SME
Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Svetové koraly strácajú farbu, ale ľadu pribúda (týždeň vo vede) (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Ludia sa nezivia ladom.

Ubytok ladu je negativny jav?
Prostredia bez ladu maju predsa lepsiu druhovu diverzitu ako prostredia s ladom.
Preco sa to cele posuva do uplne nezmyselnej roviny, ze lad treba chranit?
.
Podobne by sa dalo argumentovat as s Globalnym oteplovanim, kedze optimum pre cloveka a zivot vobec je o cca. 10 stupnov Celziovych teplejsie, nez je sucasna priemerna teplota na Zemi. Vsak by sme sa mali z toho radovat, pripadne sa zodpovedne pripravovat na nadchadzajucu dobu ladovu - to bude ozajstna skuska pre nasu civilizaciu.
 

Vyssia teplota

Ubytok ladu je negativny hlavne pre globalne oteplovanie. Ked ubudne ladu, tak bude menej energie zo Slnka vratenej spat do vesmiru a Zem sa bude viac oteplovat.

Cloveku mozno vyhovuje vyssia teplota, ale tym nizsie polozenym velmi neprospeje, ked vzrastie hladina oceanov o par metrov. Tiez niektore zvierata to mozu niest horsie.
 

Treba uvazovat CELKOVY dopad.

No ale predsa ladu tu uz bolo aj ovela menej aj ovela viacej. A teplota sa vzdy dokazala vratit do tej sucasnej, respektive do tej spred 50 rokov. Ocividne existuje regulacny mechanizmus, ktory tu teplotu udrziava bez ohladu na lad. Mat strach, ze tu toho ladu bude o jeden chlp menej, je naozaj iracionalne. Obzvlast ked v dalsej dobe ladovej tu toho ladu bude ovela viacej.
.
Potrebuje zanalyzovat celkovy dopad. Ano, stupne hladina oceanov (desivou rychlostou 2 centimetre za desatorcie - muhehe), ale zivotne podmienky nie su len o hladine oceanov. Napriklad z ladovcov sa uvolni viacej vody do kolobehu, co znamena viacej zrazok a zivota.
.
Rovnako, kde viacej bujnie zivot :na rovniku, alebo na poloch Zeme? Niektore zvierata to mozu niest horsie, ale vacsina to bude niest lepsie, pretoze na optimalnu priemernu teplotu by sa muselo este oteplit.
 

 

Teplota vody sa dokazala vratit, len otazka, co jej pomohlo.

Zivotne podmienky su aj o hladinach oceanov. Na zatopenom ostrove sa zije zle.

Podla mna nejde o to, ze to niekto mozu niest lepsie. Celkovo biologom vadi vyhynutie ohrozenych druhov a je jedno, ci su teplomilne alebo nie.
 

Ano aj, ale nielen

"Zivotne podmienky su aj o hladinach oceanov. Na zatopenom ostrove sa zije zle."

Ale zle sa zije aj na ladovej kryhe. Pokial neuvazujes GLOBALNY prispevok vsetkych dosledkov, nemozes prehlasit, ci je zmena dobra, alebo zla.
 

 

vedel by si priblizne kvantifikovat, aky energeticky rozdiel znamena, ked na POLOCH, kde je zima, lebo tam dopada najmenej slnecnej energie, bude tato pod velmi nizkym uhlom dopadat na vodu namiesto na lad?

ten kusok clanku o antarktide je mimoriadne zavadzajuci. vytvara dojem ako keby sa antarkticky lad topil a iba na vychode pribudal. opak je pravdou. na kusku zapadnej casti ubuda lad a v celej ostatnej casti pribuda. navyse prevazne neubuda z plochy ale z objemu zapadneho ladovca.
nikomu nepripada zvlastne ze by globalne oteplovanie roztapalo lad na jednej mensej casti a na druhej lad pribudal? ako to ta teplota dokaze? ci to nebude skor tym ze pod zapadnou castou antarktidy sa nachadza niekolko aktivnych podmorskych sopiek.. comu by zopodvedalo aj to ze sa lad netopi na povrchu ale na mieste styku s pevninou.
 
Hodnoť

No, neviem.

