SME
Pondelok, 16. september, 2019 | Meniny má Ľudmila

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Počas zatmenia do Mesiaca narazil meteoroid. Zachytili ho na videu (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

Tomu celkom nerozumiem
vraj približne 2 kg a veľkosť futbalovej lopty ?! To asi ani keby bol z perlitu. :-((
100-noha
Meteoritických určite, lebo kometárny materiál má len veľmi malú šancu prežiť -- je to zväčša ľad, veľmi krehký, a navyše máva často veľké rýchlosti (často 50-72 km/s, najrýchlejší známy meteorit mal tuším 29 km/s). Ale meteorických ani nie. Pokiaľ ide o hmotnosť, dominuje asteroidálny materiál, ale to je hlavne tým, že raz za čas príde poriadna šajba (Čeľjabinský meteoroid mal 19000 ton). Ak miesto hmotnosti berieme počet, už to nemusí byť pravda, aj keď z hlavy to neviem zaručiť. To jeho vyjadrenie, navyše prežuté novinármi, je aj tak dosť nešťastné. Normálne by sa publikovala najprv energia, to je to, čo je zaujímavé a navyše sa to dá dosť dobre merať. Konkrétnu kombináciu hmotnosti, materiálu a rýchlosti a uhla dopadu je trochu ťažšie určiť, hlavne preto, že na Mesiaci nevidno žiadnu stopu ani nič, len sa zrazu zjaví záblesk a koniec. Materiál nie je úplne beznádejný, spektrálnou kamerou by sme to vedeli určiť, akurát zrejme tam nikto ničím takým nemieril, a aj tak by to asi bolo príliš slabé. Možno tak teleskopom. No a nakoniec sa z toho vykryštalizoval približný rozmer, keďže v správe pre verejnosť to asi povie viac, ako údaj v megajouloch. To, aký má rozmer lopta, som skutočne neriešil, hodil som to Googlu a veril prvému údaju :-) Mimochodom, na vlastné oči som videl zánik asi 200-gramového kometárneho telesa pri 59 km/s, a bolo to veru solídne divadlo. Dvojkilové nebude oveľa vzácnejšie. https://apod.nasa.gov/apod/ima...
Sesquideus
< 1 2

Hodnoť:   mínus indicator plus

Jasné

beriem. Najmä to, že novinári musia pre verejnosť napísať to, čo si laik vie predstaviť, a viacerí sa príliš nezaťažujú serióznosťou informácie.
Predpokladám, že si si pozrel článok, na ktorý dal link "perpetuum v mobile" - tam sa rôzne odhady poriadne líšia ...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

https://www.nytimes.com/2019/0...
Spomenutý Jose Maria Madiedo v článku The New York Times hovorí o 22 librách a 12 palcoch. Teda okolo 10 kg a 30 cm. Ale aj tak to hustotne vychádza maximálne na 0.7 gcm-3, takže prevažne ľad.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

V linkovanom článku

sa nehovorí, že by to tvrdil Madiedo, iba že sú to prepočty MIDAS. Odhad, že objekt mal asi "nie viac než 12 palcov naprieč" treba podľa mňa brať tak, že v najväčšom rozmere, nie že by to bola guľa s takým priemerom. Iste si si všimol, že vyššie v článku je odhad Cowarta z NASA a Európskej vesmírnej agentúry, že to bolo čosi medzi žaluďom a tenisovou loptičkou.
Zarazilo ma tvrdenie Madieda, že väčšina meteoritov, ktoré narazia do Zeme, je z komét. To úplne protirečí doterajším tvrdeniam, podľa ktorých takéto meteory vôbec na Zem nedopadajú (pre svoju veľmi malú hustotu a tým relatívne väčší vplyv odporu vzduchu vraj vždy, skôr než dopadnú, zhoria). To posledné sa mne zdá oveľa dôveryhodnejšie - čo doletí až na povrch Zeme, musí byť riadny šuter až železo. Pravdaže, som len laik, ale ten doterajší názor netvrdia laici.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Madiedo je riaditeľ MIDAS (môžeš mu napísať https://www.uhu.es/josem.madie... ), kt. sa v tomto prípade ujal aj role hovorcu. Ich stránka je neaktualizovaná, k tomuto prípadu som si tam nevšimol žiadnu podrobnejšiu zmienku. Zjavne sa dnes PR inštitúcií robí na twitteri (je tam odkaz na @jmmadiedo) , preto sa im neoplatí častejšie aktualizovať stránky. Na twitteri niečo zaštebocú, novinári ich odoberajú, potom ich kontaktujú a z ďalších vyjadrení vznikajú ďalšie novinové články a statusy na sociálnych sieťach, ktoré sa rozmáznu v ďalších teplých medziľudských interakciách. Než dôjde na nejakú serióznejšiu odbornejšiu publikáciu o pozorovanom jave, tak udalosť zapadne do zabudnutia, lebo prídu ďalšie každodenné senzácie. A aj preto ide reputácia vedy dole, keďže sa do nej bežne navážajú ľudia, ktorí pred rokmi ani netušili, že sa dá o niečom takom diskutovať a venovali sa úplne iným bežnejším veciam.

