Ľudia prístupní bullshitu trpia selektívnou slepotou. Oslovujú ich len také informácie, ktoré sú v súlade s ich mentálnym nastavením. Ostatné podvedome ignorujú.
Problém je, že všetci sme takí. Resp. každý , kto sa o nejakú tému zaujíma, kto má sformulovaný názor. Všetci máme predsudky a myslíme si, že náš názor je správny (veď kto by už chcel mať nesprávny názor, a ešte k tomu na ňom tvrdohlavo trvať, všakže?) Takže riešenie je jediné - priznať si to, priznať si, že som zaujatý, mám predsudky a trpím selektívnou slepotou. Urobiť taký mentálny "coming-out". Až keď si to priznám, spoznám sám seba, uznať svoj informačný self-filter, až vtedy môžem začať vnímať informácie - aj tie z internetu - objektívne. Inak len klamem sám seba...
Som technik, a ako taký viem, že keď chcem získať meraním čo najlepšie výsledky, musím zohľadniť chyby merania. Ak si pred týmito chybami zatváram oči a nechcem ich vidieť, tak to zhorší presnosť a "objektivitu" nameraných hodnôt. Či nie?
Keď raz viem, že informácie vnímam subjektívne, lebo som subjekt, tak je rozumné zistiť, aký subjekt som. Keď to zistím a odrátam svoj subjektívny postoj, potom si môžem povedať, že som informácie spracoval objektívne.
Merania sem neťahaj, pretože meranie je otázka jednak presnosti prístrojov (kalibrácie, súladu so štandardom SI) a jednak rozptylu nameraných hodnôt čo je možné eliminovať štatistikou. V angličtine sú na to dva rozdielne výrazy - precision a accuracy, my máme len presnosť. Ak sa priblížiš so svojím prístrojom čo najviac štandardu SI a štatisticky eliminujech rozptyl meraní môžeš si vytvoriť ako jedinec subjektívny názor na meranú veličinu, ktorá by sa mala blížiť objektívnej, nameranej viacerými jedincami na rôznych prístrojoch ak postupovali k meraniu s rovnakou starostlivosťou ako ty. Áno jedinci, napríklad vedci, majú možnosť sa vo svojich úvahách možnosť čo najviac odosobniť a potom môžu vynášať subjektívne pravdy, ktoré sa veľmi blížia objektívnym pravdám, ku ktorým môžu ale dospieť len kolektívy napríklad v diskusii.
internet nepomôže
Problém je, že všetci sme takí. Resp. každý , kto sa o nejakú tému zaujíma, kto má sformulovaný názor. Všetci máme predsudky a myslíme si, že náš názor je správny (veď kto by už chcel mať nesprávny názor, a ešte k tomu na ňom tvrdohlavo trvať, všakže?)
Takže riešenie je jediné - priznať si to, priznať si, že som zaujatý, mám predsudky a trpím selektívnou slepotou. Urobiť taký mentálny "coming-out".
Až keď si to priznám, spoznám sám seba, uznať svoj informačný self-filter, až vtedy môžem začať vnímať informácie - aj tie z internetu - objektívne. Inak len klamem sám seba...
Tvoj záver je ozaj pozoruhodný
Či nie?
Keď raz viem, že informácie vnímam subjektívne, lebo som subjekt, tak je rozumné zistiť, aký subjekt som. Keď to zistím a odrátam svoj subjektívny postoj, potom si môžem povedať, že som informácie spracoval objektívne.
Ja som tiež technik.
Ak sa priblížiš so svojím prístrojom čo najviac štandardu SI a štatisticky eliminujech rozptyl meraní môžeš si vytvoriť ako jedinec subjektívny názor na meranú veličinu, ktorá by sa mala blížiť objektívnej, nameranej viacerými jedincami na rôznych prístrojoch ak postupovali k meraniu s rovnakou starostlivosťou ako ty.
Áno jedinci, napríklad vedci, majú možnosť sa vo svojich úvahách možnosť čo najviac odosobniť a potom môžu vynášať subjektívne pravdy, ktoré sa veľmi blížia objektívnym pravdám, ku ktorým môžu ale dospieť len kolektívy napríklad v diskusii.