SME
Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Toshiba ohlasuje revolúciu v batériách, na nabitie stačí pár minút (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

Dobrý deň.

Platí že :
A=P.t=U*I*t
85kW=85000W kapacita batérie Tesla
85000=380*223,6*1
tzn. preložené do slovenčiny :
za jednu hodinu pri prúde 223,6 A a pri napätí 380 V je energia dodaná na 100%
samozrejme napr. pri nabíjaní 15 min by ten nabíjací prúd musel byť 894 A.
priemer vodičov dám niekedy neskôr aby toho nebolo naray veľa.
Tá elektrotechnika to je ale koťuha.
Prajem redaktorovi dobrý deň ale .............
 

Drobný detail

A = P.t = U.I.t [V.A.h]. Jednotka práce (kapacity batérie je Wh resp. kWh.
Keď sa má baterka nabiť rychlejšie treba nabíjať vyšším napätím. Beztak potrebujeme jednosmerný prúd. Otázka je aké napätie batéria ešte vydrží.
Možno pri niektorých materiáloch 5kV nie je nereálne.
Viem si predstaviť aj batériu, v ktorej by sa vymieňali nejaké kvapaliny.
Samozrejme od fantázie k technickej realizácii môže byť ďaleko.
 

Drobný detail

To vyššie napätie do baterky aj tak vyrábaš z 380V zásuvky. O to ide v príspevku od mimi. Aj keď treba upresniť, že fázy máme tri, takže ten prúd je tretinový.
 

Nie je nutné

Je to doterajšia prax. Nabíjacie zásuvky v dome. Ale čerpacie stanice nemáme v dome. Dopĺňanie nafty, či benzínu z kanistra je len núdzové riešenie. Dobíjacie stanice môžu byť napojené priamo na rozvod vysokého napätia.
Samozrejme zákon zachovania energie sa porušiť nedá. Celkovú prácu nemožno ušetriť. Keď sa má urobiť rýchlo, potrebujeme veľký príkon.
 

 

Nabijacie casy na urovni 5 minut su zaujimave pri cerpani energie pocas dlhsej cesty. Zastavim sa na dobijacej stanicia a kym sa stihnem vycikat tak mam auto nabite a v klude soferujem dalsie tri hodiny (na dialnici dajme tomu 300km). Lebo to je dnes problem aut na elektrinu - ze pri ceste na dlhsie vzdialenosti im baterky kapacitne nestacia a nabijanie je neunosne dlhe. Ak by som mal na trase na vychodne slovensko nabijaciu stanicu pred Zilinou a pred Presoom, tak mi staci auto s dojazdom 300km ktore zvladne nabijanie na 80% kapacity za 5 minut a som vysmiaty.
Doma sa nezastavujem na 5 minut pocas nekonecnej cesty. Doma som podstatne dlhsie, takze aj prudy z beznej domovej trojfazovej zasuvky mi uplne stacia. A ak bude po meste roztrusenych par rychlonabijacich bodov pre vykrytie akutnych potrieb, tak nema problem nikto.
 

mozno sa najdu

este moznosti znizenia hmotnosti vozidla a potom by aj baterky mohli byt mensie. hadam sa casom podari pripravit take zliatiny ktore by nahradili tazku ocel
 

 

Aké napätie "batéria vydrží" je technicky dosť absurdná otázka. Napätie jedného článku je pevne dané použitou chémiou (a je väčinou nízke: NiMH a NiCd: 1,2 V, Pb: 2,1 V, Li-ion: 3,6 V). Celý akublok je spravidla nejaká sério-paralelná kombinácia článkov, pričom napätie je dané počtom sériovo radených článkov (alebo teda ich paralelne radených blokov). Tesla pri nejakom modeli používa tuším 96 blokov po 3,6 - 4,1 V v sérii, tzn. "svorkové" napätie aku je potom ~ 350 - 400 V.

S nabíjacím napätím na rozhraní nabíjacia stanica - spotrebič (napr. elektroauto) to ale nemusí mať nič spoločné - na jednej alebo aj oboch stranách môžu byť meniče (AC-DC, DC-DC), ktoré napätia/prúdy prispôsobia potrebe (legislatíva, prierezy a izolačné napätia kabeláže, konštrukcia konektorov, ...).

Čo sa bohužiaľ ***** nedá, je nabíjací príkon, ktorý zvlášť pri rýchlom nabíjaní vychádza dosť monumentálne (v porovnaní so všetkými bežnými el. spotrebičmi). Napr. pre nabitie 100 kW aku za 5 min pri účinnosti 90% treba prípojku, schopnú prenášať ~ 1,3 MW (čo je výkon, odoberaný rádovo tisíckami bežných domácností).
 

 

Mozno by sa to dalo vyriesit, keby pri nabijacich staniciach bol velky kondenzator. Ten sa moze nabijat aj mensim prudom, a v pripade potreby to na kratku vzdialenost natlaci do toho auta velmi rychlo. Je to len napad, nepocital som to a netusim ake by boli straty.
 