Nadpis by mal byť Africkým génom, alebo Africký genóm. Africký génom mi akosi nedáva zmysel. :)

Prepisovateľ mal na mysli zrejme toto:

genóm - génový obsah chromozómov bunkového jadra
 
Hodnoť

 

Pan Dominik Holič, "v symbióze z koralmi"? :-)
 
Hodnoť

Doplnenie

Ľudia majú tendenciu rozmýšľať triviálne - teplo je dobré, chladno je zlé, slnko svieti je dobré, zamračené a fúka vietor je zlé. Ono je to ale tak, že aj ľudia a aj iné živočíchy a rastliny sa adaptovali na taký režim počasia (klimatické pomery) aký je v danej oblasti typický a iný režim počasia je pre nich nevhodný. Preto je dobré, ak sú dlhodobo viacmenej stabilné klimatické pomery bez náhlych zmien. Pod náhlou zmenou rozumieme napríklad odchýlku za sebou nasledujúcich 30-ročných priemerov teploty vzduchu o viac ako 1 °C, prípadne významnú zmenu režimu zrážok (obdobia sucha a dažďov v trópoch) tiež v dlhodobejších priemeroch. Život jednotlivých biologických druhov je nastavený tak, že krátkodobé výrazné odchýlky počasia (jeden veľmi studený rok, vlhké leto...) dokáže vydržať, no dlhodobá odchýlka je preň zničujúca a musí buď vyhynúť alebo sa premiestniť inde (ak sa dá)- Aj naši ľudia majú radi teplo, no ak je horúco (každý deň vyše 35 °C) viac ako 5 dní, tak už protestujú, majú radi aj slnečné počasie, no ak je slnečno a sucho viac ako mesiac, tak je zle. Podobne je to aj s polárnymi ľadovcami - vďaka ním máme v miernych zemepisných šírkach taký režim počasia ako doteraz a zvykli sme si naň. Keby polárne ľadovce neboli, alebo by sa významne zmenšili, v celom rade krajín v miernom pásme by sa klíma dosť rýchlo značne zmenila a nastal by rad problémov, napríklad s vyhynutím niektorých biologických druhov a kalamitným premnožením iných.
 

Lapin

Keď som prečítal Váš text, začala mi vŕtať v makovici neodbytná myšlienka. Ako to všetko viete?!

Ako viete pán Lapin, ako sa živočíchy a rastliny počas posledných desiatok miliónov rokov adaptovali na rôzne zmeny, keď vedné odbory, ako zoológia alebo botanika existujú tak 500-600 rokov?

Ako viete pán Lapin, že konštanty, ktoré ste si klamatológovia odhlasovali na nejakom obskúrnom kongrese, teda 30-ročné obdobie, zmena teploty o 1 - 2 stupne je nebezpečná a vzorka klasickej klímy je stanovená počasím v 50-tych rokoch? Ostatne ani sám guru Hansen sa tých viacerých 30-ročných období nedržal, keď vyvolal to klamatologické šialenstvo! Veď do konca 70-tych rokov sa ochladzovalo a vedci chceli posýpať póly popolom a uhlím, aby sa ľad roztopil!

Ako viete, ako fyzik, ako je nastavený život a správanie sa rastlín a živočíchov? Obávam sa, že o tom neviete vôbec nič, ostatne ako ani nik na svete!

Keby nebolo to a ono (ľad na póloch) je hádanie z kryštálovej gule. Ostatne, podľa prognostikov klamatologického šialenstva, už teraz okolo 2010 až 2015 mala byť dávno bežne priechodná severná cesta. Je alebo nie je priechodná pán profesor?!

Trochu ste zaspali dobu pán profesor! Verejnosť ani politici Vám už Vaše bludy bezvýhradne neprijímajú..... Všimnime si napríklad iba diskusie na tomto blogu. Ešte pred 5-10 rokmi boli všetky klamatologické diskusie rozsiahle, mnoho diskutérov za i proti, množstvo diskutujúcich s klamatologickými teóriami vtedy súhlasila. Teraz? Už je rarita ak sa okrem trojice Lapin, PVM, green, niekto ohlási, inak sú spravidla všetci proti alebo jednoducho zelené bláboly ani nikoho nezaujímajú................
 

ako to robíš?

