SME
Utorok, 7. júl, 2020 | Meniny má OliverKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Lietadlo s najväčším rozpätím krídel na svete prvýkrát vzlietlo (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

Nie celkom mi je jasné...
...prečo SME vytrvalo ignoruje v každom článku, kde píše o komerčných letoch do vesmíru, NGIS (bývalá Orbital ATK, v blahej pamäti Orbital Sciences) s raketami, ktorí vyvíjajú a vypúšťajú súkromné rakety do vesmíru už od začiatku 90. rokov (Minotaur, Pegasus a Antares), dávno predtým, než Elon Musk čo i len sníval o PayPale, nieto ešte o Space X, a Virgin Galactic asi nejestvoval ani v Bransonových myšlienkach (ten Virgin Galactic, čo nemal ešte ani jeden komerčný suborbitálny let, a podľa SME je konkurentom ULA). Asi ten názov neznie tak sexy, aby si Renátka Z. aj prečítala tú TASR správu a podľa potreby ju upravila. Piáno kvalitka, anyone?
tomas2001
redaktori nemozu byt experti vo vsetkom
potom by neboli zamestnaní ako novinári, ale niekde inde. Pri hociktorej téme sa nájde expert so znalosťami vysoko prevyšujúcimi znalosti novinára zameraného na vedu a techniku. To je prirodzene a novinárom by sa nemali vyčítať povrchné (z technického pohľadu) znalosti. Ak ma novinár znalosti odpovedajúce napr. úrovni študenta, ktorý absolvoval dva ročníky technickej univerzity, malo by to pre písanie vedecko-technických rubrík stačiť (ak si už noviny nedokážu zaplatiť lepšieho experta). Na druhej strane, novinári dnes už robia chyby aj v oblastiach, kde by mali mat znalosti odpovedajúce absolventom novinárskych fakúlt. Či? Kedže novinári nemôžu vedieť všetko, mohli by si aspoň vytvoriť okruh externých korešpondentov pre rôzne témy, ktorí by im ich články skontrolovali pred uvedením do tlače. Je možné, že takúto prácu by niektorí čitatelia príležitostne robili za niektoré výhody.
vis-a-vis
<< < 1 2 3 > >>

 

Hm. Isteže nemôžu byť expertmi vo všetkom. Štandardom by však mali byť vzdelaní redaktori. Tým myslím naozajstné vzdelanie, nie nejaké masmediálne voľačo na vysokej učňofke v Dolnom Vedľajšom.

To samozrejme neznamená, že novinárom, ktorý práve píše o leteckej technike, musí byť letecký inžinier. Pokojne nech má povedzme solídne vzdelanie vo fyzike alebo tak, proste v prírodných vedách, no nie "fach-idiota". Taký človek sa pravdepodobne bude zaujímať aj o iné oblasti z vedy a techniky, no zároveň bude mať na to, aby im porozumel aspoň na úrovni poučeného laika.

Takisto na články o spoločnosti - historik, sociológ, soc. antropológ, politológ a pod., proste človek vzdelaný v spoločenských vedách. Nemusí to byť zrovna úzko špecializovaný expert, veď to by vedel pokryť len jednu-dve témy, ale mal by mať to, čomu sa hovorí klasické vzdelanie a naozajstný záujem o dianie vo svete ľudí.

Lenže sa obávam, že takíto redaktori by museli byť aj celkom solídne zaplatení, aby sa im vyplatilo pracovať pre noviny a nie pre firmy alebo think-tanky. Plus pri našom stave vzdelávania by sme si ich asi museli nakresliť, :-/

Inak s tými externými korešpondentmi je to trochu problém - keďže je predpoklad, že práve TO by mali byť odborníci v rôznych špecialitkách, títo ľudia sú jednak často veľmi vyťažení, dvak si zvyčajne až príliš silno uvedomujú, odkiaľ pokiaľ siahajú ich kompetencie. Jednoducho sa potom nebudú vyjadrovať k niečomu, v čom nie sú naozaj doma.
 

