Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Do vnútra Arktídy sa dostala teplá voda. Môže roztopiť morský ľad (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

 

arkticky vietor? Som si myslel, ze take pomenovanie znaci, ze vietor fuka odtial, nie tam. Takze mi logicky vychadza, ze ked je to arkticky vietor, tak to fuka prec teplu vodu. Isiel som na link, a pohladal slovo "wind" a naslo my tam so spojenom 'anticyclonic wind', a anticyklon neznamena arktidu. Ale mozno je to tam v detailoch, len som sa tam nedostal
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Vsimol si si,

kto je autorom clanku?
.
Typujem, ze to nebudes ty, kto sa nedostal dalej v detailoch.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pekna alarmisticka rozpravka.

Pozeram, ze teplota je namerana s takou chybou, ze kludne by mohla byt v ramci chyby klesajuca (podobne ako hrubka ladu):
http://advances.sciencemag.org...
.
Ale to nebrani tymto udernikom bluznit o uplnom roztopeni ladu a casovanej bombe. Prave naopak, bez patosu by sa ich studia nedostala do pozornosti medii.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

globalne oteplovanie

NIE JE mytus.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Veru nie je. Nastalo uz vela krat.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ale

nikdy sa mu neprizeralo 8 mld ľudí.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nie, nie je mytus.

Len skoda, ze ty nedokazes porozumiet pisanemu textu, pretoze ja som nikde netvrdil, ze globalne oteplovanie je mytus.
.
Pisal som len o pavedeckom interpretovani experimentalne nameranych udajov v snahe vyrobitr alarmisticku spravu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Avg. thickness

Keď sa ti mihlo na tom grafe pred očami "Avg. thickness", tak pri tvojom tradične rýchlom a prevažne nesprávnom usudzovaní ti to zasociovalo s hrúbkou ľadu, ale to nie je hrúbka ľadu, lež rastúca hrúbka haloklíny vymedzenej istým rozsahom salinity, S=31 až 33. Priemerná teplota vody v tejto vrstve sa v sledovanom období 1987-2017 vzrástla asi o 0.2°C a hrúbka vrstvy vzrástla priemerne asi o 25 m. To pri danom objeme vody v priestore Beaufortovho víru predstavuje nárast obsahu tepla asi o 1.5e20 J, čo zodpovedá (po nejakých stratách pri miešaní pri okrajoch) odhadu množstva tepla, ktoré sa pohltilo pri subdukcii (ponorení) letných prehriatych vôd (prevažne kvôli strate letného morského ľadu) v severnej časti Čukotského mora. K subdukcii vôd tu dochádza každoročne v dôsledku vplyvu prevažujúceho anticyklonálneho prúdenia vzduchu v tejto oblasti http://www.learn-eo.org/lesson... a v dôsledku tzv. Ekmanovho transportu https://www.offshoreengineerin... , a následnej stratifikácii vôd vplyvom rozdielnej hustoty (vplyv rozdielnej teploty a salinity).

Ak by si chcel vyberať hrozienka a zneužívať interval spoľahlivosti tak, že budeš napr. spájať bod maxima intervalu na jednej strane grafu s bodom minima na opačnej strane, a tak "dokazovať", že predsa teplota mohla aj klesnúť, tak ja ti na to úplne symetricky spojím bod minima na jednej strane s bodom maxima na druhej (môžem?, pravdaže môžem, je to úplne legitímne, pretože moje hrozienka sú rovnako pravdepodobné ako tvoje hrozienka) a tak ti "dokážem", že teplota mohla stúpnuť aj dvojnásobne oproti odhadu trendu založenom na stredoch intervalov spoľahlivosti.

Ale tu nejde len o štatistiku. Ak by si chcel tvrdiť, že teplota v haloklíne nerastie alebo dokonca klesá, máš ďalší problém na vysvetlenie a síce ten, že by si musel vysvetliť, kam sa stráca teplo (zisťované pomocou SST, čo je iná metóda ako meranie teploty haloklíny v oblasti Beaufortovho víru) z povrchových vôd severnej časti Čukotského mora, v lete čoraz viac otvoreného a voľného, http://nsidc.org/arcticseaicen... . A mal by si aj vysvetliť, prečo narastá hrúbka haloklíny, prípadne spochybniť Ekmanov transport, pri ktorom sa uplatňuje aj Coriolisova sila. Nejaké pomôcky existujú, napríklad, že Zem je plochá alebo tak podobne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

*** Po opakovanom hrubom porušení Kódexu diskutujúceho boli zmazané všetky diskusné príspevky tohto autora.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

A nieco k teme mas?

Lebo zase sa len vykecavas, ale obchdzas moje tvrdenie, ze s tou presnostou, co namerali, nemozu tarat o casovej bombe.
.
To uz vieme dlhsie, ze vedu nechapes, ja ta spracovanie experimentalnych dat doucovat nebudem. Nevyberal som ziadne hrozienka, len konstatoval jasny fakt, ze chyby merania su prilis velke. Ano, namerane mozne hodnoty nemusia iba klesat, mozu aj rast. Ale ked mozu aj rast aj klesat, tak to znamena, ze je tam prilis velka chyba no to, aby sa z toho dalo nieco urcit. Darmo zuris na mna, to autori clanku varia z vody.
.
"Ak by si chcel tvrdiť, že teplota v haloklíne nerastie alebo dokonca klesá, ..."
No ale to ja nikde netvrdim, to len ty mas zase problem pochopit pisany text.
K toeretickym dovodom zmeny teploty som sa nevyjadroval, len som sa pobavil na tom, ako svoj model "potvrdili" experimentalnymi datami, ktore nic nedokazuju. ;)
.
Ale ked sa v tom uz tak uzasne vyznas: Kedy dojde k onemu prorokovanemu uplnemu roztopeniu ladu?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