 

Problem je, ze ten kondenzator vysype svoju kapacitu tak rychlo, ze by si potreboval na to kabel hruby ako ropovod Druzba. Ale super capacitory su buducnost, len sa s tym budu musiet v labakoch este nejky ten rok popasovat.
 

 

Nie, to skutočne problém nie je, snáď len keby si ho chcel vybíjať "do skratu".

To, ako rýchlo kondenzátor "vysype" svoju kapacitu závisí od vybíjacieho prúdu alebo teda impedancie záťaže, do ktorej ho vybíjaš. Ak by si ho chcel použiť ako buffer pre nabíjanie chemického aku, zaradíš za neho vhodný DC-DC menič s prúdovou limitáciou, kde si dobu vybíjania bez problémov definuješ podľa potreby.
 

 

Kondenzátory majú o mnoho rádov nižšiu energetickú hustotu než chemické akumulátory. Súčasné top komerčné akumulátory majú okolo 100 - 250 Wh/kg. Bežne dostupné superkondenzátory (elektrolytické kondenzátory, optimalizované práve na hustotu), majú momentálne okolo 5 - 10 Wh/kg. V podobnom pomere sú aj objemové hustoty. Tzn. pre 100 kWh akumulátor s hmotnosťou trebárs 500 kg by si potreboval superkondenzátorový blok s hmotnosťou 10 - 20 ton, zaberajúci celú garáž. Tiež cenovo by to nevychádzalo najslávnejšie.

Keď už by si nutne potreboval buffer pre vyrovnávanie špičkového odberu (napr. pre rýchle nabíjanie doma resp. na mieste s nedostatočne dimenzovanou el. prípojkou), tak už skôr ďalší chemický akumulátor s mierne vyššou kapacitou.
 

 

goldcap
 

 

Je viac-menej jedno či Panasonic alebo iný brand, ich reálna energetická hustota je veľmi podobná:

https://en.wikipedia.org/wiki/...
 

 

Len drobná oprava: namiesto 100 kW má byť 100 kWh. Inak výpočet sedí.
 

 

Ano, myslená bola samozrejme kapacita aku, takže 100 kWh.
 

 

Áno pri trojfázovej prípojke bude prúd tretinový.
skôr sa mi jednalo o domovú prípojku kde asi 32 amperová prípojka asi nestaćí bude potrebná aspoň 64 A prípojka, distribućné spoločnosti sa dopredu zabezpečujú a za začali účtovať platby podľa "ističa" alebo tzv. platba za rezervovaný výkon no a tu to začína byť zaujímavé.
Napríklad bude zaujímavé keď "doma " budeme mať tzv. domácu batériu ktorá nám bude "slúžiť " na to aby počas nabíjania neboli vysoké odberné prúdy aby sme mohli mať menšiu amperáž prípojky.
Tzn. domáca batéria sa kontinuálne nabíja nízkym prúdom a keď potrebujeme nabiť auto využije sa táto na rýchlo nabíjanie auta.
 

Priemer vodičov

Tak k tomu priemeru vodičov - pozrel som normu "Elektrické inštalácie budov, časť Prúdová zaťažiteľnosť elektrických rozvodov" kde sa v časti o troch vodičoch uvádza celkom konzervatívna prúdová hustota 1,42 A/mm². Čiže pre 1000A by bolo treba 3 vodiče, každý o priemere 1,7cm (dosť veľa). Toto je samozrejme ale norma pre budovy a môže nám slúžiť ako dolný odhad. Keď sa ale pozrieme na normu IEC 62196, ktorá rieši konektory a káble pre nabíjanie elektromobilov, tam sa počíta s prúdovými hustotami až 8A/mm². Čiže v prípade jediného kábla pre prenos 1000A by priemer vodiča bol 1,3cm. Aj keď zarátame izoláciu je to porovnateľné s hrúbkou hadice benzínovej pištole.
 

 

Samozrejme tie vodiče musia byť dva či pri jednosmernom prúde alebo striedavom.
skôr sa mi jednalo o domovú prípojku kde asi 32 amperová prípojka asi nestaćí bude potrebná aspoň 64 A prípojka, distribućné spoločnosti sa dopredu zabezpečujú a za začali účtovať platby podľa "ističa" alebo tzv. platba za rezervovaný výkon no a tu to začína byť zaujímavé.
Napríklad bude zaujímavé keď "doma " budeme mať tzv. domácu batériu ktorá nám bude "slúžiť " na to aby počas nabíjania neboli vysoké odberné prúdy aby sme mohli mať menšiu amperáž prípojky.
Tzn. domáca batéria sa kontinuálne nabíja nízkym prúdom a keď potrebujeme nabiť auto využije sa táto na rýchlo nabíjanie auta.
 

 

*** Po opakovanom hrubom porušení Kódexu diskutujúceho boli zmazané všetky diskusné príspevky tohto autora.
 

Ake vodice?

Ved to budu nabijat bezdrotovo.
Alebo?
 

1 2 >

Najčítanejšie na SME Tech