že dokážeš byť v každej vete, myšlienke, odstavci tak krásne mimo. Napr. len posledné 2 odstavce:
- "kryštálová guľa" nie je kryštálová, ale krištáľová (rozdiel kryštál a krištáľ si niekde pozri, patrí to k základnému prírodovednému vzdelaniu)
- "severná cesta" - to je čo? aha zrejme myslel severozápadný resp. severovýchodný prieplav cez Severný ľadový oceán. Len pre tvoje info, severovýchodný je otvorený každoročne už aspoň 7-8 rokov a severozápadný (o ktorom si nedávno čítal ten článok, inak by si takto nereagoval) závisí od podmienok v SV časti Sev. Ameriky a Kanadskom archipelágu. Boli tam dva podpriemerné roky 2013-14 a jeden priemerný 2015, preto tam bol na konci leta dostatok rozdrobeného ľadu s koncentráciou >70% a hrúbkou 2 m, ktorý bežná obchodná loď bez ľadoborca nepretlačí a preto je to nesplavné.
- "podľa prognostikov klamatologického šialenstva mala byť už teraz 2010-2015 bežne priechodná" - vymýšľaš a fabuluješ, podobne ako aj autor toho článku, ktorý si si prečítal a utkvel ti v pamäti.
- "všimnite si diskusie na tomto blogu" - no a ty si zase všimni, že toto nie je blog ale bežný infotainment na tech.sme.
- no ak tvojej poslednej vete: pekná ukážka selektívneho vnímania, len tuto radkovi "naložili" hneď štyria tebou nevymenovaní http://tech.sme.sk/diskusie/dp... . Rýchlo mu tam utekaj na pomoc a zachráň ho. Inak nielen Lapin, ktorý sa riadi svojou zásadou o nediskutovaní s bláznom, ale aj iní ľudia s duševnou hygienou sa vyhýbajú diskusii s ľuďmi, ktorí už na prvý pohľad javia známky až fanatickej citovej zaangažovanosti, spojenou s faktografickou zmätenosťou, ktorá signalizuje prvé príznaky duševnej choroby alebo aspoň veľmi zlej psychohygieny. Takých bláznov je na diskusiách tu aj inde plno, preto inteligentný človek ani nemá príliš chuť prispievať. Tento stav nezachránil ani systém karmy, ktorú SME zaviedlo a ktorý mal spolu s filtrovaním skvalitniť úroveň prispievania ako do sociálneho webu. Na SME sa to zvrhlo, hlavne v komunite okolo klimatologickej debaty, čo vidieť aj na tom, že ty alebo miro novák oponice majú vyššiu karmu ako Lapin. Proste vydriduchovia si vzájomne klikajú na karmu, niektorí majú aj viac nickov. A v tejto situácii ty ideš hodnotiť kvantitu prispievania ako nejaký relevantný sociologický prieskum. K tvojmu záveru: opak je pravdou, ľudia nediskutujú aj preto, lebo sa nepotrebujú vyjadrovať k veciam, v ktorých už majú rozhodnuté. A tie pomery rozhodnutých na tú alebo inú stranu sú iné, ako vyvodzuješ z týchto diskusií.
A čo sa týka mňa, ja som rozhodnutý SME diskusie mierne bojkotovať, pretože každý flamewar im len dvíha čísla nahor, preto otvárajú (a dávajú na titulku) takéto témy práve cez víkend, keď majú ľudia viac času a dokonca selektívne otvárajú diskusiu pod prémiovým obsahom aj pre nepianistov, aby sa "rozplamenila" diskusia.
 

PVM

Už dávno som stratil duševnú silu ( určite je to, ako správne píšeš, jeden z príznakov mojej duševnej choroby a pomätenosti) s tebou diskutovať.

Ale zaujala ma tvoja myšlienka: " ľudia nediskutujú aj preto, lebo sa nepotrebujú vyjadrovať k veciam, v ktorých už majú rozhodnuté ".

Aha! Znamená to teda, že ak už neexistujú takmer žiadne diskusie o existencii Aštara Šerana a jeho flotily na orbite Zeme, je to exaktný dôkaz, že Aštar Šeran existuje?

P.S.: Napriek všetkému uznávam ťa ako erudovaného fyzika, takže ak si sa znížil ku kritike mojej gramatiky je to nechutné!

Som dysgrafik. ( Dlho som si myslel, že som iba blbbec, čo si nedokáže zapamätať kde sa aké i/y píše a nakoniec som zistil, že som vlastne chorý šialenec! Huráááááááááá! )
 

 

pan profesor, Vase rozmyslanie v intenciach 30rocnych priemerov nie je trivialne?
 

