SME
Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Mesiac Saturnu alebo návrat na kométu? NASA vyberá ciele na ďalšie misie (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

Veru. Treba posielat sondy do vzdialenych kutov nasej iluzie. . prinasat vzorky a skumat ich. Ako tie šutre z Mesiaca co ti Astronoti darovali holandskej kralovskej rodine a potom sa zistilo ze su zo Zeme :D
 
Hodnoť

Pekne,pekne,

ale kolki z nas tu budu este v r.2060 ?? A 40-rosna cesta sondy ? Neuzbrojime sa dovtedy ???
 

 

Ja sa tu chystám byť do roku 2063, pôjdem privítať Vulkáncov pristávajúcich v Montane.
 
Hodnoť

 

Alpha Centauri...tam su tusim Romulani .... :)
 

 

Nie, to je pozemská kolónia, kam odišiel Zefram Cochran.
 

záleží, na čom fičíš :)

Podľa mňa sú tam Centaurovia, prvá civilizácia, ktorá s nami nadviazala kontakt a poskytla nám svoje vesmírne technológie...takéto mali lode: https://img00.deviantart.net/1...
 
Hodnoť

Tak naše deti si možno

užijú poznaky z Alfa Centauri. Ale čo my? ZAchráni to misia na Mars a prípadne objavenie záhadnej Planéty X.
 
Hodnoť

 

Dúfam, že misia na Titan zvíťazí.
 
Hodnoť

 

peniaze vynalozene na vedu a vyskum su nanic, kedze skumaju vznik Zeme. Mohli by financie pouzit na zastavenie nicenia.. do 200rokov ludstvo mozno ani nebude..
 

 

hovorí španielska kráľovná Kolumbovi: peniaze na výskum cesty do neznáma, kde nič nie je vám nedám, tie peniaze potrebujem na zjednotenie španielska a zastavenie ničenia, ináč bude do 200 rokov po nás".
 

Táto analógia kríva.

Iba s finančného hľadiska,keby si si vzal pomer nákladov cesty cez Atlantik ku vtedajšiemu HDP,dostal by si sa ku úplne inému číslu ako dnes. Tiež som sa výskum vesmíru,ale pokiaľ na zistenie chemického zloženia šutra poletujúceho pred Saturnom treba investovať pár mld. dolárov,tak je vhodné klásť si otázky o efektivite. Skús sa zamyslieť ,koľko sa už investovalo do kozmického výskumu od nemeckých rakiet,cez projekt cesty na mesiac,kedy mala NASA bezodný rozpočet po dnešok a potom si odpovedz,koľko táto investícia priniesla. Keby bol vesmírny výskum taký lukratívny,dávno by sa oň bili súkromní investori.Tí sa ale maximálne bijú o možnost zásobovania ISS,kde im to NASA uhradí. Prečo ešte žiaden súkromník neposlal sondu na MArs ? Máme na svete habadej technologických firiem (Honda,Boston Robotics,Samsung)zaoberajúcich sa robotikou,ktoré by sondy ako Mars Rover,Curiosity zostrojili bez najmenších problémov. Prečo teda "neinvestujú" ?
Inak,sám som veľký fanušik vesmírneho výskumu,kedže to môže vyznievať tak,že sa zaujímam iba o to,či chlieb bude lacnejší.
 

 

Vyskum Vesmiru si este stale vyzaduje nerentabilne statne agentury, ktore sa venuju vyskumu a posuvaniu hranic. Sukromnikom by sa to neoplatilo, takze by sa do toho ani nepustili.
Ista skoda je, ze sukromnici chcu do toho zacat fusovat (reality show na Marse,...) bez domyslenia moznych nasledkov.
Sukromna sonda na Mars ... co to znamena? Zaplatit sondu, aby tam mal logo? Alebo prejst celou tou cestou vyvoja, ako narodne kozmicke agentury s obrovskymi rozpoctami?
 

Povedzme to takto:

Súkromník dokáže investovať do dlhodobého projektu,ale veľmi dôležité je ten horizont vôbec vidieť. Tu na Zemi sa do vesmírneho výzkumu preinvestovali obrovské čiastky...zväčša peniaze daňových poplatníkov...takže je prirodzene si klásť otázky,ako : Ma to zmysel ? Aký máme cieľ ? Využívame prostriedky efektívne ? Isteže,dať peniaze do vesmírneho výzkumu je lepšie ako ich rozdávať na dotácie,ale rovnako ich môžme dať do iného typu výzkumu(Kvantové počítače,AI,jadrová fúzia..),ktorého výsledky sa lepšie dajú predpovedať. Nebola by to rozumnejšia investícia ?
Podľa mňa je treba zodpovedať toto:
Čo je cieľom výzkumu vesmíru ? Poznanie ? Alebo nádej,že raz objavíme druhú Zem a odsťahujeme sa tam ? Alebo objavenie nových materiálov,ktoré nájdu iné využitie ?(Teflon)
Alebo rozvoj technológií využiteľných v armáde ?
 