Na odhad hmotnosti (a v závislosti od materiálu a hustoty teda aj veľkosti) z intenzity a doby trvania záblesku, teda z energetického prejavu impaktu, treba poznať aj rýchlosť dopadajúceho telesa a uhol dopadu. Keďže tieto veci zatiaľ z zrejme nemajú vyhodnotené, môže byť odhad veľkosti nespoľahlivý. Takže kľudne nepravidelný ľadový útvar veľkosti lopty môže mať podobné účinky ako železný "orech" alebo kamenná "tenisová loptička"
Na rozdiel od Mesiaca, pri dopade do atmosféry Zeme sa ale tieto materiálovo odlišné projektily správajú inak a ľadová futbalová lopta neprejde (nielen kvôli menšej hustote - je z prchavého materiálu, ktorý sa okamžite po zahriatí vyparuje), kým kamenná tenisová loptička áno. Preto máme v múzeách len kamenné, zmiešané či kovové meteority, lež nie tie ľadové. A ten argument, kt. si použil na Sesqiho ("... si si vybral najzriedkavejší možný prípad meteorických materiálov -ľad") nezodpovedá celkom skutočnosti. Ľad sem prilieta z veľkej diaľky po dosť nepravidelných až chaotických dráhach, takže sa triafa častejšie do planét. Kamene a železo prevažujú na bližších pravidelnejších menej výstredných dráhach, kt. sú už dosť prečistené, to čo malo padnúť už dávno padlo, preto ich padá dnes menej. Lenže jednu selekciu robí atmosféra a druhú selekciu potom ľudia dole na Zemi, ktorí spadnuté kamenné meteority ťažšie odlíšia od bežných hornín a skôr si všimnú tie kovové. Takže kovových meteoritov je v múzeách relatívne vo vyššom percente, než zodpovedá ich skutočnému pomernému výskytu v slnečnej sústave.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nejaké poznámky resp. otázky

1. naozaj ide (skutočná) reputácia vedy dole, ak sa do nej navážajú laici laicky ? v tom prípade asi skôr reputácia tých laikov ...
2. ľad z komét je až taký porézny, keď nemá špecifickú hmotnosť 0,9 g na cm3 ale 0,6 ?
3. uvedomoval som si, že je rozdiel medzi tým čo vo vesmíre lieta a tým čo cez atmosféru aj dopadne, ale to, čo som napísal o výskyte telies vo vesmíre som čítal niekde inde (nechce sa mi teraz hľadať), ako v štatistike meteoroidov.
4. tvoje argumentovanie o pomere lietajúcich objektov z rôznej matérie sa mi zdá ... ako to povedať, minimálne nie celkom presvedčivé. Jednak kométy (ľad) zase nie sú až tak husto, a zdroje kamenných resp. kovových objektov sú, myslím o dosť bohatšie a neustále sa aj v našej sústave (a čo ešte iných, relatívne blízkych) stále vytvárajú resp. gravitačne zachycujú, takže podľa mňa celkom neobstojí argument o "vyčistení", najmä pri obrovských rozmeroch (vzdialenostiach aj čase) vesmíru.

Ale ináč oceňujem tvoju diskusiu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Podľa https://www.nasa.gov/centers/m... vstupuje do hornej atmosféry Zeme denne priemerne 33 ton meteoroidického materiálu rôznej veľkosti, z ktorého drvivá väčšina nedosiahne povrch Zeme. Ročne je to teda cca 12000 ton.
Podľa http://curious.astro.cornell.e... je to ročne 37000-78000 ton materiálu.
Podľa wiki je to 15000 t ročne.
Niekedy sa dopadajúci meteoroid od atmosféry odrazí, teda nielenže nedopadne na povrch, ale ani nemusí úplne zaniknúť v atmosfére, pokračuje trochu pozmenený ďalej v medziplanet. priestore.

