SME
Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Einstein sa mohol mýliť, vesmír sa rozpína rýchlejšie (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

Mňa by napríklad zaujímalo, čo je za hranicou rozpínavajúceho sa vesmíru. Ak sa rozpína, tak to rozpínanie musí mať koniec a mňa by zaujímalo, čo je za týmto koncom. Ono sa hovorí, že vesmír je nekonečný, ale nie je nekonečnosť len vyjadrením našej neschopnosti nájsť to konečné. (len laická úvaha)
BorisCifersky
<< < 1 2 3 4 > >>

 

Je tam nič. Do toho nič sa rozpína vesmír a keď už tam je, tak je tam niečo - totiž ten vesmír - a nič tam už nie je, lebo nič nemôže byť. Čiže ako hovorili starí filozofi, bytie je, nebytie nie je. Je len vesmír - univerzum a my ho vnímame ako že sa rozpína. Ale on len tak je a na nás prdí :)
 

Čas a priestor

existuju len vo vesmire. Preto je irelevantne sa pytat, kde sa to rozpína.
 

Vesmir je konecny ale neohraniceny

Rovnako ako napr. povrch Zeme. Ma konecnu velkost ale ziadne hranice. Mozes chodit po povrchu a nikdy nenarazis na nejaky koniec alebo zaciatok, ci stred. Tak je to aj z vesmirom. Nema ziadny stred a ak by si sa vybral jednym smerom dostatocne velkou rychlostou tak by si sa za urcity cas vratil na vychodzie miesto z opacneho smeru.
Na druhej strane s tebou suhlasim, ze nie sme schopni vsetko obsiahnut a ani nikdy nebudeme. To 1,5 kilogramove cudo v nasich hlavach je sice uzasna vec, ale podla mna nema na to aby tento svet do vsetkych detailov niekedy pochopilo.
 

 

Vesmír nemá koniec ani hranice a to aj za predpokladu ak je konečný (čo je najpravdepodobnejšie). Dá sa to ľahko predstaviť iba ak znížime jeden rozmer. Majme dvorozmerný svet, napr. povrch gule - ale ten svet je fakt len ten povrch gule (nie je žiadne pod ani nad). Povrch gule je konečný, ale nikde nemá koniec. Tomu hovoríme zakrivenie priestoru do seba samého. Ak sa 2D cestovateľ vydá po tej guli stále rovno, dôjde časom do toho istého miesta odkiaľ vyšiel .Ak je aj 3D priestor zakrivený do seba samého, tiež by sme sa mali dostať späť na to isté miesto, ak by sme šli stále úplne priamo. V realite to však prakticky nie je možné a to najmä z týchto dôvodov: 1) Čo je vo vesmíre úplne priamo je ťažké povedať, veď poznáme aj gravitačné zakrivenie priestoru. 2) Vesmír sa rozpína rýchlejšie ako rýchlosť svetla (a to sa dokonca ani neprieči absolútnosti rýchlosti svetla, pretože rozpínanie vesmíru nie je pohyb hmoty v priestore v pravom slova zmysle). Takže de facto ak by sme aj dosiahli úžasné rýchlosti blížiace sa rýchlosti svetla a leteli napr. k susedným galaxiám, oni sa nám budú ešte aj vzdaľovať. Zúfalá predstava pre "dobývanie" vesmíru. Je však naozaj pohyb v priestore jedinou možnosťou ako sa z miesta A dostať vo vesmíre do miesta B? Ak nie, tak potom naozaj nie je vylúčené, že vyspelé mimozemské civilizácie už čakajú niekde za rohom. A možno už nielen tam ...
 
Hodnoť

Je úžasné ako viac ako sto

rokov po uverejnení Einsteinovej teórii musíme za pomoci neskonale dokonalejších metód aké boli v jeho čase k dispozícii hľadať nejaké trhlinky v jeho teórii. Myslím že prísne vzaté v jeho teórii chyba nie je, jednoducho v jeho čase o tmavej hmote a energii nikto ani nechyroval takže ich do svojich úvah ani nemohol zachytiť. Rovnako tak Podľa Newtonovej mechaniky dodnes spoľahlivo lietajú rakety a jeho výpočty pri bežnách rýchlostiach sedia úplne presne. Len slabomyselný človek sa považuje za múdrejšieho ako napríklad Sokrates lebo veď ten chudák ani nevedel čo je to televízia haha :-))))). Že milý kolega Attila Töhötöm?
 

Moje slova,

aj keby sa z uvedeneho pozorovania vseobecna teoria relativity doplnala, rozhodne sa to neda interpretovat tak, ze sa mylil, pretoze sucasne pozorovania neboli v jeho dobe dostupne.
 
Hodnoť

 

Einstein si len myslel, že sa mýlil. V skutočnosti mal s kozmologickou konštantou pravdu. Iba netušil, čo je jej podstatou (tmavá energia). Možno v budúcnosti zistíme, že je to premenná a nie konštanta, a iba potom budeme môcť povedať, že sa zmýlil.
 

Treba viac pochybovat!

