SME
Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Aj Slnko má severný pól. Prvýkrát ukázali, ako môže vyzerať (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

Tecuca voda? lad? zivot?
 

:-)

Snad v jadre, to este nikto nevidel. ;-)
 
Hodnoť

 

Musí to tam byť zaujímavé, keď svetlo neprichádza z oblohy, ale svieti zem pod nohami.
 
Hodnoť

Peter

No hlavne by tam mali tu sondu poslat pocas polarnej noci, aby tam nemali tak prudke svetlo, aby nemali prepalene fotky :)
 
Hodnoť

 

V článku sa o tom síce nezmieňujú, ale je pravdepodobné, že Slnko má aj južný pól.
 

 

Nie len pravdepodobne, ale má ho určite. Problém je, že ak sa ho Vedcom podarí vyfotografovať, tak sa po pár rokoch zmení na severný.
 

 

Slnko by mohlo byt aj monopól. :)

Hej, ked uz dali taku mindblowing informaciu, mohli tiez spomenut, ze sa Slnko pravidelne prepoluje. Drviva vacsina ludi si niecoho takeho ani nie je vedoma.
 
Hodnoť

Ako vznikol tento obrázok?

Takto: http://proba2.oma.be/sites/def...

Bol fotografovaný slnečný disk z roviny ekliptiky (teda "z nášho pohľadu") v extrémnom ultrafialovom žiarení (17.4 nm, cca 650 000 K) zachycujúci stav slnečnej atmosféry - presnejšie koróny - počas jednej polovice otočky slnečného povrchu, čo je v polárnej oblasti asi 15-18 dní. Z tejto snímky zachytenej v nejakom konkrétnom čase sa zakaždým zobral len tenký okrajový pásik disku, od slnečného rovníka na jednej strane disku cez severný pól Slnka k rovníku na druhej strane disku. Tento pásik sa narovnal a položil na dvojrozmernú plochu, preto vzniklo maximálne dĺžkové skreslenie v oblasti rovníka a minimálne skreslenie v oblasti pólu. Po nejakom čase sa slnečné teleso pootočilo o nejaký uhol a bol zosnímaný ďalší obraz slnečného disku, z ktorého bol vyňatý ďalší okrajový pás. Ten bol priložený k tomu prvému na plošnej 2D projekcii pod uhlom zodpovedajúcom uhlu pootočenia Slnka. Toto sa opakovalo viackrát, takže vznikol vejár pásikov so zosnímanými údajmi v príslušnej vlnovej dĺžke a priestor medzi nimi sa vyplnil nejakým interpolačným algoritmom. Takto vznikol plochý obraz slnečného disku akoby snímaný zvrchu. V skutočnosti je to ale statický časozberný obraz stavu slnečnej koróny počas jednej polotočky zosnímaný v lineárnych pásoch a doplnený interpoláciou. Stav koróny sa počas snímania menil, preto sú tam tmavšie a svetlejšie rotačné a špirálovité pásy - "šmuhy", niekde ostro useknuté akoby segmentované pozdĺž radiálnych línií - najviac je to však viditeľné na horizontálnej línii prechádzajúcej stredom obrázka - to je línia, kde sa stretáva obrazy zo začiatku a konca snímania a keďže medzi nimi bol spomenutý interval okolo 15-18 dní, stav koróny sa zmenil tak výrazne, že nejaká interpolácia a "napasovanie" pásov na seba by bolo príliš násilné a umelé, takže sa to nechalo tak.

Tmavý stred je dôsledok existencie väčšej polárnej koronálnej diery v oblasti severného pólu Slnka. Na bežnom zábere to vyzerá asi takto: https://www.nasa.gov/sites/def...
Je to prechodný a časovo premenný jav, vôbec nie trvalý. Takže aj ten kompozitný snímok by vyzeral inak, ak by sa robil z údajov mimo času pretrvávania polárnej koronálnej diery.

Slnečný disk (a jeho blízke okolie) pozorovaný z rôznych uhlov môže v rôznych časoch vyzerať vždy trochu inak, ale najdôležitejší faktor majúci vplyv na to "ako vyzerá Slnko" je rozsah elektromagnetického žiarenia, v ktorom Slnko pozorujeme. Tak napríklad ak by sme sa dívali na Slnko v smere od niektorého nebeského pólu vo viditeľnom rozsahu elektromagnetického žiarenia, tak by sme registrovali jeho fotosférické žiarenie, ktoré je viacmenej izotrópne, teplota povrchu fotosféry varíruje v čase a priestore maximálne v desiatkach Kelvinov, takže by sme Slnko pozorované od pólov videli na nerozoznanie od Slnka od rovníka. Jediným markerom uhla pohľadu by mohli byť slnečné škvrny, ktoré ak sú prítomné, vyskytujú sa v heliografických šírkach približne v intervale -60° do +60°, najčastejšie však -30° až +30°, tam sú zvyčajne tie najväčšie. Takže pri pohľade zvrchu by sme videli pás škvŕn pri okraji disku skreslený projekciou.

A poznámka pre srandistov: severný pól Slnka zostane jeho severným pólom aj po periodicky sa opakujúcom prepólovaní hlavného slnečného magnetického dipólu. Geografické póly, nebeské póly, póly všetkých planét a ich mesiacov a Slnka, sú vecou nejakého definovaného smeru "vzhľadom na niečo okolo".
 


Najčítanejšie na SME Tech