 

KEBY ľudstvo rozmýšľalo tak, ako niektorí jednotlivci- že budem robiť iba to, čo sa mi vráti za týždeň -dva, max za rok, tak by sme ešte stále behali po stromoch, ako naši bratranci šimpanzi. Ľudstvo sa púšťa do takýchto vedeckých dobrodružstiev s tým, že sa mu to vráti až za dlhéééé roky, desaťročia a storočia, prípadne aj nevráti, ale je to princíp vývoja ľudstva. Keď raz ľudstvo prestane zaujímať čo je "za rohom", keď sa prestane zaujímať o vesmír, o Zem, prestane sa zaujímať aj o seba, tak potom zdegeneruje na zvieratká, alebo vyhynie.
 

Proti tomu iba jedna námietka:

Investovať do niečoho z vedomím,že sa mi to nikdy možno nevráti, je možné iba vtedy,ak investované peniaze predstavujú absolútne minimálnu čiastku,ktorá sa dá oželieť. Pokiaľ ale minimálne predikovateľné investície presiahnu istú čiastku,v spoločnosti sa vyskytnú tlaky na odklon týchto peňazí do iných oblasti vedy(napr. farmaceutika),v horošom prípade ako v Európe, na sociálne výdaje. Tak to proste chodí. Dnes by napr. USA nemohli dať NASA toľko čo počas projektu Apollo....bolo by to politicky nepriechodné a voliči by si mohli začať klásť otázky typu: Prečo NASA dostáva x-desiatok miliárd ,ale máme 10 miliónov ľuďí bez zdrav. poistenia?...a to si politici nedovolia riskovať. Aby zdôvodnili 700 mld. rozpočet na obranu,musia neustále strašiť nepriateľom s každej strany...u kozmického výzkumu to také ľahké nie je. žiaľbohu,tých,ktorí cítia potrebu výzkumu s neistým výsledkom je menej ako tých,čo cítia max. potrebu plnej chladničky. Taká je realita.
 

 

bohužiaľ v súčasnosti je realita naozaj taká, preto sme už 45 rokov neboli na Mesiaci (čo dnešní jednoduchší maníci ani neveria, že je to pravda), preto najrýchlejšia stíhačka a nadzvukové dopravné lietadlo boli zostrojené v 60-tych rokoch a odvtedy nič - len technologické hračičky. Preto to s ľudstvom v poslednej dobe ide dolu vodou, môžme len dúfať, že sa to hádam niekedy otočí...
 

Až také tragické to nie je

problém je hlavne v tom,že ľudia si myslia,že technologicky pokrok sa bude vyvíjať stále rovnakou rýchlosťou a zabúdajú pritom na ekonomicky faktor. V čom je principiálny rozdiel medzi boeing 707 a 787 ? V ničom,rozdiel je len ekonomicky. Práve tento faktor kladie prekážky vývoju hypersonických lietadiel,základní na mesiaci,vesmírnej turistike(V 60. rokoch sa fantazírovalo ostošesť).Concord sa nikdy nezaplatil,tak nemá zmysel v tom pokračovať. K čomu vývoj stíhačky,ktorá by bola rýchlejšia než Blackbird či mig25,keď vývoj by stál gigantické peniaze,aerodynamika by sa bila so stealth tvarom a výsledný kompromis by šiel na úkor nosnosti,veľkosti nádrže a objemu prisetoru pre zbrane , RAM materiály by strácali pri vysokých teplotách životnosť,spotreba pri takýchto rýchlostiach by bola enormná...zase tá otázka,kto by to platil,keď už f35,ktorá je v porovnaní s touto hypotetickou stíhačkou haraburda,má 5x vyššie náklady ako Grippen a jej max. rýchlosť ,výškový dostup a dolet nestoja za nič ? A potom ešte otázka,načo ju vôbec stavať,keď väčšina dogfightov sa odohráva pri rýchlosti 1M a v dnešnej dobe situačného povedomia "first shoot,first kill" by jej tie vlastnosti boli nadbytočné ?
 

 

Toto je práve to smutné, že sa vymýšľa len to, čo je okamžite potrebné a málo sa myslí do budúcnosti, málo sa robí výskum, čo sa možno použije o 10 rokov. Keď sa vymyslel tranzistor alebo laser, tak spočiatku ani netušili na čo všetko sa to v budúcnosti dá použiť.
 

 

chalani, super rozmyslate, ale vsetci.
Celym dvojvetim som len chcel povedat, ze pokial ludstvo opat pristane na nejakej planete a bude co i len promile sanca, ze by tam ludstvo prezilo, tak ludstvo uz nebude, pokial by nasa technologia dovolovala migraciu ludi na novy svet..

a mozno sa stane zazrak, objavime "druhu" Zem s rovnakymi podmienkami ako u nas.. ale sanca je tak sakra mala, ze radsej by sme mali prestat nicit to co mame, lebo si nic nove si nezasluzime..
 
Hodnoť

hm

A mozno by mohol mat tvar maleho asteoridu. Vidiet a nebyt videny. :)
 


Najčítanejšie na SME Tech