Nielen ľudia, ale aj planéty mávajú svoje osudové okamihy. Teraz nastal kritický čas Pluta, deviateho člena prestížneho klubu zvaného Slnečná sústava. Objav Clyda Tombaugha z roku 1930 nám vo vesmíre už možno robí len hanbu. Veď to ani nie je poriadna planéta, iba guľatý kus ľadu a skál, ktorých sa v diaľavach Kuiperovho pásu za dráhou Neptúna túla oveľa viac.
Sedna, Xena, Gabriela
Napríklad v roku 2003 sa v Kuiperovom páse vďaka objavu tímu Michaela Browna z Caltechu zjavila severská bohyňa Sedna (potom sa však ukázalo, že svojím priemerom nižším než 2000 km je menšia než Pluto, ktoré má asi 2300 km). Pred rokom priviedol na kozmickú scénu ten istý Brown hrdinku z televízneho seriálu Xenu, totiž oficiálne objekt 2003 UB313, aj s mesiačikom Gabrielou (na obrázku z Keckovho teleskopu je Gabriela iba taká rozmazaná šmuha, takže astronómovia dlho netušili, čo vlastne objavili). Xena s Gabrielou sa pozerajú na Slnko z diaľky takmer 16 miliárd kilometrov (Pluto sa pohybuje vo vzdialenosti 4,5 až 7,5 miliárd km).
Keď Hubblov teleskop potvrdil, že Xena je väčšia ako Pluto (má asi 2400 km v priemere), nastal naozajstný problém: Mala by sa Xena stať desiatou planétou, alebo by naopak o status planéty malo prísť Pluto? Brian Marsden z Centra pre štúdium planétok v americkom Cambridgei vyhlásil: "Život by bol jednoduchší, keby sme sa vrátili k ôsmim planétam." Marsden predstavuje názor asi polovice významných astronómov. Tá druhá si myslí, že by nebolo od veci elitný slnečný klub rozšíriť, nielen o Xenu, ale aj o ďalšie objekty. Ako si všimla ČTK, dosť sa to podobá na dlhodobo patovú situáciu v českom parlamente (100 hlasov má koalícia a 100 opozícia).
Kríza identity? Čia vlastne?
Dva a pol tisíc najvýznamnejších astronómov od pondelka rokuje o osude Pluta (ale samozrejme aj o mnohých iných problémoch) na 26. valnom zhromaždení Medzinárodnej astronomickej únie (IAU) v Prahe. Je to najdlhší kongres, ktorý za posledných desať rokov v Prahe usporiadali. Našťastie astronómovia nie sú politici a preto je takmer isté, že keď sa ich zasadnutie 25. septembra skončí, Slnečná sústava už nebude mať deväť planét.
Bude ich osem, desať alebo dokonca dvanásť? Tuctový variant sa momentálne zdá byť najpravdepodobnejší. Vyriešia však zmenené počty krízu identity Slnečnej sústavy, o ktorej odborníci hovoria? Veď hore toho lieta čoraz viac, pretože dokonalejšia technika umožňuje nové objavy ako na bežiacom páse. Trebárs ďalších dvoch mesiačikov Pluta (dostali meno Nix a Hydra a doplnili tak trojicu s Cháronom), a v poslednom čase aj úplne unikátny objav dvoch planét, "dvojplanema", pohybujúceho sa vesmírom - absolútne nelogicky - bez hviezdy).
Naozaj zvláštne, že o planétach vedeli už starí Gréci, moderná veda však presnú definíciu planéty nemá. Skôr ako o krízu identity Slnečnej sústavy ide možno o krízu identity samotných astronómov. Ak by bolo jasné, čo možno rátať medzi planéty a čo nie, bolo by menej problémov s osadenstvom Slnečnej sústavy. Na druhej strane my, kozmickí amatéri, sme radi, že také problémy sú a že sa o nich verejne diskutuje, veď pre mnohých z nás je kozmické divadlo veľmi vzrušujúce.
"Nastal čas, aby sme definíciu planéty mali," povedal Alan Stern z Juhozápadného výskumného inštitútu v Boulderi, jedna z najžiarivejších hviezd svetovej astronómie. Stern šéfuje dlhodobému ambicióznemu projektu s názvom New Horizons (Nové obzory), o ktorom sa hovorí ako o prvej ceste k poslednej planéte (nikdy predným sa sonda k Plutu nedostala). Odštartovala v januári 2006 a k Plutu by mala doraziť v júli 2015. Stala sa zatiaľ najrýchlejším telesom v gravitačnom poli Zeme a samozrejme okrem Pluta bude skúmať aj ďalšie objekty Kuiperovho pásu. Aj o nich sa bude na kongrese hovoriť, a bokom nezostanú ani také témy ako rozširujúca sa rodina exoplanét (to sú planéty pri vzdialených slnkách), čo súvisí s hľadaním mimozemského života.
Názory expertov
Najviac astronómov, päťsto, do Prahy pricestovalo z astronomickej veľmoci, USA. Žiaľ, pre mnohých slovenských vedcov, ktorí by sa tiež radi zapojili do diskusie, boli náklady spojené s kongresom privysoké a tak museli zostať doma (niektorí sa rozhodli ísť na vlastné náklady, napríklad Eduard Pittich; Igor Kapišinský poslal svoje názory Jiřímu Grygarovi, ktorý na kongrese o. i. povedie redakciu kongresových novín Dissertatio cum Nuncio Sidereo III, čo možno preložiť ako Rozprava s hviezdnym poslom).
ČTK sa opýtala ešte pred otvorením konferencie odborníkov, či by Pluto malo zostať planétou. Česi sa zhodli, že by o svoje členstvo v planetárnom klube malo prísť. "Nie som úplne rozhodnutý, ale možno by bolo lepšie, keby sa Pluto premiestnilo medzi planétky, pretože by sa tak predišlo ďalším budúcim sporom," povedal podpredseda Národného organizačného výboru Jan Vondrák. Podobne sa vyjadrili predseda výboru Jan Palouš či astrofyzik a vynikajúci popularizátor vedy Jiří Grygar.
Niektorí navrhujú, aby sa planéty rozdelili na kategórie podľa svojho zloženia ako hviezdy či galaxie. Jupiter by mohol byť "veľkou plynovou planétou", zatiaľ čo Pluto a Xena "ľadové trpasličie planéty". "Pluto si nezaslúži označenie bežná planéta," povedal astrofyzik Carnegieho inštitútu vo Washingtone Alan Boss. "Je však úplne v poriadku povedať, že ide o ľadovú trpasličiu planétu či historickú planétu."
S odobratím titulu planéta nejakému telesu už dejiny astronómie majú skúsenosti. Keď v 19. storočí objavili Ceres, najskôr ho považovali za planétu, neskôr ho však preklasifikovali na asteroid. Blízko neho sa totiž pohybovali ďalšie podobné objekty, takže by sa počet planét musel stále rozširovať. A komu by sa chcelo kvôli tomu stále prepisovať učebnice, však?
Autor: MICHAL AČ