SME
Štvrtok, 3. december, 2020 | Meniny má OldrichKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Antickí Gréci boli v Číne dávno pred Marcom Polom (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

*** Po opakovanom hrubom porušení Kódexu diskutujúceho boli zmazané všetky diskusné príspevky tohto autora.
 
Hodnoť

 

Starí Slovaci tam tých Grekov viezli. Už vtedy sme boli známi stavbári ciest.
 

Slovansky kalendár

je starší ako mnohé ine kalendare.....
 

Slovanský kalendár

sa však bohužiaľ nezachoval... bol však zrejme včlenený do ruského kalendára, podľa ktorého sa VOSR oslavuje v novembri. Stopy po ňom sa dochovali aj v mayskom kalendári, podľa ktorého už vieme, že bol koniec sveta, len sme si to nejako zabudli všimnúť.
 

 

Stari slovieni predsa pricvalali na trilobitoch v druhohorach. Pise sa o tom v protokoloch cvengrosovych mudrcov. Toho cloveka, co toto zaradi do sekcie "Historia" by som vysticoval za kotlety.

K clanku: V zdrojovom clanku sa pise, ze v helenistickom obdobi sa po zaniku Alexandrovej rise mohli nejake sochy dostat do Ciny a Cinania tym mohli byt ovplyvneni a mohli byt trenovani nejakym Grekom. To je vsetko. Ziadna archeologicka evidencia, ziadne grecke sochy v Cine, len domnienka. Ovela zaujimavejsie je nedavne najdenie dvoch kostier, pravdepodobne cinanov v rimskej Britanii 2.-4. storocie n.l.

http://www.sciencedirect.com/s...

Aj ked existuju pochybnosti o analyze izotopov:

http://www.forbes.com/sites/kr...

Inak odporucam knizku Risa drakov. Je to o skupinke rimskych legionarov, ktora je zajata Partmi a dostane sa az do Ciny. Naozaj skvela fikcia.
 

No len si rob srandu.

Za tých 2500 rokov by to možno už aj stihli dostavať. Volalo by sa to hodvábna H1, pásku by vždy strihala voľáka dobová predloha vestonickej venuše, zo Sýrie by chodili ťavy v trojstupe, ale iba po chýbajúci obchvat Teheránu; cez púšť Gobi by skrz nevyhovujúce EIA vplyvu H1 na biotop olgoja chorchoja museli chodiť aj Gréci peši a cez Karakoram by sa to samozrejme viedlo len v polprofile... a každý druhý víkend obchádzkou cez Sibír.
 
Hodnoť

Prosím vás,

upresnite mi, kedy presne sa formálne otvárala hodvábna cesta, kto strihal pásku a či pri tom bola Claudia... ďakujem. Aj Vladovi.
 

Byl to rimsky cisar Augustus ...

... zhruba okolo prelomu letopoctu. Pote, co dohodl mir s Parthy a bylo mozne obchodovat primo.
 

fungovala

už pár sto rokov predtým...veď je to blbosť, neodpovedaj mi na každý pokus o sarkazmus.
 

To máš marný,

nepochopí...
 

 

Predtým síce fungovala, ale len v polovičnom profile.
 

:D

masaker..
 

 

Napadlo me, jestli se odpovedet da :).

Jinak. Parthska rise existovala nekdy od roku 200 pred nasim letopoctem. Parthove zabranovali obchodu a teoreticky pred nimi se obchodovat logicky melo dat. Jenze je treba brat v uvahu i situaci v Cine, ve ktere bylo cca 200 let, paradoxne taky az do roku 200 pred nasim letopoctem tzv. Obdobi valcicich statu (a jeste predtim bylo 300 let jine obdobi s ohromnym mnozstvim mrnavych statecku).
Cimz chci rici, ze nejaky obchod samozrejme fungovat musel, ale obchodu prospivaji silne a jednotne staty. Proto neni uplne od veci o Hedvabne stezce hovorit, ze pred prelomem letopoctu v podobe, v jake fungovala nasledujicich vic, nez 1000 let, neexistovala.

P.S. Tvuj pokus o sarkazmus je v pohode. Odpovidam svym sarkazmem :).
 
Hodnoť

Alexander Velky

sa dostal az do Indie, takze nejake kontakty urcite boli aj pred otvorenim Hodvabnej cesty. A myslim si ze tovar z Ciny do Grecka a z Grecka do Ciny sa mohol dostat prostrednictvom Perzkej rise aj pred tym.
 
Hodnoť

Mne sa články tejto autorky vždy videli

akési čudné. Už tomu rozumiem:
"Popri štúdiu si vyskúšala prácu v marketingu porobetónových tvárnic. Do SME nastúpila najskôr ako prispievateľka pre Fičí. V súčasnosti edituje nekrológy do víkendového vydania SME."
 

Nerád by som

skĺzol do takejto kritiky autorky. Sám som si niečo podobné kedysi vyskúšal a je to boj, často po večeroch či nociach. Ja som rád, že takýto článoček pribudol a je pre mňa zaujímavý.
Ďakujem autorke, kvalita pribudne pomocou snahy a času. Snáď.
 

Proti gustu žiaden dišputát.

Ja by som zasa chcel, aby v Sme publikovali faktograficky, jazykovo aj myšlienkovo kvalitné aktuálne články renomovaných autorov s bohatými skúsenosťami a s autoritou.
 


Najčítanejšie na SME Tech