....

takyto by pytal minimalne 3 tisic mesacne v cistom
 

 

ano, urcite to bude sexy nazvom. Alebo mozno tym, ze taky SpaceX je ovela zaujimavejsi. Co nove priniesol Orbital ATK? Ako zmenil trh? Preco ma Antares, ich najvacsia raketa, ale stale s mensou kapacitou a +/- rovnakou cenou ako Falcon 9, osem startov a Falcon 9 ca. 50? (Minotaur ma ca. 30, ale to je ovela mensia raketa, konvertovana ICBM.)
 

To tomas2001

"prečo SME vytrvalo ignoruje v každom článku, kde píše o komerčných letoch do vesmíru, NGIS"

Myslim si, ze pisat o ignoracii NGIS nie je namieste. Ze je o nich menej sprav, ako o inych spolocnostiach, sa hadam da vysvetlit ich sucasnymi aktivitami.
Len pre ozrejmenie citatelom: Orbital ATK skoncila svoj "zivot" v roku 2015 oznamenim akvizicie spolocnostou Northrop Grumman Innovation Systems (NGIS), ktora sa zavrsila v roku 2018.
Minotaur - neviem ci su este v pouzivani, uz roky som nepocul o ziadnom starte. To vsak neznamena, ze nejaky nebol - len o nom neviem.
Pegasus - posledny start bol v roku 2016...
Jedine program Antares, na objednavku NASA, uspesne bezi.
Zdalo by sa, ze "nic nerobia", preto ziadne spravy o nich. Ale oni robia!
Venuju sa vsak "pridavnym zariadeniam", teda extension systemom k satelitom na obeznej drahe (Mission Extension Vehicle, Mission Robotic Vehicle, atd.) a toto pravdepodobne nie je citatelsky zaujimavy program, ale hlavne raketam a systemom pre armadu - motory, utocne rakety a strely, riadiace systemy do nich, obranne systemy, presne samonavadzacie systemy utocnych zbrani, atd.
Takto to vidim ja, ze preco sa o nich noviny malo zmienuju.
 

 

v tomto pripade pisali o konkurencii pre stratolaunch a tam sa NGIS naozaj nehodi, lebo stratolaunch bude vypustat PegasusXL prave od NGIS :) samozrejme ich mali v clanku spomenut ako partnera projektu. inak z tych spomenutych konkurentov je praveze jediny relevantny virgin galactic, lebo v dohladnej dobe zacnu vypustat raketu v rovnakej vahovej kategorii ako pegasusXL. uz maju aj zazmluvnenych dost vela startov. ked tak mali spomenut ako konkurenciu electron od rocket lab. tiez to je raketa v rovnakej vahovej kategorii a uz ma za sebou aj par startov. ULA a SpaceX su v uplne inej vahovej kategorii.
 
Hodnoť

Mila redakcia,

Neviem, ale mna este na základnej škole učili, ze prisúdil alebo sloveso nepatrí na koniec vety. Čo ste Nemci? Ja viem, ze ste chceli vyzdvihnúť, ze to bol prvý let toho lietadla, ale ten nadpis je jednoducho neslovencinovy. A tenvyraz “bude zhadzovať”. To ako myslite, ze Vám bude to lietadlo niečo zhadzovať na hlavy? Keby Vám tak zhodilo na hlavy kvalitnejší Google translate, to by mozno pomohlo. Termín “launch” sa najlepšie v tomto prípade da preložiť, ze lietadlo bude vypúšťať satelity z 10 km výšky. Predpokladám, ze viete, prečo.
 

 

Ako by mohli vediet preco ? Keby to vedeli, tak nebudu pisat nic o "zhadzovani".
 

S tým som mal problém aj ja.

Akosi ma prekvapilo, že čosi vyletí do výšky 10 km a odtiaľ bude zhadzovať 3. stupeň rakiet.
Ťažko si predstaviť, ale dá sa. Len treba myslieť inak, ako myslia normálni ľudia.
 

lenže to lietadlo

tú raketu naozaj naprv zhodí ;)
 

Kriqs,

Terminológia môže byt vypustí, vystreli a podobne. Daj mi nejaký link, kde sa piše napríklad F16 zhodila protilietadlovú raketu. Alebo zhodila raketu vzduch-zem. Bohužiaľ, úroveň Slovenčiny v tomto “mienkotvornom denníku” je naozaj mizerná a stále sa este viacej zhoršuje.
 