Ano, s tzv. bulharskou konstantou (napr. vo forme lambdy) sa da vysvetlit matematicky takmer cokolvek. Problem s relativitou (ale aj s kvantovkou) je ten, ze so sucasnou technikou sa len velmi tazko da spolahlivo vyvratit. Aktualne sa to da len na papieri, a to su hodne slabe naboje.

O tom, ze sucasna veda (neurazte sa pani a damy) nema sancu dokazat cokolkek zasadne, co sa deje dalej ako je nas Mesiac, a davnejsie ako pred nejakymi 100-200 rokmi, moze pochybovat len naivka.

Cize akekolvek disputy o 1 parsek vzdialenom objekte, alebo dobre pred 1 miliardou rokov su fakt ciste bohapuste teorie - je to potrebne sa o tom bavit, ale su to len teorie. Ziaden kategoricky zaver by nemal byt pripustny - in dubio pro reo.
 

oprava

.... alebo dobe pred 1 miliardou ...
 
Hodnoť

Nihil novum sub sole

Hubble-ova konstanta "lietala" od 55 do 100 km/s/Mpc, ale cca. od 90tych rokov sa uvazuje zvacsa v rozmedzi 70-75km/s/Mpc. Tak sa celkom cudujem, ze sa to teraz prezentuje ako daky novy objav.
Prave hodnoty okolo 75km/s/Mpc by mohli znamenat postupnu rovnovahu medzi expanziou a gravitaciou. Vyssie hodnoty by znamenali nekonecnu expaziu a mozno tzc. studenu smrt Vesmiru. Nizsie hodnoty zasa postupne prevladnutie gravitacie a nasledne Velky krach, t.j. postupny navrat (mozno az) do singularity.
Za dalsie, Cefeidy i Ia supernovy tiez nie su nic nove. Cefeidy sa pouzivaju najma v blizkom okoli (Mliecna draha a lokalne galaxie), supernovy, vzhladom na vacsiu svietivost, na podstatne vacsiu vzdialenost. Tu je vsak kamen urazu, pretoze uz par krat bol spochybneny priebeh a konstantna svietivost Ia supernovy, teda ci ju mozno pouzivat na presne meranie vzdialenosti. Zatial si to vzdy obhajili. :)
Len tak pre zaujimavost, Einstein povodne preferoval staticky Vesmir. Presnejsie casovo nekonecny a priestorovo konecny Vesmir. Kozmologicku konstantu zaviedol kvoli tomu, aby mu tento model neskolaboval to singularity. Ak ma mat Vesmir konecnu "velkost", tym padom aj hmotu, a ma existovat nekonecnu dobu (nema zaciatok ani koniec), tak by uz davno vplyvom gravitacie skolaboval. Preto potreboval nieco, co by tomu zabranilo.
Po objave vztahu medzi cervenym posunom a vzdialenostou (t.j. rozpinanim Vesmiru) od nej upustil (rozpinanie bola prave TA sila posobiaca proti gravitacii) a oznacil ju za svoj omyl.
Napriek tomu sa zda, ze by tu naozaj mohlo byt cosi, co by pouzitie kozmologickej konstanty mohlo zasa opodstatnit. Uvidime. :)
https://en.wikipedia.org/wiki/...
 
Hodnoť

tí čo veria na neovrené vedecké teórie

Mali by si založiť nejakú cirkev vedeckých teórií, aby dostali niečo zo svojich daní.
 
Hodnoť

aky je duovod

celkom zaujimavy clanok sprznit primitivnym nadpisom?
 
Hodnoť

 

SMER nie je nadávka, ale choroba. Môže postihnúť kohokoľvek z nás. Pomôž nám ho poraziť hraním hry Diablo III. Zbavme sa Diabla. Vyjdite do ulíc. Viac info na www.predcasnevolby.sk
 

a musim

hrat aktualnu season 6 alebo staci aj non season?
 
Hodnoť

 

Ked uz mozeme verit na dark matter, dark energy, neutronove hviezdy a podobne veci, tak staci si zase vymysliet nejaku podobnu bulharsku konstantu napr. dark potencial a tie rovnice s rozpinanim vesmiru budu zase davat zmysel.
https://www.youtube.com/watch?...
 

Mne sa celkom nezda ...

ta suvislost medzi tmavou hmotou / energiou a rozpinanim Vesmiru. V podstate ide o maly kamen urazu. Pritomnost neviditelnej hmoty vysvetlovali prave na zaklade atypickej rotacie galaxii, co spociva v tom, ze sa javia, ako nejaky rotujuci pevny objekt, kde rychlost rotacneho pohybu okolo centra galaxie u vzdialenejsich hviezd od centra je vacsia, tympadom aj do urcitej miery synchronna s hviezdami blizsimi k centru galaxie. Tato vacsia rychlost na okrajoch je pochopitelna, ak okrem viditelnej casti galaxii sa uvazuje aj s nejakou neviditelnou hmotou. ... A tu je ten hacik. Pri pohybe vesmirnych objektov sa rozlisuje radialna rychlost (v smere pozorovania), alebo tangencialna (kolma na smer pozorovania). Ktora z nich ta, ktora vykazuje "anomaliu"? Ak tangencialna, potom, ak u galaxii, aj tu sa da hovorit o "extra" hmote, ktora sa nachadza medzi viditelnymi objektmi Vesmiru - a v tomto pripade sa nejedna o rozpinanie Vesmiru. Ak vsak radialne sa zrychluje rozpinanie, to asi nespociva na pritomnosti tmavej hmoty a energie, ale o zmene "konstant" (napr. Hubbleho) s rastucou vzdialenostou, co virtualne sa javi, ako zrychlovamnie rzopinania Vesmiru.
 

