COVID-19 je nákazlivejšia, priebeh horší nie je 8 470
- 3. Genetika ovplyvňuje prejavy náklonnosti u žien. U mužov to neplatí 8 398
- 4. V slnečnej sústave možno nie sme sami Audio 8 362
- 5. Jedové žľazy podobné tým u hada zrejme našli prvýkrát u obojživelníka 8 246
- 6. Samsung aj Apple zvažujú nepridávať nabíjačky k mobilom, tvrdia zdroje 6 412
- 7. Rocket Labu sa nepodarilo vyniesť satelity na orbit, misia zlyhala 6 113
- 8. Klik: Čo by ste nikdy nemali napísať na Facebook Audio 5 714
- 9. Skúmali, ako sa dožiť stovky. Prostredie má väčší vplyv ako gény 5 653
- 10. Ruský bojovník za digitálne súkromie vyhral nad cenzúrou Kremľa 5 315
co mas na mysli
je treba si uvedomit spustu veci a nevidiet veci len ciernobielo:
- skoncila sa studena vojna ako jeden z hlavnych (a paradoxnych) hybatelov vesmirneho vyskumu, vtedy islo o prestiz byt prvy a bolo absolutne vedlajsie nakolko je to v danom case zmyselne, efektivne, namahave, drahe ... nech to stalo co to stalo, dnes sa naproti tomu hladi na financie ovela viac a ked nie su, tak sa terminy presuvaju
- megalomanske projekty ako opatovne pristatie na mesici a ci prve pristatie na marse a to vsetko s ludskymi posadkami su tak velke a tak narocne, ze mnoho-nasobne odklady a mnoho-nasobne korigovanie predstav je v podstate ocakavatelne
- ani stredne narocne projekty (vidme james webb) nemusia byt bez odkladov
- odklady pri mensich projektoch su menej pravdepodobne, ale samozrejme mozu byt
- je potrebne si uvedomit fakt, ze moze existovat projekt na vesmirnu misiu, ktora je z casoveho hladiska pre nase generacie jedinecna, t.j. napr. k vesmirnej udalosti pride v roku 2023 a potom napr. az v 2197, vtedy je motivacia to stihnut a ak sa to nestihne, je uplne logicke ze uz sa nikto o nic v tejto suvisloti nepokusa
- existuju zazezitosti s mensou perioditicou, napr. vhodne okno pre let k marsu trva radovo desat dni a opakuje sa raz za cca 22 mesiacov, takze logicky ked sa nieco nestihne, odklad je takmer 2 roky .... moze to byt rozne, napr. vhodne startovacie okno raz za 5 ci 10 rokov ...
----------------------------------------------------------- -------------------------
mna ale velmi zaraza, sokoje a prekvapuje ta PRIMITIVNA ROZDROBENOST, primitivne parcialne snahy jednotlivych statov a (tu uz je mierny pokrok) zoskupeni statov (ESA) o nejaku misiu, napr. pristat na mesiaci chcu ti a tamti a henti a kazdy to robi sam na vlastne triko a z vlastnych zdrojov
som extremnme sklamany ze takto sa chova civilizacia v 21. storoci ... takto sa veru kardeshevovou civilizaciou I. druhu nikdy netaneme ... spolupraca na absolutne CELOPLANETARNEJ UROVNI je bezpodmienecne nutna a to nielen v tejto veci ale mnohych dalsich ... my sa mame snazit dostat na mark ako druh, ako homo sapiens, ako spolupracujuca planeta a nie vzlast pakistan, vzlast india, vzlast cina, vzlast NASA, zvlast ESA, vzlast japonsko a vzlasti ti a henti ... je to nelogicke, primitivne, neefektivne (cas, financie, know-how ....)