Suhlasim. 2 je naozaj nestastne cislo. Minule som tipoval zapas Austria Vienna - Altach s kurzom 2. Vyhral som 10€. To jednoznacne dokazuje, ze 2 je nestastne cislo. V tomto pripade pre stavkovu kancelariu.
Najmensie nestastne cislo sa neda najst, ak berieme v uvahu podmienku zadania, ze ide o cele cislo (ibaze by si pisatel clanku nemal jasno v tom, co je cele cislo, matematicke oznacenie Z, tj vsetky kladne aj zaporne nedesatinne cisla), pretoze od lubovolneho celeho cisla viem vzdy najst jedno od neho mensie, tj ich je nekonecny pocet. Odpoved 2 by platila iba v pripade, ak hovorime o prirodzenych cislach N (cele kladne cisla)
Tu len rypem. Ak toto cita nejaky normalny clovek, tak odporucam preskocit. To znie skoro ako dokaz davom. Pokusim sa zaspominat na matematicku logiku a ukazat, preco to od Izika bez dalsich detailov neplati a teda sa tato PV metoda myli. Drobne odvodzovacky som nerozpisoval, ale inak by to mal byt cely dokaz.
Dokaz sporom: 0 je cele cislo. Pre jednoduchost si zoberme Robinsonovu aritmetiku (Q) s totalnym usporiadanim, ku ktorej si pridame tvrdenie phi := od cisla nula existuje mensie cislo. Oznacme T |- Q, phi
Z definicie operacie "mensie nez": T |- x \lt y \iff (Sx \lt y or Sx = y) teda po substitucii T |- x \lt 0 \iff (Sx \lt 0 or Sx = 0) z phi plati \exists x (x \le 0), teda podla modus ponens plati aj: T |- Sx \lt 0 or Sx = 0 (teorem 1)
Z definicie totalneho usporiadania na Q T |- a \le b \iff \exists c (Sc + a = b) po substitucii b|0 T |- a \le 0 \iff \exists c (Sc + a = 0) Intermezzo: z axiomu Q T, Sc + a = 0 |- S(c + a) = 0 Spat na dokazovanie: T |- a \le 0 \iff \exists c (S(c + a) = 0) (teorem 2) Ale z axiomy Q: T |- \not \exists x (Sx = 0) teda T |- \not (a \le 0) (teorem 3)
Navrat k teoremu 1: T |- ((T |- Sx \lt 0) or (T |- Sx = 0)) z teoremu 3 neplati prva cast a z axiomy Q neplati druha, teda T |- nepravda Ergo teoria je sporna, QED.
Nie je problem nahodou v tom, ze Robinsonova aritmetika sa zaobera iba prirodzenymi cislami (s nulou, ktora ma status najmensieho cisla podla definicie)?
Mudra veta aritmetiky, uz neviem presne ktora, tvrdi, ze Z je nekonecna spocitatelna mnozina, postacujucou podmienkou je existencia bijektivneho zobrazenia do N, takto z hlavy jeho predpis neviem, ale mozem ho zajtra pohladat v poznamkach Skratene to mas aj tu vysvetlene https://cs.m.wikipedia.org/wik...
zavisi len od mojho mentalneho postoja k danemu cislu. Napr. 1 - som jednotka, 2- na druhy pokus sa mi vsetko dari, 3 - tak to bude stastny hatrick, 4- quattro stagione to bude nadhera atd.
skoda, ze autor članku to tým vzorovým príkladom hned prezradil. Ak je v spomenutom retazci nestastných čísel aj číslo 20, tak je jasné ze aj "otocene" čislo 02 je nestastne.
je 2 nešťastné keď systém pre 85, 89 je úplne iný a to je tiež nešťasné číslo. nemôžeme hovoriť o šťastných alebo nešťastných ale o nejakých periodických postupoch. napr. 6 + 4 = 210, postup 6-4=2, 6+4=10, zapísanie výsledkov v poradí 210. aby sa dala nejaká perióda vypočítať tak musí byť väčšia ako 4, alebo zápis čísla musí byť dvojciferný.