 

Ale ja som tmavu hmotu / energiu nechcel dat do suvislosti s rozpinanim vesmiru, len som chcel poukazat na to ze ked nevieme preco sa hviezdy nejako spravaju / pohybuju, tak astronomovia pridu s niecim neviditelnym, co sa neda detekovat a su vybaveny. To uz mozeme verit aj v osobu na oblaciku, ktora ovlada cely vesmir.

Len pre zamyslenie: Ak ma tmava hmota + tmava energia tvori 95% vsetkej hmoty vo vesmire, to znamena ze na kazdy kilogram viditelnej hmoty pripada asi 20kg tej neviditelnej. Uz viac ako 20 rokov sa robia rozne experimenty a merania, ktore nenasli ani "gram" dokazu tohto tvrdenia.
Najviac sa mi ale paci tmava energia... Ked sa zistilo, ze hviezdy nemaju dostatocnu hmotnost aby sa udrzali pohromade v galaxii tak vymysleli tmavu hmotu, potom ked zistili ze ani takto to nevychadza, tak vymysleli tmavu energiu (asi pre hviezdy na okraji galaxii), ktora produkuje tmavu hmotu. :)

Mozno je cas dat priestor aj inym hypotezam, ktore sa neopieraju o Einsteinove vypocty. Mne dava najviac zmysel Electric Universe, vysvetluje velmi vela zahad a problemov, ktore maju dnesni astronofyzici. Opieraju sa o poznania vedcov, ako su napriklad James Clerk Maxwell, alebo Kristian Birkeland.
https://www.youtube.com/channe...
 

Viem ...

Iba som dokreslil myslienku :)
 
Hodnoť

Myši a ich superpočítač Zem vyriešili

Základnú otázku života vesmíru a vôbec . Správna odpoveď na túto otázku znie...42 !
 
Hodnoť

" vybuchujúcich hviezd"

Snad cepheidy nie su novy, alebo supernovy. Jedna sa o oscilaciu ich atmosfery, nie o jej vybuchovani. Ak nieco vybuchne, to je jednorazovy proces a prave zmena jasu cepheid vykazuje mimoriadne presne popisovatelnu oscilaciu, prave preto su vhodne na kalibrovanie vzdialenosti. ... Trosku historie: Slusilo by sa spomenut meno osobnosti, ktora sa zasluzila na objaveni tejto zakonitosti. Bola to Henrietta Leawitt (a popri nej Anni Jump-Cannon), ktora pracovala v time astrofizyka Edwarda Pickeringa, veduceho observatoria pri Harward College. Pickering si zaumienil, ze skataligozuje premenlive hviezdy na to, aby na zaklade nich sa dali urcit ich zakonitosti fungovania. Zalozil tzv. "komputerovu skupinu", v ktorej najma zeny pracovali pri vyhodnocovani fotografickych platni az z roku 1849. Leawitt prv si zvolila na analyzu 64 hviezd v okoli Polarky az do magnituda -21. V dalsich patnastich rokoch preskumala 108 dalsich oblasti na oblohe. V obdobi jej cinnosti, harwardske observatorium v Peru (Boyden Observatory) na tisice vyhotovavalo zabery z Magellanovych oblakov. Sposob objavovania premenlivych hvized bol zalozeny na prekryvani negativov a pozitivov fotografickych platni s casovymi odstupmi, kde "stalice" zmizli z obrazu, ale premenlive hviezdy boli jasne identifikovatelne. Vyuzitim tejto metody, medzi 1904 a 1905, Leawitt objavila 1054 premenlivych hviez. Leawitt v roku 1907 kvoli chorobe, prerusila svoje skumanie, ale v roku 1908 sa vratila k svojej praci, ktoru publikovala v harwardskej astronomickej rocenke, udaje 1777 premenlivych hviezd, z ktorych 17 zbudilo jej pozornost. U tychto zistila, ze cim dlhsia bola perioda zmeny jasnosti hviezd od 1.25 dni az do 127 dni, tym vacsia bola ich priemerna jasnost. Zosuledenim poznatkov prisla na zakonitost, ktora aj do dnesnej doby sa pouziva , vyuzivajuc poznatky o cepheidach, co umoznuje pouzit ich na meranie vzdialenosti v hlbokom Vesmire.
 

<< < 1 2 3 4 > >>

Najčítanejšie na SME Tech