Takže tento trvalý dážď mikrometeoroidov a meteoroidov od mikrogramov po desiatky gramov čo do hmotnosti za niekoľko rokov môže vyvážit alebo prevýšiť asteroidálny materiál typu Čeljabinský meteor (bolid), ktorý sa vyskytuje raz za pár rokov, alebo možno Tunguzský "event", ktorý bol možno o rád až poldruha ťažší, ale zase zriedkavejší (raz za pár desaťročí?). Aký je pri týchto väčších telesách podiel kometárneho ľadu je ťažko povedať, ani tunguzský prípad nevylučuje platnosť hypotézy stretu s kometárnym jadrom.

Áno, ľadové jadrá komét majú priem. hustotu menšiu než je hustota ľadu pri norm. atm. tlaku. Ľad je nepravidelný, porézny, vznikol pri absencii silnejšej gravitácie, mnohokrát ide o heterogénne úlomky nalepené na seba, s primiešaným kamenitým materiálom. A hlavne, ide o zmes H2O a ďalších zmrznutých prchavých ľahkých látok ako CO, NH3, CH4, CO2, HCN a niekt. org. látok.

Meteorické roje v niektorých pravidelných obdobiach roka sú výsledkom stretu Zeme s roztiahnutým pozostatkom niektorej z komét, ktorej dráha sa pretína s dráhou Zeme. Kometárne jadrá sú dlhodobo stabilné v chladnom prostredí ďaleko od Slnka. Pohyb v blízkosti afélia pretiahnutých elipt. dráh ich postupne dezintegruje. Zem ako aj iné planéty robia dlhodobé "čistenie", t.j. vychytávajú tieto telesá z ich dráh, hlavne veľké planéty to robia účinne, https://en.wikipedia.org/wiki/... . Takže kométy a produkty ich rozpadu by časom úplne vymizli, nebyť vzniku nových.

Áno, "kométy nie sú až tak husto", ale zase v Oortovom mračne ich je stále veľká zásoba čo do počtu aj čo do hmotnosti. Ide o pozostatok protomateriálu sln. sústavy, z ktorého sa nesformovali planéty a mesiace. Ich pretiahnuté dráhy sú perturbované veľkými planétami. Samotné pomery v Oortovom mraku bývajú zase ovplyvňované gravitačnými perturbáciami blízkych hviezd, to je ďalší chaotizujúci činiteľ.

Zodiakálny prach (rozptyl svetla na ňom tzv. zodiakálne svetlo) pozostáva z malých častíc, ktoré asi z 85-95% pochádzajú z kometárneho, zvyšok z asteroidálneho rozpadu. U komét ako zdroja prevládajú krátkoperiod. kométy Jupiterovej rodiny, menej dlhoperiodické z Oortovho mraku. Tento materiál je hlavným zdrojom meteorického prachu a mikrometeoridov padajúcich do zem. atmosféry, chem. zložením prevažne uhlíkatý materiál, ľad v takých malých telieskach nemôže pretrvávať, vyparí sa už v medziplanet. priestore, https://iopscience.iop.org/art...

Pásma kamen. asteroidov s menej výstred. dráhami sú gravitačne prečisťované a stabilizované orbitálnymi rezonanciami s planétami. A aj keď sú asteroidy čo do hmotnosti a počtu v sln. sústave až po Kuiperov pás početnejšie než kométy, sú ale aj mechanicky pevnejšie, slapovo odolnejšie a stabilné pri vyšších teplotách, a preto sa nerozpadajú tak ľahko a ich prípadné úlomky nemajú natoľko kolízne dráhy s planétami.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

oprava

Pohyb v blízkosti perihélia pretiahnutých elipt. dráh ich postupne dezintegruje
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Sorry

omylom som namiesto teba odpovedal sám sebe ...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Fúha

ale si si dal robotu. Vidno, že si v tom doma a baví ťa to. Vďaka.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