No a mňa učili

že venčia sa nevesty. Dokonca aj kodifikačné príručky hovoria - venčiť - ozdobovať vencom, napr. venčenie mladuchy.

Takže - ja nechápem, prečo celý národ chodí každý deň ozdobovať svojich psov vencami ;)
 
Hodnoť

 

*** Po opakovanom hrubom porušení Kódexu diskutujúceho boli zmazané všetky diskusné príspevky tohto autora.
 
Hodnoť

 

Tá myšlienka sa mi principiálne nezdá. Pre raketu, čo sa má dostať na obežnú dráhu, je omnoho podstatnejšia rýchlosť ako výška vypustenia. Na 8 km/s sa musí urýchliť tak či onak, je celkom fuk, z akej výšky štartuje. Áno, viem, odpor vzduchu... Ale rozdiel v množstve paliva nie je veľký. Pri klasických raketách odpaľovaných zo zeme sa palivo spotrebuje hlavne na zrýchlenie na prvú kozmickú rýchlosť, nie na prekonávanie odporu vzduchu.
Aj Space Shuttle mali tak štartovať, ale - neštartovali. Bol taký nápad, potom to prepočítali a zistili, že je to blbosť.

Proste, uverím až keď uvidím.
 

ved uvidíš

No , na nabratie a prekonanie výšky prvých 10 kilometrov sa spáli najviac paliva v rakete.
Nebude treba mohutný prvý stupeň rakety kory váži najviac a ktorý sa aj tak odhadzuje.


Virgon Galactic týmto systémom vedia spraviť let na nízku orbitu Zeme (100 km výška) za cca 250 tisíc USD. Takej cene sa klasické rakety štartujúce zo zeme ani len nepriblížia.

Netreba nič odhadzovať, nič nieje na jedno použitie.
Lietadlo iba natankuje letecký benzín a podvesný raketoplán tiež natankuje iba palivo do vlastných motorov. Žiadne prídavné rakety ktoré sa potom odhodia.
 

 

"na nabratie a prekonanie výšky prvých 10 kilometrov sa spáli najviac paliva v rakete"

Presne o tomto nedorozumení píšem. Palivo sa nespáli na nabratie a prekonanie výšky, ale na dosiahnutie rýchlosti. Vieš, akú rýchlosť rakete dodá prvý stupeň, kým sa spotrebuje a odhodí? Pri raketách Saturn to bolo asi 2,3 km/s, čo je asi 7 Machov.

Som veľmi zvedavý, čo udelí rakete rýchlosť 7 Machov, keď ju zhodia vo výške 11 km z toho lietadlového nosiča. Ak teda nebudú mať ten prvý stupeň, podľa teba zbytočný. Samozrejme že ho majú, a aj druhý stupeň. Nehovorím, že sa nedá - určite je to použiteľné pre malý náklad rádovo stoviek kg a hlavne pre suborbitálne lety, kde na rýchlosti nezáleží. Ale to je len taká hračka a slepá ulička, hmotnosť je veľmi limitovaná.
 

 

Aha, vidis s tym sa zrejme Stratolaunch preratali, zbytocne vyhadzovali prachy tolke roky. Mal by si im zavolat a ohlasit im ze to je nezmysel aby nepremrhali dalsie...
 

 

Nezavolám. Ako som napísal, počkám si a uvidím. Peňazí majú dosť, aj ropy, tak nech skúšajú.
 

 

a na co by si chcel cakat? sak raketa, ktoru budu pouzivat (pegasus XL) sa takymto sposobom vypusta uz skoro 30 rokov, takze ocividne to funguje. rozdiel bude akurat v tom, ze toto lietadlo bude moct naraz vypustit 3 pegasusy, zatial co doteraz sa vypustali po jednom. v buducnosti by sa mohlo vypustat aj nieco vacsie, ale ziadna vacsia raketa momentalne vo vyvoji ani nieje.
 

môže to fungovať a pravdepodobne aj bude

"Palivo sa nespáli na nabratie a prekonanie výšky, ale na dosiahnutie rýchlosti."