... počkajme si na výsledok ...

my s tým momentálne nič nespravíme a otepľovanie môže následne spôsobiť aj výrazné ochladenie. Sú to však procesy, ktoré sa nedejú počas jedného ľudského života a riešiť a vyhodnocovať to budú až potomci, ak nejakí budú ....
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Teplá slaná voda je momentálne "uzamknutá" pod vrstvou sladkej vody. Ak by sa dve vrstvy začali premiešavať, teplá voda by sa dostala do povrchových vôd a blízko k morskému ľadu.

musim sa priznat ze to az tak dobre nechapem.kde v oceane mame sladku vodu ? a ked ta slana voda je pod vrstvou sladkej vody a ta sladka je tiez pod ladom, tak ako tu slanu vodu tam dostal vietor zdialky niekolko stoviek kilometrov?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

napríklad

každý ľadovec v oceáne je sladká voda
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Nie je:)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ale je

ale je
ľad nie je slaný
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Skúšal si všetok? :) aj tento? https://*****/images/GPvUNo
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

tepla voda pod studenou ?

Niesom odbornik na morsku hydrologiu a toboz nie na arkticku, ale nejako mi nejde do hlavy, ako moze byt tepla voda uzamknuta pod studenou vodou.

Ak teplu vodu prifukol do arktickych oblasti vietor, tak ta sa tam zrejme dostala v povrchovych vrstvach hladiny oceanu. Ako sa vsak dostala pod studenu vodu ? Tepla voda by mala predsa plavat navrchu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Najvyššiu hustotu má voda približne pri 4 stupňoch. Preto ti napríklad jazero nezamrzne celé do hĺbky, a preto v ňom nepokapu ryby
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Áno, takto to zjednodušene učia žiakov na ZŠ. Ale nepovedia im všetko:

1.) Je pravda, že voda v relatívne plytkých bazénoch (metre až desiatky metrov, teda pri tlakoch do niekoľko atmosfér) má najväčšiu hustotu pri teplote okolo 4°C. V dôsledku toho zamŕza odvrchu nadol, teda na povrchu sa tvorí vrstva ľadu, smerom dole klesá hustejšia voda a najhustejšia celkom pri dne má asi 4°C. Ale ak bude mráz trvať dlho a bude dostatočne silný, zo 4-stupňovej vody smerom nahor bude prúdiť tepelný tok, táto voda bude strácať teplo, bude sa ochladzovať a zamrzne nakoniec tiež. Takto môžu premrznúť mláky, plytké jazierka i vodné toky až po dno, ak je dostatočne silný a dlhý mráz.

2.) Tu máme teda závislosť hustoty vody od teploty a tlaku: https://www.engineeringtoolbox...
Vidíme, že pri tlakoch nad cca 80 bar je nárast hustoty pri poklese teploty monotónna funkcia, teda už nedochádza k javu, ktorý nazývame anomália vody. Prečo? Voda je stlačiteľná látka, pri vysokých tlakoch zmenšuje čiastočne svoj objem, tlak stlačí medzery medzi molekulami, ktoré by sa pri nízkych tlakoch inak vytvárali pri teplotách v rozsahu 0-4°C vplyvom orientácie molekúl a celých domén molekúl H2O na lepšiu väzbovosť cez vodíkové mostíky. Tomuto tlak zabráni, molekuly sa usporiadajú natesno a voda má väčšiu hustotu. V oceánoch je to dôležité, lebo tlaky 80 barov a vyššie zodpovedajú hydrostatických tlakom v hĺbke asi 800 metrov a hlbšie. Oceánske panvy majú hĺbky rádovo 3-4 km, hydrostatické tlaky na dne okolo 300-400 barov. Maximálna hustota pri 0°C, hustota vody rastie s hĺbkou a rastie s poklesom teploty na celom intervale, ale teplota pri dne býva najčastejšie v rozsahu 0-3°C. Nie je to kvôli anomálii vody, ale kvôli tomu, že tok tepla von neprevyšuje tok tepla dnu (endogénne teplo zo zemskej kôry + prítok tepla z vyšších vrstiev oceánu) a je tam teda nejaké zvyškové teplo.

3.) Hustota vody závisí aj od množstva rozpustených solí a teplota jej zamŕzania tiež. S tým súvisí aj fakt, že voda vzniknutá po roztopení morského ľadu má veľmi nízku salinitu a morská voda pri zamŕzaní a tvorbe ľadu na povrchu neprijíma soli a tieto sa hromadia vo zvyšnej vode, ktorej salinita a hustota sa tak zvyšuje a klesá nižšie. V niektorých prípadoch prúdy soľanky zo zamŕzajúcej povrchovej vody tečú vlastnými kanálikmi a kanálmi do veľkých hĺbok až k oceánskemu dnu, tvoria podmorské vodopády cez kontinentálne prahy ako napr. vo Weddellovom mori a stávajú sa súčasťou globálneho termohalínneho výmeníka:
https://www.youtube.com/watch?...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ako podrobne vysvetľuje perpetuum v mobile - kľúčom je hustota. Pekné zobrazenie v tomto videu: https://youtu.be/lAupJzH31tc
 

1 2 3 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME Tech