zem je plocha

mesiac je v skutocnosti hologram, nič nanho nepadlo, takéto rozprávky nam hovorí nasa preto aby mohli dalej dostávať peniaze od štátu. Ak by priznali že zem je plocha tak by už nedostavali peniaze od daňových poplatníkov na šírenie týchto rozprávok. Chcú nás týmito rozpravkami odvrátiť od vieru v Boha. A to nechcú aby ľudia v neho začali veriť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Mam rad konspiracie vseho druhu, zial to co pises nie je konspiracia ale bud zanedbane vzdelanie alebo si.. ako by som to slusne.. pomyleny :-)
Ad1) Kto ten hologram vytvara kedze tam uz nejaky piatok je?
Ad2) Ak je zem plocha, ako je mozne ze sa z bodu A dostanes do bodu B aj cestou dolava, aj doprava. Bez toho aby si isiel “dole hlavou”? Ci gravitacia je ok? :-)
Ad3) Co ma prosim Ta pekne veda s Bohom? Aj tie najvacsie mozgy modernej fyziky boha nevylucuju, skor naopak
Ad4) Pevne verim ze to je z tvojej strany len pokus o zart :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nezaoberaj sa ním.

On len troluje a snaží sa podsúvať, že veriaci si myslia,že Zem je plochá.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

No a teda preco ten zablesk???
Len tak ako.to tam plesklo a zaprasilo
Ci to aj poriadne vybuchlo?
Maly obraz mesiaca a scvietiaca bodka ktora v porovnani s celym obrazom moze zaberat mozno aj desiatky kilometrov. Urobi maly suter taky vybuch?
Aky bol teda ten vybuch?
Kurnik akurat tie najzaujimavejsie veci nepoviete.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Nie, svietiaca bodka určite nepredstavovala desiatky kilometrov veľký výbuch. Išlo max. o desiatky metrov, samotný priemer krátera je pri dopade telesa o hmotnosti 5 kg a rýchlostiach v rozsahu 20-70 km/s asi 9 metrov, https://www.nasa.gov/centers/m...
Tento mal asi 2-násobnú hmotnosť. Samotný záblesk vo viditeľnom svete trval zlomok sekundy, v infračervenej oblasti to miesto určite žiarilo minúty až desiatky minút. A áno, regolit v okolí krátera sa poriadne popremiestňoval - toto je najčastejší a najrýchlejší spôsob pretvárania mesačného povrchu, takže aj prípadné stopy po ľuďoch a vozidlách na povrchu Mesiaca sa po (rádovo) státisícoch rokov sa stratia.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ale......

nejde mi do hlavy čo sa tam akože zaiskrilo???? veď na mesiaci nieje žiadna atmosféra. Čo sa tam akože mohlo zaiskriť pri tom dopade ??? Hm wtf? nechapem. I dont fuckin understand.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Velmi zaujimavy koment. Rad by som vedel tiez co sa tam zabliskalo. Prelet atmosferou asi tazko. Navyse tam nie je ani kyslik, takze asi podobna forma vybuchu ako na Zemi sa na Mesiaci neudeje. Je tu niekto s odpovedou?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Jedine asi len uvolnena energia pri vybuchu vo forme svetla...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

tak vidis, odpovedal si si na to sam. Akurat "vybuchu" si nahrad za "naraze".
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Tak. Už v 18. storočí sa vedelo, že železná delová guľa môže zapáliť loď, do ktorej narazí. Pri náraze sa jej kinetická energia zmení na teplo, a ak teplota dosiahne aspoň 800 K, v noci už vidno aj voľným okom, ako svieti. Toto je v podstate to isté, akurát rýchlosť je rádovo 100× vyššia, a teda energia na jednotku hmotnosti je 10000× väčšia.

A ad zyxel: Slovo výbuch by som vôbec nezatracoval. Chemická výbušnina, napríklad TNT, uvoľní asi 4 MJ/kg. Meteoroid môže mať rýchlosť voči Mesiacu až 73 km/s, čiže 2.66 GJ/kg. čiže ešte 666× viac. Ak sa prudko uvoľní veľké množstvo energie, je v podstate jedno, či je za tým chemická reakcia alebo len náraz, efekty budú veľmi podobné.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ale......

Ale Wot da fak?????? blbosť nie? .................čo? skutočne?????? hmmm......nejde mi to akosi do hlavy. Veď je tam vákum. Skutočne môže???
 

< 1 2

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Tech