No, určite nie je jedno a ani "zanedbateľne jedno", či napr. tých 2,3 km/s bolo získaných po zrýchlení kolmo nahor alebo horizontálne. Ono aj bez zrýchlenia vytrepať 20-kg ruksak do výšky 1 km je niečo iné ako preniesť ho po rovine 1 km, za rovnaký čas. A so zrýchlením? Pri zrýchlení 1 g bude v prvom prípade dodaná energia rozdelená rovnakým dielom na prekonanie výšky (dodanie potenc. energie) a na samotné zrýchlenie (dodanie kinet. energie). V druhom prípade bude celá dodaná energia premenená len na kinetickú, takže na urýchlenie na tú istú požadovanú rýchlosť stačí dodať polovicu energie. Pri zrýchlení väčšom ako 1g sa spotrebný pomer mení v prospech kinetickej, ale napr. pri priemernom zrýchlení 1,75 g, aké má Falcon 9 prvé 2,5 min. (posádka by cítila 2,75 g) je to asi 64% kinetickej, takže pri horizontálnom zrýchlení na tú istú rýchlosť by stačilo použiť len 64% paliva. Inými slovami, pri horizontálnom štarte z lietadla letiacom v určitej výške by stačila odľahčená verzia rakety (môže byť aj viacstupňová). Výšky 11 km dosahuje Falcon9 sa nejakých 65s pri 1400 km/h a priem. zrýchlení niečo cez 0,5 g.
https://www.quora.com/What-is-...
Takže v 0-11 km je určite väčšia spotreba energie na získanie výšky než na získanie rýchlosti. A to sme ešte nepočítali odpor vzduchu: vo výške 11 km je hustota vzduchu asi štvrtinová, priemerná hustota do výšky 11 km je asi polovica z hustoty v 0 km, takže na odpore vzduchu sa ušetrí asi polovica stratovej energie.
Pôvodne chcel ísť Stratolaunch do spolupráce so SpaceX a upravovať Falcon 5 pre horizontálny štart zo vzduchu. Musk to r. 2012 ukončil s tým, že to nie je pre neho perspektívne. https://www.nasaspaceflight.co...
SpaceX fokusoval svoje technologické vývoj na stredné a ťažké náklady na orbitálne až medziplanetárne lety, takže potrebuje kolmý štart a opustil túto technologickú niku. Ale to neznamená, že nie je perspektívna pre iné firmy.
Na podvihnutie rakety vyššie nad 11km sa dá využiť ešte aj vztlak, preto môže mať vztlakové plochy. Raketové motory môžu byť optimalizované tvarom dýz na menší rozsah vonkajších tlakov a pracovať účinnejšie. Sú tam nevýhody, ale najväčšou z nich je, že chýba zatiaľ dostatočne výkonný letecký nosič, ktorý by tam dostal raketu schopnú vykonať ďalší vlastný let s nákladom na orbitálnu dráhu. Napr. Falcon 9 so 75% paliva by vážil asi 250 t (stačí 7 motorov Merlin namiesto 9) https://www.colorado.edu/facul... . Takže treba lietadlo schopné vyviesť 250 t do aspoň 10 km. Bežné najväčšie lietadlá to zatiaľ dosahujú s nákladom 200-220 t. Preto treba vyvinúť špeciál na tieto účely. To sa práve deje.
A dokonca sa chystajú koncepty vypúšťania nano- a mikrosatelitov (1-100 kg) za pomoci rakiet štartovaných z héliových stratosférických balónov (nad 20 km): http://www.zero2infinity.space... Doteraz sa vypúšťali ako sekundárny náklad a ceny sa patrične delili podľa hmotnosti. Ale tieto nové štartovacie platformy, kt. nepotrebujú komplikovaný kozmodróm, platiť jeho čas a obsluhu a môžu sa aplikovať aj na rovníku, presúvať podľa potreby na vhodné miesto, by výrazne znížili cenu za vynášaný kilogram v kategórii ľahkých nákladov na LEO.
 

 

Veď nech to skúšajú. Ja zatiaľ budem veriť Muskovi.
 

<< < 1 2 3 > >>

Najčítanejšie na SME Tech