"Ani raz nezmeníte kurz, aby ste sa vyhli nejakému ostrovu," píše Sme. V skutočnosti sa kurz mení plynule počas celej cesty po danej čiare: začína sa kurzom cca juhozápad, končí kurzom severozápad. To, čo sa nemení, je smer plavby.
Ta najdlhsia po pevnine ... by som si tipol, ze odniekial zo zapadnej Afriky cez deltu Nilu dalej na Aziu by to mohlo byt este dlhsie ... ci Suez sa uz rata ako prerusenie pevniny?
a hneď si aj vysvetlíme, ako to asi je. Podľa autorov zverejnenej metódy ( https://arxiv.org/pdf/1804.073... ) bol použitý dátový topografický model ETOPO1:
"data set used was the ETOPO1 Global Relief Model [6], and consider any negative altitude to be water and positive altitude to be land. Although this is not strictly true in general, in the absence of actual data it is the closest approximation to real relief that is freely available."
Tento má rozlíšenie 1 oblúková minúta ( https://www.ngdc.noaa.gov/docu... ), čo je na zemskom povrchu sieť s hranou 1.85 km. V tomto rozlíšení model považoval kladnú nadm. výšku povrchu za pevninu, nulovú alebo zápornú výšku za more. Teda jazerá a rieky majú zvyčajne nadmorskú výšku hladiny kladnú, teda nemôžu byť považované za ne-pevninu. Pre Suezský prieplav zase platí, že je menší (užší) ako rozlišovacia schopnosť dátového modelu (prieplav je široký do 400 m, rozlišovacia sieť má hranu vyše 4-násobnú). Takže v takomto prípade by si mal pravdu, našiel si dlhšiu pevninskú ortodrómu než autori. Nakreslil som ju približne pomocou Google Earth: https://drive.google.com/file/... a je dlhá okolo 13,500 km a zodpovedá kruhovému oblúku asi 122°. Trasa od pacifickej Číny k atlantickému Portugalsku je len 11,241 km. Prečo na to teda neprišli? Je tam jeden háčik. Malý, ale predsa. V trase tej dlhšej ortodrómy leží totiž Mŕtve more, obrázok je z použitého výškového modelu: https://drive.google.com/file/... A táto zníženina má zápornú výšku povrchu, nedá sa považovať za pevninu. Zároveň je dosť veľká (šírka takmer 20 km), aby bola v topografickom modeli zachytená.
Pekne ;-) To ma nenapadlo, tak som sa sustredil na ten Suez ... Ale aj tak si myslim, ze by to okolo Mrtveho mora nejako slo, ale samozrejme nadmorska vyska by bola zaporna ....
Ortodróma na tvojom obrázku: https://photos.google.com/shar... určite prechádza ponad zníženinu Mŕtveho mora (cca -400 m.n.m), a aj keby sa tesne vyhla priamej vodnej ploche (Mŕtve more sa zmenšuje, vysychá), v príspevku vyššie som vysvetlil, prečo použitý algoritmus vyhodnocuje toto miesto ako ne-pevninu. Použitý model reliéfu je tu: https://screenshots.firefox.co... Pri voľbe "Coastal Model Relief" sú vymodrené všetky časti reliéfu, kt. majú zápornú nadmorskú výšku, zdroj: https://maps.ngdc.noaa.gov/vie...
"Prejsť po súši" a "prejsť po kladnej nadmorskej výške" sú dve rôzne veci. Otázka sa pýtala na to prvé, model dal odpoveď na to druhé. Asi by nebol problém skombinovať tento model s mapou morí, aby bolo možné nájsť správnu odpoveď na otázku, ako bola položená.
Autori tejto analýzy majú vo svojom nepublikovanom článku https://arxiv.org/pdf/1804.073... zmienku (kap. 1.1) o predtým iným autorom zverejnenej (2010) inej suchozemskej ortodróme Libéria - vých. Čína, https://sites.google.com/site/... , čiže tej, o ktorej ste sa tu dvaja zmienili (akoby z vlastnej hlavy). Ale naši autori si dali do definície suchej ortodrómy takú podmienku, že neprechádza cez oceán alebo iné "väčšie vodné telesá" ("any ocean or any major water bodies"). Analogicky, vodná ortodróma nesmie mať v trase zase ostrovy. Keďže ortodróma Libéria-Čína evidentne prechádza na jednom mieste naprieč približne stredom Mŕtveho mora, ktoré oni považujú za väčšie vodné teleso, tak podľa nich definícia splnená nie je. Pre trasa Libéria-Čína je tam aj .kml súbor, je vektorovo vyznačená v Google Earth, stačí si importovať. Vidieť, že prechádza cez dve vodné telesá: Mŕtve more (cca 17 km) a hradené jazero Tharthar v Iraku (cca 20 km), statický obrázok https://drive.google.com/file/...
India a Pakistan
Inac by sa to nestalo ani omylom :-)