Ešte raz dopĺňam

Viete, to je tak, odborníci dlhú dobu štatisticky analyzovali rôzne dlhé rady meteorologických pozorovaní až kým došli na to, že na hodnotenie klimatických pomerov je potrebný najmenej 30-ročný rad údajov a zmeny klímy sa hodnotia pomocou viacerých takto spracovaných charakteristík. Pri kratšom rade sa prejavuje prirodzená krátkodobá premenlivosť klímy (napríklad vplyvom javov ElNiňo, LaNiňa....) a pri dlhšom sa už štatistické charakteristiky variability príliš nemenia, ak nedochádza k zásadnej zmene klímy. Až potom stanovila Svetová meteorologická organizácia 30-ročné obdobia ako dostatočné na spracovanie klimatických normálov. Bolo to pred viac ako 100 rokmi a vtedy sa ešte volala Medzinárodná meteorologická organizácia. Viackrát si toto rozhodnutie overovali meteorológovia a klimatológovia celého sveta na rôzne dlhých radoch pozorovaní a opakovane sa presvedčili, že to bolo správne rozhodnutie.
 

 

pan profesor, trosku ste ma nepochopili. Trivialnost myslenia vidim v tom, ze prave ta hodnota toho priemeru (jedno, ci 30, 50, 100 rocneho) je pre Vas ta, cez ktoru uz ide civilizacia do zahuby. Priemerne IQ cloveka nech je 120. Podla Vasho myslenia IQ nad 120 je skodlive, podobne ako teplota nad 30-rocny priemer.
 

Podrobnejšie

Vidím, že ste nepochopili text, ktorý som napísal vyššie. Nie ste ale sama. Vyšší priemer teploty ako dlhodobý priemer nie je škodlivý, škodlivé sú iba veľké náhle zmeny dlhodobých priemerov, lebo sa takým zmenám nestačia prispôsobiť viaceré biologické druhy v prirodzených ekosystémoch, vytláčajú ich nové druhy, ktoré migrujú z iných oblastí a ekosystém sa stáva nestabilným. Nie my ale biológovia tvrdia, že zmena dlhodobých priemerov o 2 °C za storočie je kritická, nad touto hodnotou dochádza k nezvratným škodám a vyhynutiu viacerých dôležitých druhov. Ekonómovia a iní odborníci tvrdia, že v takom prípade dochádza k škodám aj v socio-ekonomických systémoch. Opäť to netvrdia klimatológovia, my to iba pozorujeme v sieti meteorologických staníc, analyzujeme štatisticky a poskytujeme výsledky analýz.
 

 

Biologovia tvrdia, ekonomovia tvrdia ...
Ale vedca nezaujimaju tvrdenia, ale dokazy... a tych sa dajako nedostava, ze?
 

 

nie tak celkom, 30 rocne priemery stanovili v roku 1935 vo Varsave, co mi pride skor ako 80 rokov.

dovolim si citovat z dokumentu Guide to Climatological Practices vydaneho priamo WMO.

A number of studies have found that 30 years is not generally the optimal averaging period for
normals used for prediction. The optimal period for temperatures is often substantially shorter than 30 years, but the optimal period for precipitation is often substantially greater than 30 years.

In general, the most recent 5- to 10-year period of record has as much predictive value as a 30-year record.

to, ze v roku 1935 bolo obdobie stanovene na 30 rokov od roku 1901 bolo z nedostatocneho mnozstva dat, ktore by boli pouzitelne na vypocet za dlhsie obdobie. v pripade predlzenia intervalu by bolo malo stanic s dostatocne dlhym zaznamom na zmysluplne vyhodnotenie.

bolo by fajn prestat sirit rozne urban legends.
 

sám si protirečíš

Najprv tvrdíš, že tých 30 rokov bolo "z núdze cnosť", lebo vtedy chýbali staršie údaje. Čiže podľa teba mal byť ten interval pre normálové priemery dlhší, aby to bolo lepšie. To je v súlade s tými, ktorí tvrdia, že kde sa hrabú naše jedno- až dvesto rokov trvajúce prístrojové merania oproti geologickým vekom a aké sú súčasné klimatologické závery "nezrelé", pretože je klimatológia "mladá".
Na strane druhej ale obhajuješ smerodajnosť kratšieho prístrojového merania a berieš si na to citát z WMO, patrične vytrhnutý z kontextu, hoci tam aj uvádzaš explicitne napísané, že pre zrážkové priemery sú lepšie obdobia dlhšie ako 30 rokov. Jediný rozdiel je v tom, že zatiaľčo tým prvým tvrdením chcete vyvrátiť závery o AGW, tým druhým chcete potvrdiť svoju tézu o neotepľovaní za posledných 18 rokov. Čiže nesplniteľné nároky (Impossible expectations) na jednej strane a nekritičnosť k údajom (cherry picking + logical fallacy: jump to conclusions), ktoré majú potvrdiť tvrdenie druhej strany.
 


Najčítanejšie na SME Tech